Sofia je hore nohami - pred "krvavým derby"

Po zápase s Lotyšskom na Tehelnom poli dostal od našich "papierových" médií do reprezentačného "indexu" vysoké známky. Šport mu dal 8-ku (ako Vargovi, Greškovi, Karhanovi, Némethovi a Janočkovi) a pridal hodnotenie: "Vyčítať mu možno len zbytočný faul v okolí šestnástky pred prvým gólom. Inak nám v ňom rastie moderný pravý obranca európskej triedy s nadpriemernou defenzívou, obrovským sebavedomím a kvalitnou krídelnou hrou smerom dopredu." Štedrosťou nešetrili ani ostatní.

Odvtedy, čo Radoslav Zabavník v reprezentácii debutoval (v Žiline proti Grécku), ešte sa nestalo, žeby na skúške prepadol, nech už jeho desať spoluhráčov futbalová verejnosť rozdupala pod kopytami, alebo vyniesla do nebies ako poslednú sobotu. Každý z našich reprezentačných brankárov vie, že po pravej ruke má istotu. Vari od čias "Šiviho" Pivarníka nevyrástol v Košiciach lepší krajný bek pre národné mužstvo.

Keď sa v lete tohto roku "sobášil" s bulharským klubom CSKA Sofia, nebrali to u nás ako futbalovú svadbu roka. Ale Rado vedel, že sa "priženil" do dobrej rodiny, aj keď si mnohí mysleli, že usadiť sa v Bulharsku dnes nie je žiadna výhra. On však svoj podpis pod dvojročnou zmluvou vôbec neľutuje. Nemá prečo, tréner Ferario Spasov ho stavia pravidelne, či v bulharskej "Premier League", v domácom pohári, alebo Pohári UEFA, kým červení z neho po súbojoch so Steauou Bukurešť trochu nešťastne nevypadli.

Keď hrajú proti sebe Levski a CSKA, Sofia je hore nohami. "Po meste, medzi fanúšikmi i hráčmi sa mu hovorí aj ´krvavé derby´," vraví dvadsaťštyriročný Košičan. Keď si prezerám internetové fanúšikovské stránky oboch klubov, viem prečo. Z tých obrázkov behá mráz po chrbte. Tradiční rivali skrížia zbrane už túto nedeľu. "Také derby som ešte nehral, ale roztrasené kolená z atmosféry nemám, veď už nejaké veľké zápasy, napríklad s Anglickom, mám za sebou. Len dúfam, že sa nič vážne nestane a odvezieme si zo štadióna Vasila Levského tri body."

CSKA mal hrať doma, ale zvolil radšej Národný štadión, na ktorom sú doma modrí z Levského. "Lebo som počul, že má byť vypredané. A ich štadión má kapacitu asi štyridsaťpäťtisíc divákov..." Pôjde totiž o vedenie v tabuľke, po ôsmom kole je prvý CSKA bez straty bodu, Levski má o dva menej.

Rado sa práve vrátil domov z tréningu, dohodli sme sa, že mu po ňom zavolám. "Akurát som dopozeral zápas Bulharov v kvalifikácii na majstrovstvá sveta proti Malte. Vyhrali 4:1, hoci prehrávali 0:1, presne tak, ako my s Lotyšmi," našiel podobnosť medzi oboma národnými mužstvami.

Len čo sme začali, vyrušil nás akýsi ženský hlas. "To bola len domáca, bývam totiž v trojizbovom byte nad ňou a chcela, aby som prišiel dole, dohodnúť nejaké záležitosti ohľadom bývania," nemusia sa Košičanky báť, že si Rado našiel v Sofii frajerku. Alebo žeby Bulharky neboli také pekné? "Čoby? Sú tu pekné baby, ale ja nechcem. Nebudem si predsa ženu z Bulharska domov vláčiť, ha-ha-ha... No musím povedať, že Bulharky futbal naozaj zaujíma. V hľadisku ich nájdete neúrekom."

On si našiel súci byt iba nedávno. "Hľadal som ho tri mesiace, bol som si ich pozrieť vari trinásť, ale väčšinou boli v hroznom stave. Stále som čakal, že nájdem lepší. Teraz som spokojný, cítim sa tu takmer ako doma. Aj keď je mimo centra mesta, na sídlisku Geominel. Je to niečo také ako naša Furča či Ťahanovce."

Autom je však všade blízko, či sa potrebuje dostať do centra, alebo na tréning. "K dispozícii mám Ford Escort, takže väčšinou sa prepravujem autom. Len do kostola chodím električkou. Bulhari sú väčšinou pravoslávni, ale ja som si už našiel katolícky kostolík, hoci až v centre mesta. Snažím sa tam ísť každú nedeľu, pomodlím sa za rodinu, za zdravie, ale aj za víťazstvo nášho mužstva..."

Tie sú zatiaľ tŕňom v oku fanúšikom Levského, ale keď stretnú v meste slovenského futbalistu, ktorý uctieva červenú farbu odvekého rivala, nemusí pred nimi utekať. "Už ma ľudia na ulici spoznávajú, tí odvážnejší ma aj pristavia, pozdravia a zaželajú všetko dobré. Ale väčšinou nezabudnú dodať - niet nad Levski. Levski je totiž srdcovou záležitosťou Sofijčanov. Už som sa stretol aj s radikálnejšími fanúšikmi Levského, ale vždy v dobrom. Sú priateľskí, ale stále mi dajú na vedomie, že Levski je najlepší."

Na život v bulharskej metropole si Rado zvyká. "Je tu trochu inak ako doma, ako v každej cudzej krajine, ale už si zvykám, na mesto, na ľudí, stravu, jazdenie autom v hustej premávke, aj na to prikyvovanie hlavou naopak..." Aj keď celkom sa na tú nezvyčajnú komunikáciu asi zvyknúť nedá. "V reštaurácii som si niečo objednal, (to je už jednoduché, lebo bulharčina nie je až taká vzdialená slovenčine), ale to niečo mi neprišlo. Asi som na otázku čašníčky pokýval hlavou nesprávne. Bulharskú kuchyňu som si obľúbil, lebo je plná šalátov. Aj keď idem do mesta, väčšinou len preto, aby som si kúpil stravu. Poprechádzam sa po Vitoši, to je hlavná ulica, taký bulvár plný obchodov. Nie som však nejaký manekýn, že by ma to ťahalo do módnych butikov, skôr sa obzerám po nejakých drobnostiach, zájdem do športových predajní."

Bulharčina vraj nie je ťažká, aj počas zápasov CSKA je "úradným" jazykom medzi hráčmi, hoci zaň potia dresy viacerí legionári. Okrem Rada je v mužstve brankár z Moldavska, zadák z Argentíny, gruzínsky záložník, dvaja Senegalčania a Čech Caha, Radov najlepší kamarát. "Na ihrisku je to jednoduché, lebo tam sa dorozumievame futbalovou rečou, netreba rozmýšľať ako zakývať hlavou, keď chcem prihrávku. Najprv sa však človek naučí nadávky, sú podobné ako u nás. Ale teraz si už viem prečítať aj noviny. Aj keď ich veľmi nečítam."

Vari sa o futbale píše v Bulharsku málo?

"To nie, na rozdiel od nás majú viac futbalových časopisov, dobrý je napríklad Sport 7, či Match, aj kluby majú vlastné časopisy, CSKA i Levski. V ňom si listujem najčastejšie, ale keby som si kúpil časopis Levski, naši by mi dali..." zasmial sa nad tou predstavou. "Ale nemáme to zakázané. Zákaz však máme rozprávať s novinármi. Iba keď to povolí téner, aj to len po zápase. Pred ním ani muk."

Takže teraz sme zákaz porušili, vari vám na to neprídu. Ale čo potom chudáci novinári, potrebujú mať plné noviny, zvlášť pred takým derby aké sa chystá v nedeľu... "Tak si niečo vymyslia, oni si vždy niečo nájdu a majú to tam. Veľmi často vysypú niečo aj z rukáva, nejakú pikošku si prifarbia. Ale tak to chodí asi aj inde..."

Na Slováka vo farbách 29-násobného majstra Bulharska zatiaľ pikošku nemajú, azda len to, že je jedným z mála hráčov, čo prechádza sezónou bez žltej karty. "Aj keď si myslím, že sa tu hrá tvrdšie ako u nás. Aj rýchlejšie. Hoci úroveň ligy nie je výrazne vyššia. Nemôžem povedať, že nie som dosť tvrdý, ale aj ja som prekvapený, že ešte nemám ani jednu kartu. A to som chýbal len v jedinom zápase, keď sme doma rozstrieľali poslednú Varnu, tréner mi dal voľno po návrate zo slovenskej reprezentácie. Dávam si pozor, aby som sa neukázal v negatívnom svetle, takže novinári aspoň na mňa nemôžu nič vytiahnuť."

Na chrbte nosí dvojku a počúva na meno Rado. "V Bulharsku je Rado celkom bežné meno a asi by nechápali prečo ´Zabava´, keď u nich je zábava ´zabavlenie´, či tak nejako... Tak som to nechal tak." Dvojku má asi preto, že v žiadnom mužstve nehral s rovnakým číslom. Za tigrov mal štvorku, v Žiline osmičku, v "nároďáku" naposledy desiatku. "Tak som si to najprv nejako vynásobil, potom vydelil a tak mi to vyšlo, najbližšie je na rade asi dvanástka, však?" - vysvetlil to celkom logicky. "Ale vážne, tú dvojku v CSKA som si sám vybral. Ani neviem prečo."

Zatiaľ mu prináša šťastie, ale flek v základnej jedenástke nikdy nie je istý. Na krk mu šliape Daniel Todorov. Rado mu šancu ešte nedal. "Dučo je pre mňa dosť nebezpečný, v mládežníckom veku bol reprezentant, ale nechcem ho na ihrisko pustiť. Kým budem podávať spoľahlivé výkony ako doteraz, tak by som si mal pozíciu udržať. S trénerom Spasovom nemám žiadne problémy, dáva mi dosť priestoru i na útočenie po pravej strane. Takže, snažím sa..."

To snaženie zvykol sem-tam okoreniť aj nejakým pekným gólom, zvlášť na tie dva do siete Prešova, čím aspoň na rok oddialil vyhubenie tigrov, v Košiciach stále spomínajú. Za CSKA sa trafil iba raz, hneď v ligovej premiére v Rodope. Už by sa patrilo niečo pridať. "Prečo nie práve v nedelňajšom derby, aby sme Levskému trochu utiekli. V klube totiž veľmi túžia po titule, bol by jubilejný, už tridsiaty a nebolo by zlé, keby som bol pri tom."

Bohuš MATIA

Autor: Pozor na ´jojo efekt´!

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári