Nazmula Karima z Bangladéša a neudelil mu azyl na území našej republiky.
Stalo sa tak po preskúmaní napadnutého rozhodnutia Migračného úradu, v rámci ktorého 26-ročný cudzinec predložil samosudkyni na pojednávaní originály nových dôkazov. Išlo o písomné doklady, ktoré majú potvrdzovať jeho členstvo v politickej strane, čo vyvíjala protivládnu činnosť. Bangladéšan tvrdí, že v dôsledku uvedených aktivít a nepriaznivej politickej situácie v krajine musel z obavy o svoj život ujsť.
Na základe rozhodnutia krajského súdu vierohodnosťou predložených dôkazov sa bude opäť zaoberať migračný úrad, ktorý si Nazmula Karima opäť predvolá na výsluch a potom nanovo rozhodne o udelení či neudelení azylu, o ktorý u nás žiada.
Z priebehu pojednávania, na ktorom Bangladéšan komunikoval so samosudkyňou prostredníctvom tlmočníka vyplynulo, že je slobodný, má bengálsku národnosť a moslimské vierovyznanie. Po ukončení strednej školy začal študovať na vysokej škole Capashia Degreei College v meste Capashia sociálnu prácu a vedu. Po dvoch rokoch štúdium prerušil, údajne kvôli politickým problémom. Podľa predložených dokladov bol členom klubu Bongo Tež Svity Pathačar a údajne aj členom výkonného výboru strany Chatra League. Nazmul Karim uviedol, že v apríli 2002 bol Jamal Uddim Fakira, predseda mestského výboru strany Chatra League zadržaný, a predvedený na policajnú stanicu. Následne bola objavená jeho mŕtvola… Nazmul Karim tvrdil, že bol viceprezidentom strany. Keďže spolu s predsedom riadili a usmerňovali skupinu osemdesiatich ľudí a zúčasťňovali sa protivládnych demonštráciách, pochytil ho strach.
"Keď som sa to dozvedel o smrti Jamala Uddim Fakira, začal som sa obávať o svoj život. Bál som sa, že ma členovia vládnej strany, alebo príslušníci polície zabijú. Skrýval som sa, neustále som menil miesto svojho pobytu… Po čase som sa rozhodol, že odídem do niektorého štátu Európskej únie, kde by som sa cítil bezpečne," uviedol Nazmul Karim. Dodal, že jeho otec pracuje ako účtovník, matka je domáca a jeho brat študuje na vysokej škole. Jeho rodina nemala finančné problémy, preto mu mohli poskytnúť vyše 3000 dolárov na cestu do Európy.
Nazmul Karim sa na ňu vybral v novembri 2002, keď bez cestovných dokladov, ktoré údajne nikdy nemal, odcestoval do Pakistanu. Odtiaľ pokračoval v ceste do Iránu, z ktorého sa dostal po nejakom čase do Turecka. Tam ho prevádzači naložili spolu so skupinou ďalších ľudí do kamióna a po viacerých prestupovaniach a cestovaní v nákladných autách ich dopravili na Slovensko. Tu dvadsaťčlennú skupinu utečencov prevádzač vyložil a prikázal im čakať na kolegu, ktorý si po nich príde. Čakali márne, preto vyhľadali políciu a na Oddelení cudzineckej polície a pasovej služby v Dunajskej Strede, požiadali o udelenie azylu. Podľa výpovede azylanta, cesta na Slovensko mu trvala 12 mesiacov a prevádzačom za ňu zaplatil približne 3000 USD.
Nazmul Karim žije v súčasnosti v Pobytovom utečeneckom tábore v Gabčíkove. Vo februári lanského roka dostal rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra SR, v ktorom mu oznámili, že mu azyl na území Slovenskej republiky neudelili. A to s odôvodnením, že nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, či náboženských dôvodov, ba ani kvôli zastávaniu určitých politických dôvodov, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zákona č. 480/2002 Zbierky zákonov, o azyle.
K uvedenému rozhodnutiu Migračný úrad dospel po vyhodnotení skutočností, ktoré cudzinec uviedol v priebehu azylového konania. A to s tým, že nesplnil zákonom ustanovené podmienky na udelenie azylu u nás. Stručne povedané, preto, že nepredložil žiadne dôkazy v súvislosti s jeho údajnou činnosťou, prípadne rizikom, ktoré by mu hrozilo po prípadnom návrate do Bangladéšu.
Nazmul Karim sa s uvedeným verdiktom neuspokojil a v apríli tohto roku proti nemu podal opravný prostriedok. Migračný úrad však dospel k záveru, že ani v rámci neho sa mu nepodarilo preukázať, že by mu po návrate do krajiny, v ktorej sa narodil, mohlo hroziť riziko. Opieral sa pritom o fakt, že nie sú žiadne dôkazy o tom, že bol zadržaný, vypočúvaný, resp. že by ho prenasledovala polícia. Vzhľadom na uvedené, Migračný úrad navrhol Krajskému súdu v Košiciach, aby potvrdil rozsudkom jeho rozhodnutie o neudelení azylu Nazmulovi Karimu.
Krajský súd toto rozhodnutie preskúmal, zadokumentoval, resp. porovnal originály s kópiami nových listinných dôkazov, ktoré predkladal azylant s krátkym komentárom. Uviedol, že listinné dôkazy mu zabezpečila jeho rodina, s ktorou sa mu podarilo nadviazať kontakt až pred polrokom. Samosudkyňa po preskúmaní celého spisového materiálu zrušila rozhodnutie Migračného úradu na neudelenie azylu a vrátila na ďalšie konanie s hore uvedeným odôvodnením.
PS: Počas prestávky pred vynesením rozhodnutia, som sa opýtala Nazmula Karima, ktorý nervózne prešľapoval na chodbe pred pojednávacou sieňou, na jeho plány a predstavy o živote, ak by dostal u nás azyl. Odpovedal stručne: "Chcel by som študovať to, čo som začal doma…"
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
