Speváčka Misha tvrdí, že ak ju raz prestane všetko baviť, začne opäť učiť angličtinu

Nechce anorekticky chudnúť, veď modelka z nej nebudePoznáte Michalovčanku Michaelu Paľovú, vyštudovanú angličtinárku, ktorá sa ešte pred časom v

Nechce anorekticky chudnúť, veď modelka z nej nebude

Poznáte Michalovčanku Michaelu Paľovú, vyštudovanú angličtinárku, ktorá sa ešte pred časom v Bratislave živila prekladateľstvom? Určite áno, ale ako speváčku Mishu, ktorá má na konte ešte čerstvý druhý album a za posledých pár rokov pozbierala takmer všetky ocenenia, aké sa len za spevácky výkon pozbierať dali. Nedávno prišla na východ Slovenska osláviť 5. narodeniny košického hypermarketu Tesco, ale spolu s českou speváčkou Marthou i hosťovať na prešovskom a košickom koncerte v rámci turné Mira Žbirku. Schovaná v reštaurácii pred očami zvedavcov si našla čas i na rozhovor s nami.

Ešte pár rokmi o nej takmer nikto nič nevedel, dnes jej už pomaly začína prekážať, že keď ide hoc po obchode, počuje za sebou svoje meno. "Hovoria si - aha Misha! Musím však povedať, že to nie je nepríjemné. Ešte sa mi nestalo, aby po mne niekto vykrikoval nejaké škaredé veci. Vypýtajú si podpis, chcú sa chvíľu porozprávať. Na druhej strane ma to ťaží a je to nepríjemné, keď viem, že na mňa ľudia pozerajú."

Vraj si pripadá ako keď na kamarátkinej svadbe čítala príhovor a všetci vtedy zrak upierali na ňu. Dnes to má však stále... Anonymitu si neužije ani v zahraničí. "V okolitých a všetkých európskych krajinách je stále veľa slovenských turistov a ja si nemôžem dovoliť len tak si ´odfičať´ kdesi na druhý koniec zemegule. Aj keď si ľudia možno myslia, že úspešný spevák sa topí v peniazoch... Pravda je taká, že toho roku som na dovolenke vôbec nebola."

Kým bola Misha Miškou

Už ako päťročná začala Misha - vtedy ešte Miška - doma spievať a krátko na to začala navštevovať hodiny baletu, neskôr spoločenských tancov. Prevážila však v nej chuť venovať sa jazykom. Keď študovala v Bratislave, živila sa popri škole ako tlmočník a prekladateľ. Práve vďaka tomu sa jej do života priplietla návrhárka Lýdia Eckhardt či spevák Robo Opatovský.

"Lýdia ma poslala do Fun Rádia, aby som nahrala skladbu, ktorú chcela mať na svojej módnej prehliadke. V rádiu, samozrejme, nemajú profesionálne nahrávacie štúdiá, ale zas prehliadka nie je veľký koncert. Vtedy mi Bajko vo Fun Rádiu povedal, že skúšajú nahrávať ´jingle´, nech niečo poviem. Zahlásila som len - Fun Radio - a to tam je dodnes."

Neskôr nahrala ďalšie ´jingle´, pozvali si ju na nahrávanie narodeninovej skladby Everyday Is Fun Day a už to šlo... "Ja som bola skončený študent, tlmočník, človek z iného vesmíru. Celé to prebehlo bez plánovania a nátlakov, ale zase treba si uvedomiť, že to trvalo relatívne dlho a nebolo to zo dňa na deň."

Mohla to byť náhoda, no možno spevácka kariéra na Mishu od začiatku čakala, len sa kdesi schovávala a vyčkávala na vhodnú chvíľu. "Ak človek v podvedomí po niečom túži a nejde po tom cez mŕtvoly, tak sa mu to podarí. Mám silný inštinkt, ktorý mi radí a spolieham sa na neho. Ak aj mi blízke okolie tvrdí, že čosi nie je dobré, no ja tomu verím... Nie je to tvrdohlavosť ale oddanosť vlastnej intuícii. Keď mám vnútorný pocit, že sa do niečoho mám pustiť, tak tak urobím."

Texty píše sama

Intuícia ju viedla aj do súťaže CocaCola Popstar, ktorú v roku 2002 vyhrala a získala tak možnosť nahrať album. Odletela do USA, napísala niekoľko piesní a na jeseň jej vyšlo cédečko Colors In My Life. Do nahrávania druhého albumu s názvom Misha sa pustila tohto roku v lete, na pultoch predajní ho nájdete od septembra.

"Veľmi sa teším z toho, že predajnosťou je už takmer zlatý. Už pri prvom albume som vedela, do čoho idem a mala som jasnú predstavu, no nemohla som všetko realizovať hneď na debute. Počas posledných dvoch rokoch som veľa koncertovala a perfektne som sa zohrala s mojimi hudobníkmi. Mohli sme tak na novom albume zužitkovať zaujímavé zvuky. Tento album je vyzretejší, no rovnako si stojím aj za tým prvým. Aj vtedy som do neho vložila to najlepšie zo seba."

Sama svoje skladby nepočúva. Siahne po nich jedine ak sa potrebuje pripraviť na koncert. "Vtedy je dobré, keď sa mi slová dostanú do krvi a nemusím nad nimi počas koncertu rozmýšľať. Aj keď si texty píšem sama, je ich dosť a v hlave mám stovky textov iných spevákov, speváčok. To sa môže pliesť. Inak sa nepočúvam, ak však vojdem napríklad do obchodu či reštaurácie a tam hrajú moju skladbu, poteší ma to. Svedčí to o tom, že niekto chce počúvať to, čo som ja vyprodukovala. Určite však nebudem od radosti vyskakovať a hulákať - aha, hrajú ma! Vyzerala by som ak poriadny narcis."

Blaváčka z nej nebude

Vždy keď príde koncertovať na východné Slovensko, teší sa, že si hádam nájde čas navštíviť rodinu, prejsť sa po svojich obľúbených miestach.

"Stále mám na východe pocit, že som doma a myslím, že to tak ostane do konca života. Aj keď mám pekný bytík v Bratislave a keď vravím, že idem domov, myslím na neho, no keď prídem sem, nedá sa vymazať fakt, že tu sa cítim výborne. Ľudia sú podľa mňa viac-menej všade rovnakí a ja si vážim ich priazeň či sú východniari, či Bratislavčania." Za ´Blaváčku´ sa nepovažuje, aj keď - ako priznala - občas sa jej podarí po bratislavsky zatiahnuť. "To mesto ma nelákalo tým, že je najväčšie na Slovensku ale tým, že v ňom môžem študovať angličtinu. Zvábilo ma a ja som v ňom ostala."

Vo vlastnom bytíku má odložených aj všetkých Aurelov, Slávikov, OTO-v... "Priznám sa, že som ich nedávno počítala a tých sošiek je 14. Mám veľkú parapetnú dosku pod oknom, a ktorú som ich poukladala. Nerobila som pre ne žiadnu poličku, pasujú tam. Najmä preto, že väčšinou sú zo skla a keď na nich zvnoku zasvieti slnko, sú krásne."

Pri preberaní každého z ocenení sa je vraj triasli ruky i nohy, no po dychu najviac zlapala pri udeľovní Aurelov v roku 2002. "V tom roku som dostala i Slávika a povedala som si, že predsa sa nemôže stať, aby sa akadémia znížila k tomu, aby dala za pravdu ´obyčajným´ ľuďom a teda oceniť toho, kto sa páči širokému publiku. Bola som presvedčená, že Aurela nedostanem, no vyhrala som ho v ženskej speváckej kategórii, za objav i album roka a Maroš Kachút za produkciu. Nevedela som sa dvihnúť zo stoličky. Bola som doslova trápna a nikomu som nepoďakovala, lebo som nemala slov a bola som v šoku."

Slávici, OTO-via i Aurelovia sú nie len príležitosťou na to, aby sa stretli muzikanti, ktorí na seba inokedy nemajú čas ale i na to, aby sa všetky naše spevácke ale i nespevácke celebrity predviedli. Stačí, aby sa niekto z nich počas záberu kamery poškriabal pod nosom, či obliekol si niečo nie príliš vhodné a bulvár sa postará o to, aby o tom vedeli v Bratislave i v Čiernej nad Tisou. "Nie je vôbec jednoduché nájsť dobré oblečenie. Nie že by sa napríklad v Bratislave či vo Viedni nedalo dobre nakúpiť. No problém je v tom, že potom to má každý. Mne by to nevadilo, ale obujú sa do toho novinári a roznosia nás na kopytách preto, že sme mali na sebe niečo rovnaké. Ja nechcem, aby do mňa niekto vŕtal!"

Práve na poslednom Aurelovi mala Misha na sebe šaty od košickej návrhárky Janky Polákovej. "Ak pre mňa niekto ušije peknú vec, ktorá je jedinečná, nemusí to byť niekto, kto má renomované meno a jeho odevy sú príšerne drahé. Niekto si povie - určite dostala poriadny honorár za Slávika, ale málokto si uvedomí, že ho musím celý vraziť do toho, čo mám na sebe. Nie som predsa undergoundová speváčka, ktorá by mohla na to kašlať. Som obyčajná baba, ktorá chce dobre vyzerať a nebudem sa tváriť, že tomu tak nie je. Na druhej strane zas nebudem anorekticky chudnúť, veď je mi jasné, že modelka zo mňa nikdy nebude. V úplne normálnej rovine mi záleží na to, ako vyzerám, čo mám na sebe a ako sa prezentujem."

Viac jej sedí angličtina

Nerobí jej problém rozprávať, rozmýšľať i tvoriť rovnako dobre v angličtine ako v slovenčine. Lepšie sa jej však spieva po anglicky... "Náš jazyk je krásny, no veľmi kopmlikovaný a keď chcem do soulu niečo nafrázovať, často je veľmi zložité urobiť to tak, aby to neznelo divne."

Muziku k skladbe Druhá z prvého albumu ponúkla na otextovanie jednej svojej kamarátke, speváčke. "Po dvoch týždňoch mi ho vrátila a povedala, že sa to nedá. Ja som však v ten deň mala tú skladbu nahrávať. Obula som si korčule, preháňala som sa po hrádzi a za dve hodiny bol text hotový a skladba bola dlho prvá v hitparáde TOP FUN. Možno bola taká dobrá preto, že som mala málo času a nebol priestor pre komplikovanú poéziu. Povedala som si - fajn, tak čo sa mi za posledné dni stalo? A vznikla pieseň Druhá - je to obyčajný život. Proste som nechcela prísť do nahrávacieho štúdia a povedať chalanom, že som zlyhala a nemám text."

Misha priznáva, že jej texty sú z časti autobiografické. Radšej sa ľuďom odhalí takto, ako prostredníctvom novinových článkov.

"Ak však čítam knihu, či pozerám na obraz, robím to svojim spôsobom a myslím, že rovnako tak ľudia vnímajú moje texty. Vedia, že niečo je realita, niečo nie, niečo je dotvorené a niečo je iba túžbou. Keď však napríklad prídu novinári nafotiť moju novú sedačku, ako potom o nej napíšem text, keď viem, že každý pozná jej farbu? Som obyčajný človek, potrebujem pokoj a v opačnom prípade mám pocit, že som verejný majetok."

Vtedy jej pomôže, ak ju Ibi Maiga zmorduje na kolieskových korčuliach. "Niekedy sa však naštvem a poviem si, že ak ma to prestane všetko raz baviť, začnem opäť učiť angličtinu," dodala.

Dátum narodenia: 6. marec 1975

Znamenie: Ryba

Miesto narodenia: Michalovce

Vzdelanie: Vysoká Škola Pedagogická v Bratislave

Relax: muzika, kolieskové korčule

Ocenenia:

Aurel 2002 Objav roka

Aurel 2002 Ženský spevácky výkon

Aurel 2002 Album roka

Slávik 2002 Objav roka

Slávik 2003 Speváčka roka

OTO 2002 Speváčka roka