pred časom s priateľom, keďže ako tvrdí, veľkomestský život ju unavuje. "Prácu v pokoji môžem robiť iba keď som spokojná. A oddýchnuť si pre mňa znamená urobiť si čas na jazdu na koni," prezrádza. Kone ju priťahujú azda aj preto, že ju k nim rodičia nikdy nepustili. Mali strach, že sa zraní a nebude môcť cvičiť na husliach. "Bola to, samozrejme, škoda. Každý človek totiž potrebuje fyzickú kondíciu. Jazda na koni mi teraz pomáha naprávať chrbticu, ktorú som si zničila pri husliach," hovorí Gabriela Demeterová, ktorá
začínala pred pár rokmi v jazdeckom klube Aris.
Ranč, kam chodí rajtovať, má zhodou okolností takmer za humnami svojej chalupy. Až neskôr zistila, že tam chovajú ušľachtilé plemeno koní Kinských. "Je to iné prostredie, kde si do sýtosti oddýchnem. Vtedy vypínam telefón a zabúdam, že okolo mňa jestvuje svet. Musela som sa naučiť odpočívať, aby som potom bola schopná najvyššieho nasadenia a sústredenia."
Peniaze míňa na garderóbu, ktorej pre koncertnú umelkyňu jej formátu nie je nikdy dosť. Všetko musí byť do detailu premyslené. V šatníku má modely od českých návrhárov, nepotrpí si totiž na svetové značky, ale dôveruje domácim návrhárom. Množstvo modelov má od Taťány Kovaříkovej, Hany Havelkovej a Osmana Laffityho z Taizy, výrazného predstaviteľa originálnej módy. "Môj koncertný šatník obsahuje prevažne veľké večerné róby alebo koktailové šaty, navrhované špeciálne pre účel pódiového vystúpenia. Návrhári musia rátať s tím, že pri hre na husle musí model vyzerať zaujímavo už svojím strihom a nemôžem v ňom mať zlý pocit. Preto rada spolupracujem so špičkami v návrhárskom obore," prezrádza Gabriela.
Nedávno sa predstavila v Košiciach s orchestrom Štátnej filharmónie Košice v Beethovenovom Koncerte pre husle a orchester v pôsobivých čiernych šatách s úzkym dolu sa rozširujúcim strihom s vloženým klinom v dolnej časti, vyšívanými zlatozelenou lesklou niťou motívmi exotickej fauny. Vrcholom tejto kreácie boli topánky z rovnakej látky. Všetko totiž musí byť do posledného detailu premyslené, na to si vraj špeciálne potrpí.
Celý majetok je však schopná vydať za majstrovský nástroj. Husle, na ktorých momentálne hrá, pochádzajú z roku 1855 a sú z Talianska. Gabriela nedovolí nikomu ani len sa ich dotknúť. Na otázku akú majú cenu odpovedala: "Za takéto husle si postavíte veľký dom. Preto si ich tak cením a môžem ich brať do ruky iba ja. My hráme väčšinou na historické nástroje, pretože ich možnosti a zvuk už preveril čas. Husle časom dozrievajú ako víno. Keby husle mohli hovoriť, boli by to zaujímavé historky. Ako dokonalí a nedokonalí hráči skúšali, čo ten nástroj dokáže," hovorí Gabriela.
Je aj veľkým gurmánom. "Po obrovskom výdaji energie sa musím dobre najesť. Som vyznavačom francúzskej, talianskej, ale aj gréckej a arabskej kuchyne. A keď som v nejakej klasickej českej krčmičke, dávam si zásadne utopenca s cibuľou." Čo sa týka alkoholu, obíde sa bez neho. Ak už áno, tak si dopraje pohárik dobrého vína, chutí jej Tramín a Rulandské. Rituálom, ktoré sa snaží pred koncertom dodržiavať je trochu si zacvičiť v hre a ak sa dá, trochu si pospať. "Snažím sa nabrať silu, lebo taký koncert je naozaj veľká záťaž," prezrádza huslistka, ktorá v lete absolvovala veľké turné v Japonsku. Obľúbila si túto krajinu najmä kvôli sálam. Kedysi sa objavila v jednom videoklipe, kde hrala Dvořáka, s martenskami na nohách. "Úlety mám síce rada, ale na druhej strane moja hudba ostáva stále klasická," dodáva Gabriela Demeterová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
