"Keď sa do niečoho pustím, stáva sa zo mňa fanatik"
Pri rozhovore s tanečníkom, spevákom a choreografom Fredym Ayisim sa človek až musí čudovať, že mu nikdy nezmizne úsmev z tváre. Stále dobre naladený, ochotný, zhovorčivý a v skvelej fyzickej koncíci. Karate, vegetariánska strava, tréningy tanca a tae-bo, zdravý životný štýl - to všetko do Fredyho doslova pumpuje energiu. Že jej má na rozdávanie, sa mohli presvedčiť aj diváci počas finálového večera súťaže U. S. Steel Talent Night, keď sa spolu so svojimi tanečníčkami ukázal na pódiu na Hlavnej ulici. Počas generálky si našiel čas aj na rozhovor.
Pred niekoľkými rokmi bolo o ňom počuť trochu viac, on sám sa však rozhodol, že nebude pre neho šoubiznis na prvom mieste. V týchto dňoch sa však vrátil na televízne obrazovky ako jeden z porotcov reality show Dievča za milión. "Nie je pre mňa žiadnou novinkou hodnotiť ľudí. Počas fungovania mojej tanečnej skupiny Fredy´s Dance Group som urobil množstvo konkurzov na tanečníkov a musel som vedieť odhadnúť, v kom sa skrýva talent, kto na to má," prezradil Fredy.
Napriek tomu, že mnohých ľudí, ktorí sa už videli na hviezdnej dráhe tanečníka musel sklamať, nenaučil sa byť k ľuďom dostatočne tvrdý. "Nedokázal som sa ešte voči tomu obrniť. Aj na konkurzoch pre ´Dievča za milión´ som niekoľkým dievčatám povedal dosť priamo, že na to nemajú a potom ma to veľmi mrzelo a cítil som sa príšerne. Avšak do toho, aby sme boli priami, nás často režisér priam núti. Je to predsa šou pre divákov, tak nech sa majú na čo pozerať. Som vďačný za príležitosť, vyskúšať si byť porotcom v takomto gigantickom projekte. Spoznal som neskutočné množstvo zaujímavých mladých žien..."
Aj v porote sa vraj našli - s Milanom Kňažkom a Zdenou Studénkovou tvoria dobrú trojicu. Výnimočné dievča by podľa Fredyho malo byť nie len pekné. "To nestačí, musí mať šmrnc. Len vtedy bude mať dievča šancu u divákov. Ja mám po konkurzoch, ktoré sme po Slovensku absolvovali, veľmi dobrý pocit a musím povedať, že sme si všetci traja a celý štáb overili, že Slovenky sú naozaj krásne. Pre mňa ako muža bolo úžasné vidieť toľko krásnych žien pohromade. Zatiaľ mám svoj tajný typ - Košičanku," prezradil. Tip však Fredymu nevyšiel. Jediná Košičanka, ktorá bola v semifinále, totiž do poslednej ´desiatky´ nepostúpila.
Šoubiznis sa mu neprejedol
Ešte pred niekoľkými rokmi mával Fredy viacej vystúpení a vtedy sa v našom meste objavoval dosť často. "Ľudia tu na východe sú veľmi srdeční a nikdy som nemal problém prísť sem vystupovať. Za tých dvadsať rokov som sa tu objavil nespočetne veľa krát." Tanec, spev a ani šoubiznis sa mu však za tie roky neprejedli. "Keď je človek v tejto branži, všetko okolo sa vyvíja. Tento biznis je iný ako bol pred 20 rokmi. Treba vedieť sa v ňom udržať a to vôbec nie je jednoduché. U mňa však nastala iná situácia vtedy, keď som si povedal, že práca nebude na prvom mieste. Nastal zlom v mojom vedomí, v spôsobe života a už pre mňa šoubiznis je najmä zábava. Vyberám si podujatia, na ktorých vystúpim. Ak ma niekto nahnevá a nedodrží podmienky, na ktorých sme sa dohodli, zbalím si veci a idem preč. Nestojí nado mnou žiadny šéf, ktorý by mi prikazoval, kedy mám čo a ako urobiť. Viem, že ak odmietnem nejakú akciu, nebude mi to ľúto a príde iná priležitosť."
Aj keď už dnes nie je z každého vstúpenia na javisku taký rozrušený ako kedysi, môže si nadšenie z vystupovania prežiť prostredníctvom svojej dcéry Vierky. "Teraz mám okolo seba na javisku mladé dievčatá a keď vidím, ako sa im to páči, tak sa aj na mňa nalepí trochu ich radosti. Pre mňa totiž davy, novinári, televízne kamery a všetok ten rozruch okolo toho zovšednel. Aj ja som však bol na začiatku kariéry rovnaký, ako je teraz moja dcéra. Bol som nadšený, mal som veľa chuti do všetkého. Našla si ma aj pýcha, úspechy ale aj sklamania. Už to však mám všetko za sebou a čakám, čo príde. Už nemám prehnané túžby."
Pred 20 rokmi mal však aj on veľa snov a dosť šťastia na to, aby sa mu splnili. "Keby som nesníval, nebol by som tam, kde teraz som. Je treba si niečo vysnívať a ísť za tým. Kto nemá túžby, nič nedosiahne. Ja som zažil peniaze, slávu, cestovanie, spoznal som mnoho zaujímavých ľudí. Ale to len preto, že som si ako desaťročný vysníval, že raz budem stáť vo svetlách reflektorov..."
Začínal doslova na ulici - tancoval brakedance. Nie však preto, že by chcel byť v televízii. "Chcel som sa zlepšiť kvoli sebe samému, mohol som sa predviesť kamarátkam na diskotéke. Potom však začali prichádzať rôzne ponuky a keď som vidiel šancu, šiel som za ňou."
Prvá vlastná skladba
Podarilo sa mu chytiť šťastie i príležitosť za pačesy a aj keď začínal ako tanečník a choreograf, po čase sa na javisku objavil aj ako spevák. Jeho posledný album má názov You Don't Know Me.
"Začiatkom deväťdesiatych rokov sa mi naozaj veľmi darilo a prišli za mnou manažéri, ktorí mi navrhli, že by bolo dobré, ak by som na javisku aj spieval. Vzali ma do štúdia a bolo to strašné. Ničomu som nerozumel, nechápal som, čo po mne vlastne chcú. Dali mi do ruky text, hudbu a povedali mi - keď začne táto doba, urobíš toto, odspievaš to v takej a takej tónine... Vytvorili sme pesničku, ktorá podľa mňa nemá žiadnu cenu," pospomínal si Fredy s úsmevom. Začal však vystupovať aj ako spevák, tancoval na vlastnú hudbu. "Vzbudilo to vo mne záujem o spev, zaujalo ma to. Potom som začal prikladať zrnko k zrnku a môj spev i tvorba vlastných pesničiek sa začala zlepšovať. Ja mám totiž takú zvláštnu povahu - keď sa do niečoho pustím, stáva sa zo mňa fanatik a venujem sa tomu naplno a musím sa neustále zlepšovať..."
Rovnako sa pohrúžil i do karate, či cvičenia tae-bo. Aj keď by sa mohlo zdať, že všetky tieto činnosti mu odčerpávajú energiu, opak je pravdou. "Mám to šťastie, že všetko, čomu sa venujem, mi robí radosť. 90 percent všetkého času mi zaberá karate a to mi dodáva najviac sily. Keď mávam cvičenia tae-bo a precvičujem pred stovkou ľudí, ktorí sú nadšení z pohybu, spievajú a pokrikujú, vo mne to vytvára neskutočné zásoby energie."
Na tom, že sa Fredy cíti vo výbornej fyzickej kondícii, má svoj podiel určite aj jeho spôsob stravovania. Je vegetariánom, nefajčí, nepije. "S odstupom času si uvedomujem, že práve tento môj životný štýl ma za následok to, že v sebe očas cítim priam výbuchy energie. Nie je to však len kvôli tomu, že nejem mäso a nepijem. Je to aj o tom, ako prežívam stres, ako relaxujem. Najhoršie je žiť monotónny život. To by ma zabilo..."
Fredy nepatrí medzi tých zarytých abstinentov a vegetariánov, ktorí o svoje pravde nasilu presviedčajú okolie. "Mám veľa kamarátov, s ktorými sa trebárs zídeme na grilovačke. Oni jedia špekáčiky, pijú vínko, fajčia. Mne to nevadí, cítim sa s nimi dobre. Sú to predsa milí ľudia bez ohľadu na to, či jedia mäso alebo nie..."
On sám mäso neochutnal už 18 rokov, alkohol v ústach nikdy nemal. "Keď som mal asi 12, tak som skúšal fajčiť cigarety. Znovu mi však pomohlo karate, lebo som si povedal, že karatisti predsa nefajčia... Netvrdím, že je dobré pre každého byť vegetariánom, no mne to vyhovuje. Nie som doktor ani znalec, takže nikoho do ničoho nenútim. Ak by trebárs aj moja dcéra povedala, že si teraz dá mäso a vypije si, čo by som zmohol? Myslím si však, že som jeden z mála ľudí, ktorý dokáže ostatných motivovať k pozitívnym veciam. Som tá duša, ktorá nenásilne ostatných vedie. Mnohí ľudia z môjho okolia sa bez toho, aby som ich o niečom presviedčal, začali správať inak, lepšie..."
Verí v reinkarnáciu
Ťahá ho to smerom k indickej filozofii a kultúre a to aj napriek tomu, že v ňom koluje po otcovi černošská krv. "Nemám vyriešenú otázku toho, čím vlastne po otcovi som. Neprežil som s ním detstvo ani mladosť a často som rozmýšľal nad tým, prečo reagujem tak, ako reagujem, prečo som taký, aký som. Keď som sa rozhodol zistiť korene mojej povahy, zastihla ma správa, že otec zomrel. Mám však ešte v Afrike rodinu, som s nimi v kontakte. Bolo by zaujímave zistiť kultúrne zázemie, z ktorého pochádza moja krv. Veľa som však v tomto smere toho neurobil a vždy ma to ťahá smerom k indickej filozofii."
Keďže je ovplyvnený starou indickou filozofiou a tá verí v prevteľovanie, aj Fredy je presvedčený o tom, že život, ktorý teraz prežíva, je len jedným z mnohých... "Absolútne tomu verím, ale nepotrebujem o tom presvedečovať nikoho iného. Myslím si, že som bytosť, ktorá putuje mnohými telami. Verím v to, aj keď som nemal žiadny mystický zážitok. Verím však v karmu a v to, že neexistuje náhoda. To, že som stretol nejakých ľudí a tí ma usmernili, alebo že sa stali veci, ktoré som vnímal ako symboly ukazujúce mi cieľ, tiež považujem za mystiku. Za všetkým, čo robím a čo sa okolo mňa deje, vidím prítomnosť božskej osobnosti, ktorá riadi môj život, ochraňuje ma."
Čo ho však k indickej filozofii, ktorá v našich končinách nemá tradíciu, priťahuje? "Neviem. Myslím, že to sa nedá pomenovať. Nedokážem to vysvetliť, no je to pre mňa dôležité. Táto filozofia vstúpila do môjho života a uchvália ma rovnako ako pred časom karate. To tiež nevnímam ako spôsob boja či obrany. Je to životný štýl."
Ako nám so smiechom nabonzovala Vierka, otec vraj aj počas spánku cvičí katu... "Do svojich 23 rokov som karate robil aktívne športovo, vyhral som aj nejaké súťaže. Potom prišla pauza a ja som stratil kontakt s duchom karate. Našťastie som sa stal osobným žiakom pána Ladislava Klementisa, ktorý je najlepším karatistom na Slovensku. Priznám sa, že do tohto športu som fanatik."
Dvakrát denne cvičí karate minimálne po dve hodiny, tri krát do týždňa má tréningy tanca, trikrát tae-bo. "Počas týždňa som väčšinu času spotený a udýchaný. Susedia si asi myslia, že chodím v kimone i bežne, keďže keď idem na tréning, sadám do auta prezlečený... Karate mi prináša všetko, po čom túžim. To, že mi dodáva silu, že som v lepšej koncícii - to všetko je len druhoradé, ale využívam to i na javisku. Nechcem sa však na ňom udržať silou-mocou. Kým to však ide, tak je to fajn," dodal.
Dátum narodenia: 24. jún 1966
Miesto narodenia: Bratislava
Znamenie: Rak
Obľúbený film: Hrdina
Obľúbená kniha: Hlava XXII
Obľúbené jedlo: čerstvé šťavnaté paradajky
Relax: pohyb
Dáša KIRAĽVARGOVÁ
Autor: Omega-3 mastné kyseliny
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
