Korzár logo Korzár Košice

Po dobrodružstve bažiaci Košičan Štefan Labuda spoznával vojnou zdecimované Macedónsko zo sedadla bicykla.

Jediným platným zákonom bol nabitý samopal pri bokuŠtefan Labuda je štyridsiatnik s nevyliečiteľným vírusom dobrodružstva v krvi. Navyše ho priam

Jediným platným zákonom bol nabitý samopal pri boku

Štefan Labuda je štyridsiatnik s nevyliečiteľným vírusom dobrodružstva v krvi. Navyše ho priam magicky vábia oblasti neprebádané, tak trochu divoké, na hony vzdialené od bežných turistických trás. Nedávno prešiel na bicykli aj s kamarátmi Macedónsko. Krajinu úžasných prírodných scenérií, ktorej hlboké vojnové jazvy sa iba pomaličky a bolestne sceľujú. Krajinu, kde sú ľudia vzácni. Štefan videl na vlastné oči dedinky s peknými murovanými domami, v ktorých niet živej duše. Ešte pred troma rokmi na týchto miestach zúrili boje. A zlý duch odplaty drieme v myšlienkach niektorých Macedóncov dodnes...

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Takmer každý rok Števo vyrazí na ďalekú cestu. Prebrúsil už odľahlé oblasti Južnej Ameriky, na bicykli prešiel Francúzsko, Švajčiarsko i Rakúsko. To si vyžaduje nielen dobrú kondíciu, ale aj ochotu vzdať sa bežného komfortu kvôli originálnym zážitkom.

"Snažím sa spoznávať krajiny málo známe, kde bežný turista zavíta zriedkavo. Moje posledné výpravy viedli do Albánska, Rumunska, na Ukrajinu. Keď sme s kamarátmi špekulovali, kam sa vyberieme, padali rôzne návrhy. Ale zhodli sme sa v jednom. Všetci chceli vyraziť do krajiny, kde sme ešte neboli, a zároveň relatívne neznámej. Vybrali sme si Macedónsko."

Nevideli vojakov

Keď sa dávala dokopy partia na túto zvláštnu expedíciu, Štefan oslovil zopár svojich kamarátov z Košíc. No niektorí reagovali na jeho návrh ťukaním si na čelo. Macedónsko je región, kde môže cudzinec zažiť nepríjemné prekvapenia. V mysli bežného človeka sa spája s vojnou, chudobou, nevyspytateľnými pomermi. A možno aj so svojráznymi ľuďmi.

SkryťVypnúť reklamu

"Pred cestou sme sa snažili zistiť si o Macedónsku čo najviac informácií. Rýchlo sme zistili, že zohnať čo i len obyčajnú turistickú mapu Macedónska je zložité. Nakoniec nás zachránili pracovníci macedónskej ambasády, ktorí nám jeden exemplár mapy darovali..." vracia sa Števo do obdobia príprav na dobrodružný výlet, ktorý trval celkovo 12 dní. Cesta dala dokopy spolu osem ľudí, gro skupiny tvorili Liptáci, doplnení Trnavčanom a jediným z východu bol práve Štefan.

"Máločo sme o Macedónsku pred cestou vedeli, a aj po usilovnom hľadaní akýchkoľvek poznatkov o ňom sme veľmi nezmúdreli." priznáva Štefan. Azda aj preto vyrážali na dlhú cestu s určitou neistotou a obavami. V sedlách svojich bicyklov urazili asi 500 kilometrov, prirodzene, zaznamenali veci, aké bežnému turistovi unikajú. Debatovali s desiatkami tamojších ľudí, ktorí sa k nim temer vždy správali priateľsky.

SkryťVypnúť reklamu

"Boli sme milo prekvapení tým, že sme za celý pobyt nevideli jediný vojenský konvoj. Hoci na druhej strane - pri rozhovoroch s domácimi sme cítili, že z myslí ešte vojnu úplne nevypudili. Mnohí v nej stratili svojich blízkych."

Ušli zo strachu

Navonok je v Macedónsku pokoj. Možno to pod pokrývkou vrie, v ľuďoch ešte vždy sídlia negatívne emócie. Zlosť, presvedčenie, že za príkoria a vraždy sa treba odplatiť. Etnické zrážky si vyžiadali mnoho mŕtvych, zomierali kresťania i moslimi, Macedónci i Albánci, vojaci i civilisti.

"Hlavne v pohraničných oblastiach sú stopy vojny zreteľné. Po rozpade bývalej Juhoslávie šafárili v týchto oblastiach ozbrojené bandy, ktoré sa neštítili rabovať, brať všetko, čo malo hodnotu. Veľa ľudí týmto spôsobom prišlo o všetko, čo si rokmi namáhavo nadobudli. Prešli sme viacerými dedinami s úhľadnými murovanými domami, ktoré sú celkom opustené. Strach vypudil ich obyvateľov. Zanechali svoje domovy a ušli do vnútrozemia, kde to bolo o čosi bezpečnejšie."

V pohraničí to dodnes vyzerá ponuro. Iba sem tam zabručí motor auta, kde tu sa dajú zazrieť tiene ľudí, ktorí chodia k hrobom. Nepohnute sedia pri hroboch, modlia sa a s trpkosťou spomínajú na tých, ktorí ich navždy opustili. Ťažko sa odpúšťa. Aj prirodzene pohostinní, prívetiví Macedónci, sa nakazili bacilom nenávisti. Neprejavuje sa navonok, ale pri rozhovoroch jeho účinky neraz cítiť. Ľudia sa utiahli do svojich príbytkov, spoločenský ruch utíchol. Z prekrásnej prírody sa vytratili ľudia.

"Prešli sme pešo planinu Jakupica, kde sme nestretli temer nikoho. Tento región pritom stojí za to vidieť. Vyliezli sme aj na najvyšší vrch, nazývaný Solúnska skala. Nie je to žiaden kopček, dosahuje výšku 2540 metrov, teda zhruba toľko, ako naše tatranské končiare. Na vrchole náš čakalo prekvapenie, bola tam vojenská posádka. Chlapi v uniformách boli najprv zarazení, netvárili sa bohvieako prívetivo. No keď zistili, že sme zo Slovenska, začali sa chovať kamarátsky. Nakoniec súhlasili aj s našou spoločnou fotkou. Pritom tam boli aj ostreľovači s automatickými zbraňami, a čo je divné, základňa nestojí niekde na hranici. Je to hlboko vo vnútrozemí."

Ale vráťme sa ku planine Jakupica. "Je to podivuhodné vápencové pohorie s úžasnými jaskyňami a priepasťami. Jednu sme sme žartom pomenovali Liptovské hrdlo. Chceli sme vedieť, aká je asi hlboká. Nuž sme do nej hodili kameň. Letel tak dlho bez dopadu na dno, že sme tomu nechceli veriť. Priepasť má 300, možno 400 metrov."

Šok z cien

Macedóncov sú iba asi dva milióny. V krajine, vzdialenej od väčších miest, turista môže vychutnávať pokoj a samotu. Každý si môže kdekoľvek rozložiť stan, putovať bez akýchkoľvek obmedzení. Stretnutia s inými "pútnikmi" je vzácne. Naši "bádatelia" ale nešliapali iba cez vzdialené končiny, v na pohľad panenskej prírode. Stretávali sa aj s ľuďmi. V debatách s domácimi porozoberali kadečo. A kde už sa dá lepšie diškurovať, než v obyčajnej krčme. "Keď sme prvýkrát zašli v jednej dedinke na pivo a videli sme na stene vypísané ceny, boli sme v menšom šoku. Poldeci ostrého vyšlo v prepočte na šesť korún, krabička cigariet stála sedemnásť. A nešlo o nejaký šmejd, boli to ´LM - ky´."

Na druhej strane - veľa bežných tovarov je riadne mastných. Za chlieb zaplatíte približne toľko, čo na Slovensku, benzín je dokonca o nejaké dve korunky drahší. Ak vezmete do úvahy, že príjem priemerného Macedónčana je okolo 150 eúr mesačne, jeho živobytie je vskutku skromné. A v časoch bývalej Juhoslávie mali jej občania ako máloktorí zo socialistických krajín jednu cennú výsadu - mohli bez obmedzení cestovať. Všade bez víz. Tisíce Macedóncov vyrážali za prácou do západnej Európy, Ameriky. To sa zásadne zmenilo. Dnes Macedónčan naopak víza potrebuje. A keďže to stojí peniaze, ktorých spravidla nemá nazvyš, je nútený sedieť doma.

"Rozprávali sme sa s mnohými dedinčanmi. Dolieha na nich núdza, sú nešťastní. Nik sa o nich nestará, politici žijú v úplne inom svete. O problémoch bežných ľudí akoby vôbec nič nevedeli." Obyčajní občania väčšinou nažívajú v pokoji. Žiaden nacionaliznus, nevraživosť voči inej národnosti. Aj v príhraničných oblastiach, kde sa nie tak dávno strieľalo. "Párkrát sme posedeli v malých dedinských krčmičkách. V jednej, ktorá stála asi päť kilometrov od albánskej hranice, sme sa rozprávali s niekoľkými chlapmi. Oni to nerozdeľujú - ja som moslim, ty si kresťan, alebo Albánec - Macedónec - Srb. Všetci o sebe hovoria ako o Macedóncoch, no potom dodajú - pochádzam z Albánska, či rodičia sú Srbi."

Macedónsko poriadne cíti ekonomické následky bojov. Vojna nielen zabíjala ľudí, zborila mnoho tovární, zdecimovala poľnohospodárstvo. Pripravila tak desaťtisíce obyvateľov o prácu. Nezamestnanosť v krajine je jedna z vôbec najvyšších v Európe, štatistiky vravia a 25 - 30 percentách. Takmer každý tretí Macedónec v produktívnom veku je teda bez zamestnania. To všetko Štefan vnímal. Osud týchto ľudí sa ho počas cesty dotýkal. Pravda, on bol v Macedónsku v prvom rade za dobrodružstvom. Keďže vo výprave boli viacerí jaskyniari, tajomné diery v zemi ich zaujímali oveľa viac, než radového cestovateľa.

Chodby dlhé desiatky kilometrov

"Mal som to šťastie vidieť jaskyne v Brazílii, Chile, Argentíne, Bolívii. V Macedónsku som zhliadol iba vstupné brány do jaskýň. Mali sme strach dlhšie sa zdržať trebárs v spomínanom pohorí Jakupica. Civilizácia je odtiaľ veľmi ďaleko a dvaja domáci, ktorých sme tam stretli nám ihneď ´otvorili oči´. Stačil jediný posunok, naznačujúci šmyk nožom cez hrdlo. Tým nám dali najavo, že sme vo veľmi nebezpečnej oblasti, kde je najrozšírenejším zákonom samopal pri boku. A po krajine sa potuluje mnoho ozbrojených kriminálnikov." zdôvodňuje Štefan prečo sa neobývanými regiónmi prakticky prehnali bez dlhších zastávok.

Po návrate vŕta Štefanovi v hlave myšlienka ešte sa do Macedónska pozrieť. Zvrásnené pohoria skrývajú podľa neho mnoho úžasných tajomstiev. V krajine sú jaskyne, v ktorých ešte zrejme nik nebol. "Málokto do týchto regiónov chodí. Nachádza sa tak určite veľa obrovských jaskýň, dokonca jedna môže mať celkové prevýšenie neuveriteľných dvetisíc metrov a desiatky kilometrov chodieb. Spustiť sa do nich musí byť zážitkom. No takáto expedícia by si vyžadovala perfektnú prípravu a technické zabezpečenie. Vstupy sú v priemere desať, pätnásť metrov široké, po ich okrajoch nie je jediná skoba, či karabínka. Žiaden dôkaz, že tam voľakto bol. A to je strašne lákavé. I dosť nebezpečné. Klesať na lane úplne doneznáma."

Š. Labuda nesníva o neuskutočniteľných cestách. Stojí na zemi. Ale naďalej sníva o dobrodružných cestách, o tajuplných zážitkoch. Keď sme sa lúčili a spýtali sa ho na ďalšie cestovateľské plány, odvetil, že na najbližšie mesiace nič nechystá, lebo mu ostalo iba pár dní dovolenky. Či sa na podobnú túru vydá o mesiac, či o pár rokov, to teraz nevie. No to pokušenie vydať sa do neznáma v sebe nosí stále. Možno nám niekedy porozpráva o ďalšej zvláštnej krajine....

Marián BETÍK

Autor: Z Vinca sa stal Klinco

Najčítanejšie na Košice Korzár

Komerčné články

  1. V podzemí sa skrýva poklad nezmenený už 182 rokov
  2. Kondičný tréner: Motivácia na zmenu nestačí
  3. Tieto chyby pri investovaní vám bránia zhodnotiť majetok
  4. Firmu rozbiehal po maturite. Dnes má obrat vyše pol milióna
  5. Takto bude vyzerať nové námestie na začiatku Dúbravky
  6. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  7. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  8. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  1. Kondičný tréner: Motivácia na zmenu nestačí
  2. Najlepšia dovolenka s deťmi pri mori: Kam letieť z Košíc?
  3. Na koho myslíš, keď si pripínaš narcis?
  4. Domácnosti pozor, od júla sa mení výpočet poplatkov za elektrinu
  5. Na Marka oharka do jarka
  6. Najlepšie okamihy svojho života zachytené s HONOR 400 Lite
  7. Tieto chyby pri investovaní vám bránia zhodnotiť majetok
  8. Firmu rozbiehal po maturite. Dnes má obrat vyše pol milióna
  1. Firmu rozbiehal po maturite. Dnes má obrat vyše pol milióna 18 989
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje 9 942
  3. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 9 134
  4. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov 8 368
  5. Tieto chyby pri investovaní vám bránia zhodnotiť majetok 3 814
  6. Takto bude vyzerať nové námestie na začiatku Dúbravky 3 098
  7. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete 2 688
  8. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice 2 490
  1. Pavel Baláž: Parma nie je len mestom syra a šunky
  2. Ján Šeďo: Odznelo : "Apko, však tam roztrhalo 9 detí"! "No a čo, veď...."
  3. Vladimír Bojničan: Biblické zázraky ako nepreukázané tvrdenia a forma dezinformácie
  4. Jozef Černek: Môj partner nemá telo. Nemá tvár. A predsa napísal so mnou muzikál.
  5. Imunoblog: Zdravé črevo – základ silnej imunity
  6. Peter Greša: Sväté svetlo: stretnutie s chasidmi pri hrobe „zázračného rabína“
  7. Andrea Školudová: NOŽE v kuchyni a Feng Shui
  8. Janka Bittó Cigániková: Transakčnú daň musel nadizajnovať „totálny génius“
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 105 753
  2. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 79 320
  3. Rado Surovka: Raši dostal padáka 74 154
  4. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 673
  5. Martin Ondráš: Piate ohnisko nákazy SLAK - skutočná pravda 17 197
  6. Miroslav Daniš: Pec nám spadla, pec nám spadla, ktože nám ju postaví 11 950
  7. Radko Mačuha: Vládna koalícia si začala dávať úplatky priamo v parlamente. 9 734
  8. Juraj Kumičák: ...radšej choďte kravy pásť... 9 555
  1. Radko Mačuha: Fico a Neveriaci Tomáš.
  2. Jiří Ščobák: Investovanie vs. hazard: Aké hry hráme? Kedy hazardujeme, namiesto toho, aby sme investovali?
  3. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma
  4. Tupou Ceruzou: Transakčná daň
  5. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  6. Marcel Rebro: Slovenské drony na ukrajinskom nebi
  7. Věra Tepličková: Nie je nad to, mať na verejnosti dobrých priateľov
  8. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Pavel Baláž: Parma nie je len mestom syra a šunky
  2. Ján Šeďo: Odznelo : "Apko, však tam roztrhalo 9 detí"! "No a čo, veď...."
  3. Vladimír Bojničan: Biblické zázraky ako nepreukázané tvrdenia a forma dezinformácie
  4. Jozef Černek: Môj partner nemá telo. Nemá tvár. A predsa napísal so mnou muzikál.
  5. Imunoblog: Zdravé črevo – základ silnej imunity
  6. Peter Greša: Sväté svetlo: stretnutie s chasidmi pri hrobe „zázračného rabína“
  7. Andrea Školudová: NOŽE v kuchyni a Feng Shui
  8. Janka Bittó Cigániková: Transakčnú daň musel nadizajnovať „totálny génius“
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 105 753
  2. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 79 320
  3. Rado Surovka: Raši dostal padáka 74 154
  4. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 673
  5. Martin Ondráš: Piate ohnisko nákazy SLAK - skutočná pravda 17 197
  6. Miroslav Daniš: Pec nám spadla, pec nám spadla, ktože nám ju postaví 11 950
  7. Radko Mačuha: Vládna koalícia si začala dávať úplatky priamo v parlamente. 9 734
  8. Juraj Kumičák: ...radšej choďte kravy pásť... 9 555
  1. Radko Mačuha: Fico a Neveriaci Tomáš.
  2. Jiří Ščobák: Investovanie vs. hazard: Aké hry hráme? Kedy hazardujeme, namiesto toho, aby sme investovali?
  3. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma
  4. Tupou Ceruzou: Transakčná daň
  5. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  6. Marcel Rebro: Slovenské drony na ukrajinskom nebi
  7. Věra Tepličková: Nie je nad to, mať na verejnosti dobrých priateľov
  8. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu