Slovensku, České centrum v Bratislave v spolupráci s Cinefilom.

Rozsiahlu prehliadku kinematografie našich susedov, aká tu ešte nebola, poctil svojou návštevou aj 93-ročný nestor československého filmu Otakar Vávra. Sprevádzala ho manželka Jitka Němcová, režisérka, ktorá bola kedysi jeho žiačkou.

Do Košíc prišiel na pozvanie generálneho konzulátu ČR a Českého spolku na Slovensku. Po projekcii filmu Romance pro Křídlovku sa ujal úlohy rozprávača, mimochodom veľmi vtipného. Hovoril aj o tom, prečo hrá v snímke, ktorá vznikla podľa básne Františka Hrubína, hlavnú ženskú postavu Zuzana Cigánová. Nakrúcal ju v prvej polovici 60. rokov a mladučkú vtedy ešte len poslucháčku VŠMU mu odporučil priateľ Ladislav Chudík.

"Romanca patrí k najobľúbenejším filmom, ktoré som urobil. Napísali sme ju spolu s básnikom Františkom Hrubínom. Je to vlastne sfilmovaná báseň, teda ani novela, ani poviedka. Povedal som si však: Nakrútim to! S Františkom sme si potom sadli a napísali scenár. Napočudovanie z tej básne sa stal celkom príjemný film s hlbokou filozofiou. Je tam starý otec, ktorý je už pomaly jednou nohou v hrobe a nič nevníma. Rozpráva sa s mŕtvymi, ktorých kedysi poznal, pomaly splýva s prírodou a potom umrie. Po celý ten čas je pri ňom jeho vnuk, mladý chlapec, ktorý je plný života, prebúdza sa v ňom láska, je plný očakávania, ale zmešká v živote čosi dôležité kvôli tomu, že poslúži starému otcovi na absolútnom konci. Má to krásny filozofický obsah. Práve ten ma pritiahol k tomu, že som to chcel nakrútiť," prezrádza režisér.

Hrdinovia jeho filmov sa často obzerajú späť, hľadajú, kde je príčina ich zlyhania, rozmýšľajú, či im v živote neušlo niečo dôležité. On sám sa však v minulosti nevŕta. "Nemám na to čas. Chcel by sem ešte nakrútiť celovečerný film," konštatuje stále vitálny pán Vávra. V zásuvke má už vraj hotový scenár o Janovi Masarykovi.

Na jeho filmovú tvorbu má silný vplyv aj štúdium architektúry, ktoré však, ako priznáva, práve kvôli filmovaniu zanechal tesne pred štátnicami. "Študoval som však na výbornú. Veľmi mi to teraz pomáha. Napríklad v priestorovom riešení a podobne. Vyznám sa v dekoráciách, nábytku, všetko toto ma zaujíma."

S manželkou sú spolu 30 rokov a hoci je tiež režisérka, nesnaží sa zasahovať do jej práce. "Jitka je silná osobnosť, ide vlastnou cestou," prízvukuje režisér považovaný za otca českej filmovej novej vlny. Ešte aj dnes vyučuje na filmovej katedre pražskej FAMU, ktorú pred rokmi spoluzakladal. K jeho študentom parili Věra Chytilová, Jiří Menzel, ovplyvnil aj Miloša Formana. Z mladšej generácie to bol napríklad aj Emir Kusturica.

"Nikdy som svojich žiakov nenútil, aby to robili ako ja. Ja som im dal rozhľad zo všetkých múzických umení, ktoré potrebuje režisér. Rozširoval som im obzor, ale vždy som chcel, aby oni sami ukázali, čo v nich je. Naša škola je dobrú v tom, že v nej jestvuje rovnováha medzi teóriou a praxou. Oni za tých päť rokov štúdia urobia najmenej deväť školských filmov, od tých najkratších až po hodinové. Keď prídu do praxe, tak to už vedia robiť."

Naposledy sa on sám postavil za kameru v roku 2003 a nakrútil pre spoločnosť Febio dokument Moje Praha. Je vlastne pokračovaním po vyše sedemdesiatich rokoch. Predtým nakrútil dva dokumenty Světlo proniká tmou a Žijeme v Praze. "Vtedy som robil obrazy, ako som spoznával Prahu a teraz je film o tom, ako sa zmenila," prezrádza.

Spomenul si aj na časy Protektorátu, keď museli české filmové ateliéry snažili nerobiť ústupky fašistickej diktatúre. V začiatkoch svojej filmovej tvorby spolupracoval s hercom a režisérom Hugom Haasom na niekoľkých scenároch. Spolu dokonca režírovali adaptáciu Františka Langra Velbloud uchem jehly.

Pobyt v Košiciach zavŕšil Otakar Vávra na druhý deň na Historickej radnici, kde ho prijal primátor mesta Zdenko Trebuľa. A našiel si čas aj na rozhovor, ktorý prinesieme v niektorom z budúcich čísel.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári