"Nech mi nikto nevraví, že som celebrita!"
Uplynulú nedeľu sa v Košickom Jumbo centre predstavil svojim fanúšikom Palov Hammel, tentoraz ale v trochu inom svetle. Aby svoje skladby trochu oživil, pozval si na pódium i muzikantov s gajdami a píšťalkami, a tak sa jeho koncertné podujatie s názvom Kráľ slnečného času nieslo v írsko-keltskej nálade, čo ocenili i nadšení diváci. Ešte pred koncertom si P. Hammel našiel čas i na krátky rozhovor.
Prečo ste sa rozhodli oživiť svoje piesne práve írskymi melódiami?
- Kamarát Miňo Mojžiš to celé takto zaranžoval, pozval na pódium dobrých muzikantov práve s gajdami, píšťalkami. Pred časom som koncerotval aj so symfonickým orchestrom, toto je podobné, no predsa iné.
V rámci návštevy v Košiciach ste mali aj koncert pre stredoškolákov. Ako sa vám hrá na výchovnom koncerte, kde prídu žiaci preto, že musia, nie preto, že chcú?
- Mám skúsenosti, že študenti sa tešia. Ja nemám pocit, že by som bol nejaký výchovný element, ale pokiaľ viem, tak sa o mne už aj učí na hodinách dejepisu. Voľačo som predsa pre túto kultúru spravil, niečo po mne zostalo, spolu s kolegami muzikantmi sme urobili kus dobrej roboty, ktorú by mali poznať aj mladšie generácie.
O vás sa často hovorí ako o žijúcej legende...
- Už som počul aj také voľačo, že som vraj ikona. Hlavne nech mi nikto nevraví, že som celebrita! Toto pomenovanie nemám rád.
Pred dvoma rokmi ste vydali album Starí kamoši. Ako to vyzerá, keď sa takíto starí kamoši stretnú?
- Stretávame sa pravidelne každú nedeľu dopoludnia v kaviarni v centre Bratislavy. Vždy sa stretneme minimálne šiesti, pokecáme a v tomto preelektrizovanom svete nám to dobre padne.
Borisom Filanom tvoríte dvojičku už niekoľko desaťročí...
- Chodili sme spolu už do ľudovej školy, neskôr na gymnázium, chodili spolu po svete, dodnes mi Boris píše texty. Už na škole sme sa však dopĺňali, ja som mu pomáhal s matematikou, on mne s písaním slohov. On bol vždy z našej dvojice emotívnejší, občas som ho musel krotiť.
Vaša dcéra Linda sa vydala vo vašich stopách. Nechá si poradiť?
- Nedá si odo mňa hovoriť do muziky, ktorú robí a ja sa jej ani nečudujem. Keby mne v mojich 22 rokoch radil dajaký starý chlap v tom, aké skladby mám robiť, povedal by som mu, nech si vymení mozog. Ani nevyrastala na mojej muzike, lebo ja som predsa nemohol prísť, zoradiť rodinu do pozoru a povedať im - počúvajte, čo som dnes nahral. Veď to je také isté, ako keby prišiel domov chirurg, ukázal manželke a deťom slepé črevo a chválil sa - aha, čo som dnes vyoperoval. Veď by to bolo bláznovstvo.
Dáša KIRAĽVARGOVÁ
Autor: Sídlisko Ťahanovce
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
