republiky sa pred senátom zodpovedali z trestného činu krádeže. Podľa obžaloby prokurátora si ako organizovaná skupina prisvojili cudziu vec a každý samostatne spôsobili uvedeným činom škodu veľkého rozsahu. Obžalovaným hrozí trest 5 až 12 rokov.
Ide o skutok z 28. októbra 2002, ktorý si obžalovaní vo veku 32 42 rokov údajne vopred naplánovali. Po tom, čo získali informáciu, že v priestoroch kancelárie generálneho riaditeľa spoločnosti Sladovňa, a. s., Michalovce sa nachádza trezor s peniazmi, išli si miesto činu obzrieť. Potom sa dohodli na spoločnom postupe pri vlámaní a rozdelení úloh. V kritický večer sa obžalovaní priviezli z Košíc do Michaloviec na dvoch autách. Jozef G. a Petr Č. zostali vonku, ich úlohou bolo zabezpečovať nerušený priebeh vlámania.
Vladimír H., Marek E. a Ivan K. sa do budovy Sladovne vlámali s pomocou skladacieho rebríka, ktorý si na tento účel priniesli. Tak sa im podarilo dostať k oknu sekretariátu. Odstránili z neho ochrannú kovovú mrežu a cez pootvorené okno vošli dnu. Potom museli prekonať ešte jednu prekážku, boli ňou dvere do kancelárie generálneho riaditeľa. Vylomili cylindrickú vložku zámky FAB a cesta k trezoru bola voľná. Vážil okolo sto kilogramov, ale vlamačom sa ho podarilo vyhodiť von oknom. Odtiaľ ho naložili do vozidla Mitsubishi, ktoré podľa dohody pristavil k budove Petr Č. Potom na vozidlách z miesta činu ušli.
Taký priebeh mala mať krádež trezoru podľa obžaloby. Nie bez zaujímavosti je však skutočnosť, že k uvedenému činu došlo napriek tomu, že objekt Sladovne strážil (?) strážnik so psom.
Krádežou trezoru prišla spoločnosť Sladovňa, a. s. o 85-tisíc USD, čo sú 3 636 698 korún, stratou trezoru utrpeli škodu 23 518 korún a poškodením zariadenia 1 255 Sk. Škodu utrpel aj generálny riaditeľ, ktorý uviedol, že mal v trezore 3000 USD, 1200 EUR a 3000 CZK, čo je 181 382 korún. Na pojednávaní Ing. Milan L. upozornil, že v obžalobe nie je uvedená suma 15 000 USD, ktorú vložil do trezoru deň pred krádežou kvôli tomu, že chcel previesť na účet v banke rovných 100-tisíc USD.
Všetci obžalovaní na pojednávaní využili právo nevypovedať. V prípravnom konaní pred vyšetrovateľom, vypovedali len dvaja, pretože s tým čo urobili, "nevedeli žiť". Z čítania výpovede Petra Č. vyplynulo, že sa k spolupáchateľstvu na krádeži trezoru priznal. Uviedol, že v septembri 2002 Jozef G. získal informáciu o trezore, v ktorom sa mala nachádzať bližšie nezistená finančná hotovosť. Potvrdil, že vlámaniu predchádzal dohovor s ostatnými, po ktorom išli Marek E., Ivan K., Jozef G. a on do Michaloviec a obzreli sme si Sladovňu a jej okolie. V tom čase práve prebiehala rekonštrukcia budovy, preto sa Ivan s Jozefom dostali dnu bez toho, aby si to niekto všimol.
"Z Košíc do Michaloviec sme odišli na mojom a Marekovom vozidle. Viezli sme aj trojdielny hliníkový rebrík, ktorý zaobstarali krátko pred tým… Ja s Jozefom sme zostali strážiť príjazdové cesty k budove Sladovne. Marekove auto bolo odstavené na benzínovej stanici, mal som od neho kľúče, ale sedel som vo svojom vozidle asi o 500 metrov ďalej. Na základe telefonátu som po nejakom čase presadol do Marekovho auta a pristavil som ho k bočnej stene budovy. Potom sme do neho s Vladimírom, Marekom a Ivanom rýchlo naložili vyhodený trezor, s ktorým oni traja odišli," opísal priebeh krádeže Petr.
Ďalej uviedol, že on so spoluobžalovaným Jozefom sa postarali o rebrík. Naložili ho do auta a šli do Malčíc, kde sa mali všetci stretnúť. Trojica, ktorá odviezla trezor, tam však neprišla. Po niekoľkých telefonátoch sa nakoniec stretli o 4. hodine ráno u Vladimíra v Košiciach. "Trezor už bol otvorený, povedali mi, že v ňom bolo asi 30-tisíc USD, nejaké písomnosti a negatív filmu. Spolu s Jozefom sme dostali 7000 USD, ktoré sme si rozdelili," dodal obžalovaný.
K spáchaniu uvedeného činu sa priznal aj Jozef. Potvrdil, že počas krádeže sa nachádzal v blízkosti objektu a dával pozor, zatiaľ čo Petr sedel vo svojom aute. Čo robili zvyšní traja spoluobžalovaní nevedel uviesť, pretože ich nevidel, a to ani vtedy, keď vyhadzovali z okna trezor.
"Keď bolo po všetkom, Petr ma odviezol domov a odišiel. Rebrík, ktorý bol použitý pri krádeži som odhodil do kontajnera na smeti. Ľutujem, že som sa na krádeži trezoru zúčastnil. Myslel som si, že v ňom bude 100, maximálne 200-tisíc korún…" uviedol na svoju obranu Jozef. Najprv tvrdil, že z ukradnutých peňazí nič nedostal, ale pri konfrontácii s Petrom priznal, že sa s ním rozdelil a dal mu 3500 USD. Zvyšní traja obžalovaní krádež vlámaním kategoricky popreli.
"Všetko je to výmysel. Nerozumiem, čo sa to tu deje," tváril sa nechápavo Vladimír, akoby prvý raz počul, z čoho ho viní obžaloba. "Krádeže som sa nezúčastnil, všetko je to vykonštruované," nechal sa počuť Marek. "Vo výpovediach tých dvoch je strašne veľa intríg a klamstiev. Môžem povedať, že od mojej prvej výpovede v júni 2003 v Michalovciach, sa to všetko začalo vyvíjať podľa scenára polície," vyhlásil Ivan.
Pred senátom už vypovedal aj generálny riaditeľ a ďalší svedkovia. Pojednávanie bolo odročené.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
