záhradkárku. Zatiaľ však hroznú, lebo burinu, ktorej sa toto leto nadmieru darilo, od kveteny len s námahou rozlíšim. Čo však dokážem s istotou zistiť, je prítomnosť myši, ktorá sa mi zatúlala do záhradnej chatky. Či je len jedna alebo sa na prezimovanie chystá celá rodina, to sa mi nepodarilo zistiť. Stačí totiž, že začujem slabé zaškrabkanie a na nič nečakám, so šokom letím z chatky von.

Keďže sa hovorí, že keď človek niečo nevie, má sa spýtať odborníkov, zašla som nedávno do jednej košickej predajne. Na zlikvidovanie neželaného podnájomníka mi ponúkli ružové otrávené granule. Vraj ak ich myš zje, je po nej. Tá moja potvora však nielenže zbaštila to, to som jej nastražila, ale v chatke vykutrala aj vrecko s ostatkom. Samozrejme, že ho rozhrýzla, granule pojedla a škrabe v chatke ďalej.

Opäť som teda zašla do predajne. Pre zmenu mi ponúkli nejaký plast s lepom, na ktorý sa vraj myš prichytí a je pokoj. Veď hej, chytí. Lenže, tá prilepená bude živá. A kto ju tresne po hlave?

Keď som o svojich záhradkárskych a myšacích trampotách rozprávala známej, len nechápavo krútila hlavou. Čo si vraj robím problémy a výdavky kvôli myši. Oni majú v potkany v obchode a nikoho to netankuje. A spustila, čo všetko stihli zatiaľ zažiť. Jeden odvážlivec im napríklad vybehol zo skladu priamo do predajne, medzi regále. Predavačky boli však všímavejšie ako zákazníci a dostali ho späť skôr ako by niektorá kupujúca zavrešťala od strachu. Pri rozprávaní som čumela na známu ako socha bratislavského Čumila a nestačila sa čudovať. Keď skončila, ťažko som hľadala nejaké slová. Ešte si pomerne dobre pamätám časy, keď sa po nežnej začalo rozbiehať súkromné podnikanie. Najmä malí obchodníci, čo si zriaďovali potraviny kdekade v blokoch, prežívali muky a obavy, ako ich ktorá kontrola zjazdí a koľko pokuty im naparí. Veľmi sa vtedy napríklad zdôrazňovalo to, že ak sa presúvali v prepravkách rožky alebo chlieb, na spodku musela byť jedna prázdna prepravka, aby tovar neprichádzal do styku s dlážkou a špinou. A predsa sa doteraz niekde posúvajú prepravky bez spodnej-prázdnej. Alebo ďalší nešvár - predavačka najprv prereže chlieb a vzápätí vám tou istou rukou vydáva peniaze.

Nechcem tvrdiť, že kontrolné orgány v previerkach poľavili. Iste nie. Skôr by som povedala, že poniektorí naši obchodníci si už na všeličo zvykli. A hlavne za samozrejmé považujú, že zákazník prestal byť pánom.

Po príhodách opísaných známou som si povedala: čo sa Linhardová vzrušuješ a čuduješ, že máš myš na záhrade, teda v jej prirodzenom prostredí? Pre istotu, aspoň kvôli vlastnému ´oblbnutiu´, začala som však kupovať už len balený chlieb. A tiež sa nádejám, že snáď sa raz, ako to už platí vo viacerých krajinách Európy, budú chlieb a pečivo predávať len zabalené. Myši a potkany predsa skôr patria viac do prírody...

Alžbeta LINHARDOVÁ

Autor: Sídlisko Ťahanovce

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári