Na gymnastike sa dá aj zarobiť, pravda, ak vám peniaze prídu

Naša gymnastika nie je práve šport, čo by sa vracal domov z olympijských hier či svetových šampionátov ovešaný medailami. Ani pre mládež nie je trendom, ktorý by bol "in" v súčasnej športovej móde. Krútiť sa na hrazde či visieť na kruhoch nemá v sebe dosť adrenalínu na to, aby niekto ochotne podstupoval tvrdú rehoľu, ktorá aj tak nezaručí žiadnu slávu a nik za ňu poriadne ani nezaplatí. Napriek tomu patrí športová gymnastika k najsledovanejším disciplínam každej olympiády a jej protagonisti k najväčším postavám hier.

Ženy si sem-tam aspoň pripíšu symbolickú čiarku za účasť (v Atlante napríklad Košičanka Kinská, v Aténach Trnavčanka Sekerová...), muži zatiaľ na svoju olympijskú šancu čakajú. Neúspešná kvalifikácia v roku 2003 v Anaheime však vyvolala v podstate očakávanú reakciu, družstvo sa prakticky rozpadlo. Ešte skôr, ako sa aténske hry vôbec začali. Napriek tomu, že v ňom bolo niekoľko zdatných jedincov.

O Košičanovi Samuelovi Piaseckom sa stále vraví, že je v našich končinách výnimočným talentom. Aj keď čochvíľa dovŕši rovnú dvadsiatku. "Dievčatá končia skôr, i keď sa mi zdajú psychicky odolnejšie ako my. Neviem čím to je, ale muži, gymnasti, starnú neskôr ako ženy, aj v Aténach bolo veľa tridsiatnikov. A ja počas olympiády v Pekingu nebudem mať ešte ani dvadsaťštyri rokov, tak neviem prečo by som to mal vzdať," neprestal ho baviť každodenný boj s gymnastickým náradím, ktoré sa človeku nie a nie podvoliť. "Mám však jedinú šancu, ako sa prebojovať na olympijské hry, musím zvládnuť kompletný šesťboj. Len keby doň nepatrili aj tie nešťastné kruhy," priznáva slovenský šampión vo viacboji a momentálne naša gymnastická jednotka, kde ho päta tlačí. "Kruhy ma brzdia. Myslím, že nemám silu, aby som sa na nich cítil v pohode, lebo je to disciplína iba o sile, o ničom inom. Mne vyhovujú také náradia, kde je viac švihu, sált..."

Zatiaľ, kým v Pekingu nestojí ešte ani gymnastická hala budúcich hier, si vystačí aj bez kruhov. "V tejto sezóne som to trošku zjemnil, trénujem najmä hrazdu, bradlá, koňa a akrobu, no chcem ešte pridať aj preskok." Na pretekoch "World Cupu" totiž, chvalabohu, netreba ovládať celú škálu gymnastických náradí. Tie, s ktorými sa Samo prezentoval na historicky prvom štarte vo Svetovom pohári na "Copa La Serena" v Čile, priniesli slovenskej mužskej gymnastike nebývalý úspech. Člen bratislavskej Slávie UK pozlátil obľúbené bradlá, postriebril hrazdu a dokázal skrotiť aj vzpínajúceho sa koníka, za čo ho odmenili bronzovou medailou. Pravda, treba priznať, že letenku do Južnej Ameriky si "nezabukovala" celá gymnastická elita. "Preto beriem výsledky z Čile trochu s rezervou, aj keď ma, prirodzene, potešili a trošku nabudili do ďalšej roboty, že snaha o účasť na olympiáde nemusí byť len snom. Na ďalších pretekoch Svetového pohára v Glasgowe, Gente i Stuttgarte to bude oveľa ťažšie."

Aj keď Slovinec Pegan, Maďari Berki či Gál, Portorikánec Vargas, alebo brazílsky skokan Hypolito už patria do kategórie pretekárov, ktorí majú medzi rozhodcami svoje meno. "A to práve ja nemám. Preto sú veľmi cenné skúsenosti zo Svetového pohára, ten je na to, aby som sa ukázal. Takúto možnosť sme ešte nemali, ani prezident našej gymnastickej federácie, pán Novák, si nespomína, žeby sa niektorí slovenskí gymnasti niekedy zúčastnili na Svetovom pohári. Kým ich rozhodcovia na pretekoch nebudú registrovať, slovenská gymnastika nebude nikoho zaujímať."

Problém však nie je len v tom, že pretekár nemá meno, aj samotná gymnastika ho stráca po takých škandáloch, aké sprevádzali olympijskú súťaž v Aténach. A v ich pozadí boli práve tí, ktorí po tom mene volajú - rozhodcovia. "Aj ja som sa pred televízorom rozčuľoval nad niektorými známkami, že rozhodcovia tak dokážu ovplyvniť takú veľkú súťaž. Preto ma však prekvapilo, že domáci grécky favorit na hrazde sa nedostal ani do finále... V Čile to bolo iné, okrem jedného Slovinca boli rozhodcovia všetko Juhoameričania. A rozhodovali veľmi dobre, hodnotili každého tak, ako zacvičil. Pre čílskych divákov to bola naozaj zábava, päťtisícová hala bola zaplnená do posledného miesta, ľudia prichádzali už dve hodiny pred začiatkom pretekov."

Získať si dobré meno vo Svetovom pohári sa dnes vypláca. FIG (Medzinárodná gymnastická federácia) honoruje každé medailové umiestnenie - eurom. Samo Piasecký si prvý raz na pretekoch zarobil, v La Serene mu vypísali za tri medaily šek na 3360 eur. "Akurát že zatiaľ z toho nemám ani groš. Peniaze mi mali poslať najneskôr do troch týždňov, čílska federácia svetovej a tá našej... Chvalabohu, už je vyše mesiaca po pretekoch. Pár percent z celkovej sumy dostane klub, čosi sa ujde našej federácii, mne patrí šesťdesiat percent. Ale aj tak sa to oplatí..."

Lebo v klubovej pokladnici Slávie UK to tiež cinká skôr - prázdnotou. Inde by však odchovanec košickej gymnastiky aj tak lepšie podmienky sotva našiel. "Musel som však prerušiť štúdium na univerzite, nemal som pocit, že by tam športovcom nejako chceli vychádzať v ústrety. Takže v Slávii UK som pretekárom i trénerom zároveň. Som rád, že som sa aspoň trochu mohol finančne osamostatniť od rodičov. Aj keď bohviečo to nie je. Musím priznať, že mi trochu pomáha aj priateľka Janka, že môžem k nej sem-tam zaskočiť na obed."

Vraj to medzi nimi vyzerá celkom vážne. "Je to moja prvá vážna známosť, vydržal som s ňou najdlhšie, už deväť mesiacov. Že je Bratislavčanka? Košičankám som už dal dosť príležitostí... Vôbec to na nej nie je vidieť, nie je naveľa, ako väčšina tamojších dievčat, ani tak nezaťahuje. Preto mi je taká sympatická." Janka je kaderníčka, ale medzi nimi to nezaiskrilo vtedy, keď mu okolo uší cvakala nožnicami. "S mojimi krátkymi vlasmi nie som jej častým zákazníkom, ešte mi tak môže urobiť strih na briadke, ktorú som zapustil. Zoznámili sme sa klasicky, na diskotéke, aj keď priznávam, tancom som na ňu asi príliš nezapôsobil," smeje sa čiernovlasý vyšportovaný sympaťák. "Na gymnastiku predtým nechodila, ale teraz si spolu aj zacvičíme, nejaké saltá, premety... Podľa mňa je veľmi šikovná. Ani sama nevie, že to vie."

Rodičom sa máli, že majú syna doma iba zriedka. "Vďaka nim ma gymnastika drží odmalička. Keď ma otec prihlásil do košického oddielu Gymnastik, páčilo sa mi robiť kotrmelce, skákať na trampolíne a do penovej jamy, hrať sa so svojimi rovesníkmi. Prijali ma možno aj preto, že som jediný zo šesťročných chlapcov dokázal urobiť šesť zhybov. Boli sme super kolektív, veľmi radi sme chodili na sústredenia. Škoda, že niektorí vážne dobrí chlapci gymnastiku nechali. Buď ich zničili rodičia, alebo sa zničili sami, závideli kamarátom, že sa môžu poflakovať po ulici. Ja som mal u rodičov tvrdú výchovu..." Tí teraz doma opatrujú jeho medaily. "Ešte donedávna viseli v mojej izbe, ale mamka ich zvesila, lebo sedelo na nich už veľa prachu. Vraj by som si už mal zariadiť vlastný byt, kde by bolo miesto pre trofeje. Už na tom začínam pracovať, tri poháre som odniesol do priateľkinho bytu..."

Kedysi zbieral aj podpisy gymnastických hviezd, ku ktorým mal blízko počas Košického pohára. "No ktovie či ich ešte niekde mám. V roku 1995 sme boli ako deti celý klub na tých pretekoch, pamätám sa, že pri otvorení som cvičil prostné. Škoda, že tá súťaž už neexistuje, vždy som mohol vidieť vynikajúcich gymnastov naživo. Teraz, keď nie som na pretekoch, veľmi rád pozerám gymnastiku aj v televízii. Len keby jej nebolo tak málo. Nemôžem povedať, že by som mal nejaký vzor, po ktorom som to skúšal, z každého si beriem niečo. Napríklad Alexej Nemov, alebo Číňan Yang Wei... Dá sa od nich veľa odkukať, niečo aj naučiť, ale tak dokonale, ako to robia oni, nie."

Aj jeho by rodičia radi videli na veľkom podujatí. Sú presvedčení, že Samo na to má. "Keď sme bojovali o postup do Atén, volali mi, že už balia kufre, že ma pôjdu na olympiádu pozrieť. No teraz musia šetriť na cestu do Pekingu. Dúfam, že sa to podarí..."

Bohuš MATIA

Autor: Ara Modrožltá

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári