priateľ dal facku.
Pokračovali v ceste, až došli k oáze, kde bolo jazierko. Rozhodli sa, že sa vykúpu. Ten, čo dostal facku, sa začal topiť, ale ten druhý ho zachránil. Keď sa prebral, vytesal do kameňa: Dnes mi môj najlepší priateľ zachránil život.
Kamarát sa ho opýtal: Keď som ti dal facku, napísal si to len do piesku a teraz si to vytesal do kameňa. Prečo?
Odpoveď znela: Vieš, keď mi niekto ublíži, píšem to len do piesku, aby vietor tie riadky odfúkol na znak odpustenia. Ale keď mi niekto pomôže, vytesám to do kameňa, aby to tam zostalo naveky.
Takémuto postoju sa treba stále učiť. Svoj žiaľ a krivdy písať do piesku a svoje šťastie, radosť a vďaku za pomoc vyryť do kameňa.
gal
Autor: Aj jazero má svojho ducha
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
