divadla Lakomec v malej roličke. Napriek svojej skromnosti sa má tento vyťažený herec ozaj čím pochváliť. Okrem toho, že má za sebou množstvo podarených filmových či divadelných postáv, hovorí plynulo piatimi jazykmi, svojho času hosťoval na divadelných doskách vo Francúzsku a kvôli filmovej role údajne skvelo zvládol i kurz žonglovania. V pauzičke, medzi dvomi dejstvami, sme si s týmto človiečikom skúpim na slovo predsa len krátko sadli na kus reči.
Čo vy vlastne momentálne porábate?
"Pracujeme na ďalšej hre Škola pomluv v Stavovskom divadle a vôbec, momentálne žijem hlavne diadlom."
Poznáte trošku Slovensko a slovenského diváka?
"Priznám sa, že som na Slovensku nebol asi tak od roku 1993, čo je už teda dlhá doba. Predtým som sem dosť pravidelne cestoval, pretože mám veľa kamarátov v Nitre. V Košiciach som úplne prvýkrát, tak sa už teším, ako sa po nich zajtra (minulú sobotu pozn. red.) prejdem, hoci tu dosť výdatne prší. Ale nevadí, som zvedavý, či tu objavím nejakú dobrú čajovňu. Mám veľmi rád čaj."
Čomu sa venujete mimo divadelných dosiek?
"Nemám nijaké špeciálne potreby či koníčky. Som rád, že stále môžem dýchať a popri tom sa rozhliadať okolo seba a sledovať ako funguje okolitý svet."
Čo hudba?
"Nó, tak to hej, občas si rád zamuzicírujem. Rád si zaspievam a niekedy, keď je príležitosť, tak si zahrám i na saxofóne, ale poslednou dobou už tých príležitostí veľa niet."
Aj ste fungovali v nejakej kapele?
"Mal som to obrovské šťastie, že som jeden čas hosťoval v skupine Trabant. Skoro rok som s nimi mohol hrať a bolo to príjemné obdobie."
Ste fanúšik českej populárnej hudby?
"To vôbec. Absolútne v tom nemám prehľad. Ja si rád vypočujem skôr nejakú world music alebo ethno. Mám rád napríklad toho japonského šialenca, tuším Sakuhačiho. A tiež nepohrdnem dobrým jemnučkým jazzom. Mám aj obľúbencov, ale akosi si teraz nespomínam na mená."
Prežívame upršanú jeseň, nechytá vás ponurá melanchólia?
"Nie, práve naopak, keď konečne príde jeseň a keď navyše ešte prší, som najšťastnejší človek na svete. Nemám rád leto. Všade je strašne veľa ľudí a celý čas to strašné teplo, to fakt nemusím."
Ako ste vlastne prežili to tohtoročné?
"Rodinne. U nás v Jeseníkoch."
Povedzte, ste aj v súkromí taký uzavretý, ako napovedá výraz vašej tváre, alebo len klamete telom?
"To musíte zhodnotiť vy, ja vám neviem. Aby som pravdu povedal, neviem, či som introvert, či extrovert a ani to neriešim. Takto, ako to je, mi to vyhovuje a je na ľuďoch, či sa tomuto faktu vedia prispôsobiť."
Čo film, uvidíme vás niekde?
"Teraz vznikol taký český film, volá sa Kousek štestí a hlavnú rolu tam hrá jedna slovenská, krásna herečka. Bohužiaľ teraz mi vypadlo meno, ale až príde do kín, choďte si ho pozrieť. Žiaľ, nespomeniem si ani na režiséra..."
...všeobecne máte akýsi problém s menami...
"...no to áno, strašný. Ale na to svoje si ešte chvalabohu pamätám. A myslím, že sú aj dôležitejšie veci v živote. Dúfam."
Lakomec sa nevie vzdať svojich peňazí, čoho sa neviete v živote vzdať vy?
"Skôr si myslím, že umenie spočíva v tom, vedieť sa vzdať. Keď sa človek dokáže všetkého vzdať, môže nájsť rovnováhu. Ja to zatiaľ nedokážem. Keby som to vedel, tak tu teraz nie som (úsmev)."
Ste skôr progresívne rozmýšľajúci, alebo zástanca divadelnej klasiky?
"To je úplne jedno. Poznám len dobré divadlo. A je úplne jedno či to je moderna alebo niečo tradičné."
A slovenské divadlo?
"Inscenácie, s ktorými u nás občas hosťujú slovenskí herci sa mi zatiaľ vždy veľmi páčili."
Prezraďte nejaké plány do budúcna...
"Čo? Plány? Tie si nerobím. Najdôležitejšie je teraz pre mňa dobre odohrať predstavenie a zajtra, ak vôbec bude nejaké zajtra, užiť si Košíc a dostať sa šťastne domov. To je všetko. Nerozmýšľam dopredu. To nemá cenu. Aj tak to potom vždy dopadne úplne inak. Žijem teraz."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
