inej polohe ako naposledy.
Od krajinárskej a prírodnej problematiky sa totiž posunul k výtvarnej fotografii a jeho inšpiráciou tento raz boli portréty. Ich výpovedná hodnota je však celkom iná, než len znázornenie človeka. Každý v sebe niesol mnoho symbolických prvkov.
Niekoľko jeho portrétov dokonca vzniklo spojením z dvoch tvárí, ktoré potom vytvorili jednu hypotetickú, neexistujúcu. Sú tam aj fotografie, ktoré pôsobením času strácajú svoju pôvodnú podobu. "Je to vizuálne vyjadrenie nášho zabúdania i behu času," hovorí autor, pre ktorého je potrét len časť jeho tvorby, no považuje ho za večnú tému.
"Pri jednom z obrazov je anglický nápis, ktorý by sa dal preložiť ako 'Nikdy neprestaň objavovať tvár'. A to by mohlo byť aj motto tejto výstavy. Tvár je totiž nekonečným zdrojom informácií o človeku."
Napriek tomu autor na výstave poprel tvrdenie, že nás tvár určuje. Väčšina jeho prác je totiž o strate alebo presune identity. "To je prirodzené. Lebo pokiaľ hovoríme o ľudstve ako takom, nemôžeme hovoriť o jednej tvári. Tá je len archetypom, s ktorým pracujeme bez ohľadu na pôvodnú identitu."
Identity sa týka aj súbor Ľudská rodina, kde autor vložil konkrétnu tvár do historických fotografií.
Hoci P. Smejkal sa zväčša venuje manipulovanej fotografii, na výstave sa nachádzajú aj čisté fotky, napríklad Ikony.
Autor: ato
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
