však chcel, aby to dopadlo inak. Dezider Pál sa oslavy narodenín už nedočkal, dočkal sa ale návštevy svojho mladšieho syna z Ameriky a krátko pred svojou smrťou tiež navštívil hroby svojich rodičov v Bánovciach nad Ondavou.
"Strýko sa narodil v Nižnom Hrušove vo vranovskom okrese, mladosť však prežil v Bánovciach, kde sú pochovaní jeho rodičia. Keď mal dvadsaťjeden, odišiel do Ameriky, odkiaľ sa vrátil späť na Slovensko v roku 1996. Osem rokov býval u nás, avšak vzhľadom na zhoršenie jeho zdravotného stavu sme ho museli pred dvoma mesiacmi umiestniť v domove dôchodcov," povedala nám Košičanka Magda Kozmová, ktorá svojho strýka označila za veľkého životného optimistu.
"Mal v pláne žiť ešte dvadsaťpäť rokov, chcel sa dožiť stotridsiatky," prezradil nám riaditeľ Domova dôchodcov na Garbiarskej ulici RNDr. Tibor Klema, podľa ktorého bol pán Pál veľmi čulý. Aj keď už slabšie počul i videl a v ostatnom čase veľa nechodil, bol stále vnímavý a zaujímal sa o dianie okolo seba. Vedel si tiež urobiť radosť, veľa času trávil vo veľkých nákupných strediskách.
"Chcel žiť ešte dlho, ale jeho duša sa asi uspokojila po tom, čo sa po čase stretol so svojím synom. Rodinné zázemie tu však mal veľmi dobré, navštevovala ho často jeho vzdialenejšia rodina," dodal T. Klema.
Dezider Pál žil v troch storočiach. Narodil sa 10. novembra 1898 v Nižnom Hrušove, potom sa jeho rodina preťahovala do Bánoviec nad Ondavou. V prvej svetovej vojne bojoval v Bosne a Hercegovnie, tri roky po jej skončení odišiel do USA. Bezmála tridsať rokov žil v New Yorku, kde ako vyučený cukrár založil pekárenskú firmu a úspešne podnikal, potom sa presťahoval do Willingtonu. Vždy ho to však ťahalo späť na Slovensko, ktoré po dlhom čase navštívil prvýkrát od emigrácie v roku 1962. Po revolúcii sa rozhodol vrátiť a prežiť jeseň života v domovine. "Zakotvil" v Košiciach - v roku 1996 sa nasťahoval do domčeka svojho synovca Gabriela Kozmu, ktorý sa spolu s manželkou o čiperného deduška staral osem rokov.
Ako nám povedala Magda Kozmová, starý pán nemal veľa nerestí, so svojím najväčším neduhom fajčením "sekol" presne pred šesťdesiatimi rokmi. Rád si však pochutil na koláčoch a palacinkách, ku ktorým mal vzťah aj preto, že bol kedysi vychýreným cukrárom.
Dezider Pál zomrel včera o štvrtej hodine ráno a pochovaný bude na budúcu stredu na košickom cintoríne Rozália.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
