organizuje občianske združenie FORSA. Národné divadlo hosťovalo po dva večery na scéne Štátneho divadla s inscenáciou Molierovho Lakomca v réžii Michala Dočekala.
Hoci hra mala premiéru v roku 1668, repliky zneli až neuveriteľne aktuálne. Hlavný hrdina Harpagon, Molierom napísaný ako typ vtedajšieho úžerníka, nám brilantne predvádza ako peniaze odľudšťujú človeka a kazia charakter. Boris Rösner v hlavnej úlohe, vystihol tohoto štvanca vlastnej vášne, ktorému sa všetko zlé vymstí na vlastných deťoch, absolútne presne a prirodzene. Iba pred pár dňami dostal od českých divadelných kritikov za Harpagona Cenu za výkon roka.
Režisér inscenáciu aktualizoval iba v náznakoch, pomohli mu kostýmy Zuzany Krejzkovej pripomínajúce kreácie módnej návrhárky Vivien Westvoodovej. Hlavného hrdinu vtesnala do ošúchaného maturitného obleku s ohavnou parochňou ako vizuálnu skratku chudáka uväzneného vo svojej chorobnej obsesii. Harpagonov syn Kleant, inak vynikajúci Martin Preiss, známy aj z filmu Samotáři, sa po javisku promenádoval ako stelesnenie nezávislého slobodného muža v tehlovočervenom koženom saku a zamatových nohaviciach. Blysol sa aj David Matásek v úlohe Valéra, uchádzajúceho sa inkognito o ruku Harpagonovej dcéry. Vyvážené boli výkony celej plejády ostatných hercov. Krátky, zato brilantný bol výstup Františka Němca v postave žoviálneho Anzelma. Zožal potlesk na otvorenej scéne.
Nenásilnému zosúčastneniu pomohol úplne nový preklad. Režisér musel v Košiciach s hercami preskúšať nanovo niektoré pasáže hry. Technické parametre tunajšieho javiska sú totiž úplne iné ako v Prahe. Namiesto prepadla museli použiť orchestrisko, z ktorého sa v druhej časti vynorila pred očami divákov záhradka s kapustnými hlavami. Na javisku tiekla z kohútikov skutočná voda a jedlo servírovali na ozajstnom bežiacom páse. Ten zvýraznil scénu Harpagonovho lakomstva, kým sa hostia naklonili k pochúťkam, tie už boli dávno preč. Pred Borisom Rösnerom boli v tejto úlohe také mená ako Jindřich Mošna, Stanislav Neumann, Ladislav Pešek a František Filipovský.
"To viete že je to zaväzujúce. Videl som dokonca v tejto postave pána Peška. A vždy, keď vstúpim na javisko, na to myslím. Je to zaväzujúce už aj kvôli tomu, že som mal veľkých učiteľov. A často o nich hovorím aj svojim študentom na DAMU. Som fatalista, verím, že energia z môjho počínania sa niekde prenáša a oni to tam, niekde inde, tušia," prezradil Boris Rösner po predstavení. Unavený ale spokojný, lebo opäť odovzdal divákom kúsok svojho nádherného herectva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
