S dopravákmi nemá "nadštandardné" vzťahy
"Rýchlosť viem využiť najmä na úsekoch kde sa to dá, ale manželka ma stále hecuje, aby som pridal, že som pomalší ako ona," vraví Marián Matyáš, tréner basketbalistiek CBK Cassovia a zároveň športový riaditeľ Delty I.C.P. No vyprovokovať sa zväčša nenechá. Aj preto doteraz platil pokutu za prekročenie povolenej rýchlosti iba raz. "Ale bolo to dávnejšie, keď ešte pálky neboli také vysoké."
Vodičák mu dali do ruky, keď mal devätnásť rokov. "Vtedy nebolo treba absolvovať toľko jázd ako dnes. Stačilo aj to, ak som nejako preukázal, že som predtým jazdil načierno a po jednej oficiálnej jazde som išiel na preskúšanie k policajtom."
Jeho prvým autom bola klasická "škodovečka", stovka, ak sa nechcel trápiť s moskvičom, trabantom či wartburgom, vozidlami, ktoré núkal socialistický automobilový priemysel. Fajnovejšie značky sa usmievali na šoférov iba vo výklade "Tuzexu". "Tak som sa dostal k prvému lepšiemu autíčku - fiatu 127. Ak dobre rátam, za tie roky som mal asi sedem vozov. Dve škodovky, Fiat Regatu, dvakrát Fiat Punto... Teraz jazdím na Lade Nive. Je to bezpečnejšie auto, dobre využiteľné najmä v teréne, keď sa potrebujem dostať na chalupu, na huby, alebo len tak, na výlet na nejakú planinu. Oproti iným autám sa možno zdá trochu náročnejšie, lebo zožerie desať litrov, ale ja som s ním spokojný," necíti M. Matyáš potrebu meniť značku auta. "Aj keď každý chlap má túžbu po nejakom krásnom a rýchlom aute. Keby som mal možnosť a dosť peňazí, kúpil by som si Mercedes, predsa je to značka s veľkou tradíciou..."
Manželke zveril do opatery jeden z novších typov Fiatu Punto a vraj o ňu strach nemá, keď je sama za volantom. Sedieť pri nej nemusí. "Šoféruje veľmi dobre. Odmalička prevážala syna, ktorý má dnes už dvadsaťpäť rokov, takže skúseností má dosť. Môžem sa na ňu spoľahnúť."
Sám sa považuje za vodiča, ktorý rešpektuje pravidlá cestnej premávky a s dopravnými policajtmi nemá "nadštandardné" vzťahy. "Musím zaklopať na drevo, ale na pokutách som im príliš nedal zarobiť. Za celú dobu, čo šoférujem, som platil len dvakrát, ako som už spomínal za prekročenie rýchlosti a raz za zlé parkovanie." No párkrát aj on okúsil aké je to báť sa o vlastný život, keď ste za volantom bezmocný. "Mal som dve vážnejšie havárie, no chvalabohu, obišli sa bez zranenia. Vždy bol poškodený iba skelet auta. Obe havárie však zapríčinila iná osoba."
Aj podľa M. Matyáša dnes na cestách nie je príliš bezpečno. "Najmä mladí chlapci majú veľmi silné vozy, ktoré sa na naše komunikácie vôbec nehodia. Ale oni sa potrebujú ukázať... Aj preto je u nás jazdiť veľmi nebezpečné."
No schopnosti šoféra spoľahlivo otestujú aj cesty do zahraničia. "Sám za volantom som bol najďalej asi v Chorvátsku, pri Splite... Ba, bol som ešte ďalej, keď sme sa dvaja vybrali autom na majstrovstvá Európy v basketbale do Štokholmu. Prekonať tú vzdialenosť naraz bolo však veľmi náročné."
Bohuš MATIA
Autor: STARÉ MESTO
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
