VSŽ, RNDr. Jánovi Smerekovi. Vedľajším účastníkom konania je Slovenská kancelária poisťovateľov zastúpená spoločnosťou ALLIANZ Slovenská poisťovňa.

Obeť tragickej nehody, ktorú v decembri 1997 spôsobila 18-ročná Silvia Smereková, si na súde uplatnila nárok na náhradu bolestného a za sťaženie spoločenského uplatnenia. V prvom prípade, na základe bodového ohodnotenia, Róbert Raško žiada 150-násobok z 2 957,5 bodu a v druhom náhradu za 1 950 bodov.

"Máme výhrady k všetkým predloženým dôkazom. Neuznávame ich, pretože nekorešpondujú s výškou uplatneného nároku… Súd by mal pristupovať k hodnoteniu dôkazov veľmi starostlivo," uviedol JUDr. Pavol Sitár, právny zástupca žalovanej strany. Rozsah bodového ohodnotenia namietala aj zástupkyňa vedľajšieho účastníka. Žiadala, aby navrhovateľ upresnil nárok na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, resp. aby v súvislosti s tým súd ustanovil znalca na dopracovanie znaleckého posudku.

Právny zástupca Róberta Raška uviedol, že spochybňovanie uplatneného nároku jeho mandanta nie je namieste. Poukázal na to, že sa stal invalidom v dôsledku nehody a nie vlastným zavinením. Pätnásť mesiacov sa zmietal v neistote, či mu lekári zachránia ľavú nohu, alebo či o ňu príde. Nakoniec mu ju predsa museli postupne amputovať až nad kolenom… Podstúpil 18!!! operácií a útrapy s tým spojené, čo sa na druhej strane prejavovalo v postupnom navyšovaní bodového ohodnotenia.

"Ak na tom protistrana trvá, upresníme návrh tak, aby bol jednoznačný," dodal na záver JUDr. Dušan Hudák, ktorý vstúpil do konania v uvedenej veci ako v poradí tretí právny zástupca Róberta Raška. Samosudkyňa rozhodla, že chronologicky usporiadanú genézu navyšovania bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia majú predložiť v priebehu 15 dní. Z tohto dôvodu bolo pojednávanie odročené na neurčito.

Róbert Raško neprišiel o nohu vlastnou vinou, mal 24 rokov, keď nezodpovedná vodička od základu zmenila jeho život. Mladý statný športovec s hlavnou plnou plánov, sa celý dolámaný zrazu ocitol na nemocničnom lôžku a bojoval o prežitie. Utrpel šok z krvácania, trieštivú zlomeninu panvičky s posunom úlomkov do bedrového kĺbu s vytknutím hlavy ľavej stehennej kosti, zlomeninu tela stehennej kosti, trieštivú vnútrokĺbovú zlomeninu ľavej píšťaly, zlomeninu pravej stehennej kosti aj predkolenia, ďalej pomliaždenie hrudníka a tržnozmliaždené rany na tvári.

Trápila ho predtým nepoznaná, neskutočná bolesť. Pomyslenie, že by mohol prísť o nohu, ako naznačovali lekári, mu spôsobovalo muky. Vtedy si myslel, že to neprežije, ale prekonal sám seba a všetky útrapy vydržal.

Nie je to však uzavretá záležitosť, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Róbert Raško má ťažký život. Žije z invalidného dôchodku 7 200 korún a nevie, čo ho v budúcnosti čaká. Nerobí si ilúzie, že sa jeho zdravotný stav zlepší, skôr naopak, keďže má protézu, pri chôdzi nadmerne zaťažuje pravú nohu, a je len otázkou času, dokedy to relatívne zdravá noha vydrží. Napriek tomu, je to on, čo sa sedem rokov po nehode ešte musí súdiť o akú-takú náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.

Handrkovanie žalovaných o bodové vyčíslenie je v tejto situácii trápne a smiešne. Bolesť, ktorej si Róbert Raško v dôsledku nehody užil vrchovatou mierou, sa totiž žiadnymi bodmi vyjadriť nedá.

Obeť nehody samozrejme nepopiera, že pred amputáciou nohy ju RNDr. Ján Smerek, otec vodičky, ktorá jazdila na jeho aute a spôsobila nehodu s tragickými následkami, čiastočne odškodnil sumou 1 a pol milióna korún. Z tých peňazí mu však neostala ani koruna, kúpil si dvojizbový byt, ktorý bolo treba upraviť tak, aby v ňom mohol sám fungovať, zvyšok šiel na lieky a základné potreby. Napriek tomu, že je mladý, a život má ešte pred sebou, vlastnými rukami si už na svoje živobytie nezarobí. Napokon, čoskoro mu bude treba vymeniť aj protézu…

Toto všetko si však Róbert Raško nezapríčinil sám, preto je prinajmenšom morálnou povinnosťou tých, čo sa pod to podpísali, aby ho odškodnili. Zdravie a všetko, o čo prišiel, mu už nikto nikdy nevráti. Samozrejme, nedá sa ani zaplatiť, je však možné mladého muža finančne odškodniť, aby nemusel živoriť a trápiť sa nad budúcnosťou.

Mimochodom, ide o odškodnenie len jedného človeka, lebo ďalšieho Silvia Smereková pripravila svojou nedbanlivosťou o život. Martin Hudačko z taxislužby Maxi-Taxi, ktorý jazdil na Škode Felicia, utrpel pri nehode zranenia, ktorým pri prevoze do nemocnice podľahol. Jeho spolujazdec Róbert Raško mal viac šťastia, prežil.

K nehode došlo 17. decembra 1997 o 22.15 hod. v Košiciach. "Novopečená" vodička, ktorá údajne len v ten deň získala vodičský preukaz, sa prevážala na otcovom vozidle Jeep Grand Cherokee. Jazdila po Sečovskej ulici smerom od Košickej Novej Vsi k Prešovskej ceste. Pri vjazde do pravotočivej zákruty v dôsledku nesprávnej techniky jazdy a neprimeranej rýchlosti prešla do protismeru, zrazila sa s oproti idúcim taxíkom a následne s ďalším vozidlom značky Škoda Garde. Následky boli šokujúce, jeden mŕtvy, druhý ťažko zranený.

Za trestný čin ublíženia na zdraví s uvedenými následkami, v tzv. skrátenom konaní formou trestného rozkazu, uložil samosudca Okresného súdu Košice II obžalovanej vodičke peňažný trest vo výmere 90 000 korún. Jeho súčasťou bol aj štvorročný zákaz činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel.

Toto rozhodnutie súdu vyvolalo polemiky v radoch právnikov, nespokojnosť vtedajšieho ministra spravodlivosti, ale najmä verejnosti. O Silvii Smerekovej bolo totiž v tom čase známe, že je študentka gymnázia a nemá vlastné príjmy, takže peňažný trest, ktorý za ňu zaplatili jej rodičia, pre ňu samu nebol v podstate žiadnym trestom.

Navyše, takýto trest sa v registri trestov zahladzuje dňom zaplatenia, takže Silvia je pred zákonom čistá ako ľalia. Jej pričinením je však doživotne potrestaný Róbert Raško a rodičia Martina Hudačka, ktorých pripravila o syna. Na to sa nedá zabudnúť, je to vec morálky a svedomia.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári