Pri výbuchu míny v Iraku si na neho siahla smrť
Pred šiestimi rokmi bol Viktor (na jeho výslovnú žiadosť ho nevoláme pravým menom) obyčajným 19-ročným chalanom. Študoval na "technike", býval s rodičmi a jeho život bol vcelku bežný. O jednej veci bol presvedčený už vtedy. Nenávidel stereotyp, miloval dobrodružstvo. A pri predstave, že by mal v budúcnosti osem hodín denne stráviť voľakde pri rysovacej doske, sa mu ježili chlpy. V súčasnosti slúži siedmy rok vo francúzskej Cudzineckej légii a tvrdí - to preňho je ´to pravé orechové´. A hoci v prvých týždňoch výcviku mal všetkého občas plné zuby, vydržal.
Tradícia Cudzineckej légie je stará vyše 150 rokov. Kedysi dávno bola útočiskom nejedného chlapa, ktorý mal vo vlasti opletačky so zákonom. Vstúpiť do légie bol pohodlný spôsob ako zdúchnuť a začať nový život. Vrchný veliteľ légie pred 15 rokmi výstižne povedal: Dvere cudzineckej légie sú otvorené pre každého. Nemáme čo skrývať. Snáď okrem minulosti svojich legionárov.
Viktor dáva veci na pravú mieru: "Kedysi vraj boli v légii i kriminálnici. V dnešných časoch nemajú šancu. Všetkých do jedného prelustrujú až do ´tretieho kolena´ a každý stret so zákonom Francúzi zistia."
Muži, hlásiaci sa do služby, nie sú žiadni anjeli, no záznam v registri trestov znamená STOP. Légia poskytuje členom dokonalú anonymitu. Kto chce, môže si dokonca zmeniť identitu. Ak sa po rokoch rozhodne, že sa chce vrátiť k pôvodnému menu, dostane ho späť. Štyri mesiace trvajú vstupné "testy". Nováčikovia musia siahnuť na úplné dno svojich síl, vydržať enormný psychický stres, ktorý cvičitelia úmyselne stupňujú. Štatistiky z posledných rokov dokazujú, že z desiatky adeptov vyhovie v priemere jeden. Pod komplexným lekárskym dozorom beží brutálny výcvik.
"Ak by stráž zbadala, že máte veľmi pokazené zuby, nevpustí vás ani do areálu, kde sa koná nábor. Ak pri vstupnom pohovore vyhoviete, začína sa trojmesačné skúškové obdobie. Skúsiť si to môže každý, jedinou podmienkou je vek do 35 rokov," vysvetľuje Viktor.
"Veľkú" potrebu vykonával zo stromu
Velitelia sa postarajú, aby toho mali nováčikovia každý deň plné zuby. Jednou zo skúšok je letecký výsadok a päť dní v divočine bez jedla. "Navyše, letecký prieskum nepretržite monitoruje terén a nesmie vás zbadať. Ak áno, nevyhoveli ste. Ja som celé tri dni strávil perfektne zamaskovaný v hustej korune stromu. Aj veľkú potrebu som vykonával z konára," smeje sa s odstupom času Viktor, no vtedy mu to nepripadalo ani zamak vtipné.
"Prijímač" znamená horolezecký výcvik a prežitie na vlastnú päsť v nehostinných trojtisícových Pyrenejách, potápačsky kurz, vodičské skúšky hádam na všetko okrem lietadla, moderné bojové umenia, bitka s dýkami a veľa iných "disciplín". "Boj s dýkami nemá nič spoločné s fingovanými súbojmi, aké vídavame v televízii. Bojuje sa takmer na sto percent a neraz sa stáva, že chlapík utrpí poriadnu bodnú ranu. Považuje sa za bežnú vec. Lekár ju zašije a tým to hasne."
Tvrdým testom sú aj tri dni a tri noci plazenia a behu v plnej poľnej a ďalších fyzických činností bez minúty spánku. Pokiaľ nováčik zaspí čo i len na chvíľku, test neurobil.
Po šiestich mesiacoch a úspešnom zdolaní všetkých skúšok dostáva nováčik tradičnú bielu čiapku - képi. Je symbolom, ktorý dáva jej nositeľovi všetky výsady členstva v Légii. Symbol, ktorý poznajú na celom svete. Dôstojníci nosia identickú čiapku tmavomodrej farby. "Tie pocity boli silné. Prijímací ceremoniál je okázalý, rovnaký ako pred sto rokmi."
Ešte počas výcviku utrpel Viktor prvé "legionárske" zranenie. Spôsob, ako k nemu prišiel, bol naozaj kuriózny. "V africkom Džibuti sme vytvorili tri skupiny po desiatich mužoch. Každá zo skupín sa z rôznych miest mala dostať na určené miesto. Tri dni v tropickom pralese so všetkou tou háveďou. Francúzsky dôstojník sa dopustil vážnej chyby. Určil miesto stretnutia na chránenom území, kde žili gorily. Mne sa pošťastilo s jednou stretnúť. Prikradla sa ticho a nečakane, chmatla mi pušku s takou silou, že mi polámala prsty na rukách. Lekár mi ich musel zdrôtovať..."
Všetci chlapi, ktorí obdržia képi, musia byť zaočkovaní proti tropickým chorobám. Jedna dávka univerzálnej očkovacej látky by ich mala chrániť proti malárii, žltej zimnici a podobnej pliage. Ale vlhké, horúce prostredie pri rovníku je doslova rajom pre zhubné baktérie. Aj drobná ranka môže predstavovať veľkú hrozbu.
Z 25 kamarátov ostalo iba 18
Prvá misia, na ktorú bol Viktor vyslaný, viedla do Kosova. Légia tam vstúpila dávno pred Američanmi. Budovali zásobovacie cesty, strážili poľné letiská. Strávil tam šesť mesiacov, potom dostal mesačnú dovolenku. Strávil ju na základni v Džibuti, kde je k dispozícii bazén, tenisové kurty, skrátka všetko na dokonalú rehabilitáciu po vyčerpávajúcej misii.
"Druhá anabáza sa viaže s Afganistanom. Znova sme tam dorazili dávno pred inváziou Amíkov. Pre všetkých neznámy región, príroda sťa na mesiaci. Cez deň 40 v tieni, v noci pár stupňov nad nulou. Boli sme úplne odrezaní od sveta, mali sme problémy so stravou. A museli sme byť nepretržite v strehu. Afgánci sú nevyspytateľní."
Táto misia bola náročná, veď si iba predstavte maličký legionárky ostrovček uprostred mora "tálibov". Striktný zákaz styku s domorodcami, maximálna miera utajenia. Viktorov otec si spomína: "Nemali sme o ňom žiadne informácie, pol roka sa neozval. Manželka to znášala veľmi ťažko, a vlastne doteraz je akoby stále na ihlách v čase, kedy je syn na misii."
Mladí chalani mávajú o službe v légii zidealizované predstavy. Vecných informácií poskromne. Dozvedia sa o výške žoldu (okolo 1200 euro na mesiac plus príplatok za každú bojovú misiu), ale nedozvedia sa, že smrť je všade okolo. "V Iraku prešlo naše vozidlo cez mínu a dvaja kamaráti sediaci vedľa mňa zahynuli. Ja som mal vážne poranené obe nohy, vyzeralo to zle nedobre, ale lekári ma za šesť mesiacov dokonale zreparovali. Raz ma zasiahla do ramena črepina granátu, nič vážne. Ale trebárs v Sierra Leone a Pobreží Slonoviny nám šlo všetkým o život. Po štátnom prevrate tam vypukla občianska vojna. My sme tam šli chrániť západné veľvyslanectvá a krátko po vylodení ostalo z nášho 25 - členného výsadku 18 chlapov. Siedmich v priebehu niekoľkých hodín zabili."
Inokedy si zas pri potápaní v oceáne poranil nohu o morský koral. "Ranu mi ošetrili, no kúsok z neho mi ostal v nohe. Lekár to nezistil. Bolesť sa stupňovala, po čase bola ozaj silná. Znovu ma dôkladne prehliadli a zistili, že kúsok koralu v nohe normálne funguje ďalej a rastie. Nebolo inej pomoci, museli ho vyrezať."
Pre nezasväteného vysoké príjmy v légii nie sú v skutočnosti prehnané. Bežné výdavky sú dosť vysoké. "Keď sme napríklad vo Francúzsku, zaplatím za obyčajnú večeru pre dvoch v prepočte 1000 korún a viac. Ak legionár dosiahne vyššiu hodnosť, nesmie bývať v kasárňach, ale povinne v meste. Stojí ho to minimálne 700, 800 eúr mesačne."
Aj preto Viktor netúži po povýšení. Jeho výdavky by v takom prípade enormne vzrástli. Po misii, ktorá ho často dôkladne fyzicky i psychicky "výžmýka", treba nabrať sily. Terapiou býva dovolenka. Vyberá si exkluzívne destinácie. Považuje za normálne, ak na ňu minie 100 - 150 tisíc korún. Ten pocit nemyslieť na nebezpečenstvo, vychutnávať si každý obyčajný deň mu stojí za akékoľvek prachy.
Z legionárov teda služba "nestvorí" milionárov, aj keď biedu rozhodne netrú. Dostanú však sociálne vymoženosti, o akých môže bežný smrteľník iba snívať. Ak chlap odslúži 15 rokov, vzniká mu zákonný nárok na doživotný dôchodok. Po prepočítaní na slovenské koruny by určite každý náš dôchodca žasol. Vo Francúsku existuje krásny penzión, kde bývalí legionári môžu stráviť príjemnú starobu. V peknom prostredí majú právo dožiť až do smrti.
Väčšina dôstojníkov sú Francúzi
Viktor spoznal veľa miest, ktoré nezasvätenému pripadajú exoticky. Tropickú klímu či púšť však nik neznáša poľahky ani domáce obyvateľstvo. Nehovoriac o chorobách, či nebezpečných živočíchoch, ktorí sú napríklad v Afrike všade naokolo.
Počas dlhých desaťročí sa príslušníci Cedzineckej légie preškoľovali na konkrétne zaradenie v rámci jednotky. V súčasnosti sa tento trend mení. Ak je muž v niektorom z moderných odborov expertom už pred nástupom, légie zvyčajne využijú jeho "civilné" schopnosti. Počítačoví špecialisti, elektroinžinieri, či "machri" na logistiku, tí všetci svoje danosti zrejme na novom pracovisku využijú. Ak napríklad nastupuje do služby profesionálny vodič, je veľmi pravdepodobné, že ostane aj v légii za volantom.
"Na druhej strane - v dôstojníckom zbore je cudzinec raritou. Medzi vyššími šaržami je približne 98 percent Francúzov, aj keď cudzincov neobmedzuje žiaden striktný predpis. Teoreticky sa môžu vyšvihnúť aj na najvyššie posty, ale v praxi to tak nebýva. Možno to súvisí aj so skutočnosťou, že všetky pokyny sú výlučne vo francúzštine. Iným jazykom sa v légii s veliteľmi nehovorí..."
Elitný výcvik úspešne "preskáču" iba tí najlepší. Sú zárukou, že jednotka bude schopná zdarne zavŕšiť i tie najťažšie operácie. Aj preto nejeden objekt veľkej dôležitosti nestrážia vojaci oficiálnej francúzskej armády, ale legionári. Patrí sem napríklad kozmické stredisko Kourou v Pacifiku, alebo stredisko pre jadrový výskum na atole Mururoa.
Viktorove zážitky by azda stačili aj na knihu. On ale nestojí o publicitu a na rozprávanie pristal po dlhom prehováraní. Hlavná príčina je paradoxná. Vstúpenie do cudzej armády je ešte stále na Slovensku trestným činom. Za socializmu bola légia, samozrejme, spojená s emigráciou, a teda s nelegálnym opustením republiky. Dnes môžete opúšťať Slovensko do ľubovôle, no príslušný paragraf vraví: Kto bez povolenia vstúpi do cudzej armády, dopúšťa sa trestného činu. Trestná sadzba je 2 - 8 rokov. Ak sa tohto konania dopustí v čase brannej pohotovosti štátu, je trestná sadzba 5 - 10 rokov. Aj ak občan Slovenskej republiky slúži v cudzej armáde, stále podlieha normálnej brannej povinnosti."
Dodajme, že jedinou osobou na Slovensku, ktorá disponuje kompetenciou vydať spomínané povolenie, je prezident Slovenskej republiky.
V čase, kedy čítate tieto riadky, je už Viktor opäť tisícky kilometrov ďaleko. Pár dní po našom rozhovore obdržal spávu, že sa má dostaviť na africkú základňu Cudzineckej légie v Džibuti. Počas cesty ešte netuší, kam ho vyšlú. Preberie si kompletnú výstroj, výzbroj a dozvie sa o teritóriu, v ktorom prebehne ďalšia bojová misia. Môže sa odohrať kdekoľvek na svete, légia má také technické vybavenie, že výsadok, či vylodenie prebehne vždy do dvoch dní od rozkazu. Je jedno, či to bude v Tichomorí, alebo na juhu Afriky...
Aby unikol odhaleniu, nám Viktor poskytol iba také vlastné fotografie, kde sa nedá identifikovať jeho tvár. Ostané zábery sú ilustračné.
Marián BETÍK
Autor: placka: Pozvánka
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
