a páchateľom sa ľahšie uniká pred spravodlivosťou. Prípad, po ktorom sme v súdnom archíve siahli tentoraz, má práve tieto znaky. Stal sa v krajskom meste a okrem obete v ňom účinkujú traja lúpežníci. Ich lup síce neprevýšil 200 korún a hodinky, no nakoniec si vyslúžili dlhé pobyty za mrežami.
"Dodnes sa z toho neviem spamätať. Roman bol ten najlepší manžel a otec," začala svoju výpoveď pred súdom 27-ročná Jana D, matka 6-ročného dievčatka. Rozplakala sa a po chvíli, keď sa trochu upokojila, pokračovala. "V ten deň bola sobota a Roman mal zmenu od desiatej do šiestej večer. Pracoval ako údržbár. Do mesta odcestoval skôr ako obvykle, lebo chcel kúpiť malej bábiku." Než odišiel na autobus, poprosil manželku, aby Veroniku nedala spať skôr, ako sa vráti. Chcel, aby jej tú bábiku dali už v ten večer.
Hneď, ako Roman v meste vystúpil, ponáhľal sa do centra, aby mu tú bábiku niekto nevyfúkol. Našťastie, mali ich viac. Roman si dal jednu zabaliť a pšiel do práce. Keď ´padla´, dvaja kamaráti z jeho dediny ho zlanárili na pivo. Súhlasil veď autobus domov mu šiel až o pol hodiny a tí dvaja naň tiež pôjdu. "Pivo si nedal," spomínal na podvečer jeden z nich. "Bol prechladnutý a tak si objednal čaj s rumom. Keď bolo treba ísť na autobus, prehovárali sme Romana, že ešte zostaneme a pôjdeme na ďalší spoj. Mal ísť o pol hodiny. No nesúhlasil. Ponáhľal sa domov kvôli malej. My dvaja sme teda ostali."
Čo sa udialo potom, bolo štyri mesiace predmetom dohadov. Odštartoval ich nález nehybného Romanovho tela v parku pri autobusovej stanici. "Venčila som psa, ako každý deň o takomto čase," vypovedala dôchodkyňa Ivana S. "Keď vbehol medzi stromy, začal brechať. Šla som za ním, bolo to iba pár metrov od chodníka, a vtedy som tam zbadala toho muža. Podišla som k nemu a vtedy som si všimla, že má skrvavenú tvár a trochu stonal." Utekala vari 200 metrov na stanicu a odtiaľ zalarmovala políciu.
Hoci lekári robili, čo mohli, Roman, ktorého našli v bezvedomí, na druhý deň ráno zomrel. Pitva odhalila na jeho tele množstvo zranení. Šesť zlomených rebier, prasknutú lebku, zlomenú čeľusť i nos a k tomu krvácanie z orgánov brušnej dutiny. Z odtlačkov obuvi na jeho šatách kriminalisti vydedukovali, že útočníci museli byť najmenej dvaja. Navyše, jeden z nich použil pri útoku kovový ´boxer´. Zmizla Romanova peňaženka, hodinky i aktovka. Bábika sa našla o pár metrov ďalej, no bola zničená.
"O tom, že manžel leží v nemocnici, som sa dozvedela ešte v tú noc," pokračovala v spomienkach mladá vdova. Hoci jej lekári dávali nádej, vnútri cítila, že manžel pomaly odchádza z tohto sveta. Ležal tam poobväzovaný, v zajatí hadičiek i prístrojov a len lietajúca ´bodka´ na jednom z monitorov dávala tušiť, že ešte žije. "Potom ma odrazu odviedli a ja som mu naposledy stihla chytiť ruku..." Čakala na chodbe a v zlom tušení sledovala, ako do izby vbehlo pár ´bielych plášťov´. Sedela na lavičke trpezlivo, rovnako ako kriminalista, ktorý sa vo vhodnom okamihu chystal dostať z Romana aspoň pár údajov o útočníkoch. "Asi o piatej mi povedali, že zraneniamn podľahol..." ukončila Jana D. svoj uslzený monológ.
Kriminalisti preverili vyše pol stovky ´závadných´ osôb, no nenarazili na nič. Pomohla až chyba, ktorej sa dopúšťa veľa páchateľov krádeží a lúpeží. Romanove hodinky sa objavili v jednej zo záložní. Neboli zvláštne, no kriminalisti predsa vedeli, že sú jeho. Boli totiž ´ciferníkové´ a ako im prezradila manželka obete, obe ručičky už raz v opravovni vymenili. A to páchatelia nemohli vedieť. Aj preto bol prvý z nich veľmi prekvapený, keď ho zbalila polícia. Priznal sa rýchlo a ochotne ´nabonzoval´ aj komplicov.
"Išli sme cez park na stanicu, voľačo si vypiť," spomínal Dezider L. na osudný podvečer. "Peter D., jeho brat Laci a ja. Keď sme zbadali ísť oproti toho muža, voľakto navrhol, že ho oberieme." Aj keď šlo o presilu, Roman sa vraj peňaženky nechcel vzdať. "Vyhováral sa, že nič nemá a tak som mu vytrhol tú škatuľu, čo mal v ruke. Roztrhol som obal a vypadla z nej bábika. Vtedy do mňa ten muž skočil..."
To Roman nemal robiť. Proti presile, vytrénovanej ulicou a viacerými pobytmi za mrežami, nemal šancu. Tí traja si ho podali ako hračku. Keď spadol, údery päsťami vystriedali kopance. Hoci sa na to vraj Dezider L. ´nepamätal´, podľa mienky lekárov musel ktosi na ležiacu postavu aj skočiť. Rovnako, ako na bábiku. "Potom sme mu vzali peňaženku a ja som sa ešte vrátil po hodinky. Netušili sme, že sme mu tak ublížili..."
Obaja komplici Dezidera L., odmietli vypovedať, preto im lúpež a ťažké ublíženie so smrteľným následkom prischli rovnako. Dezider L. vyfasoval 5,5 roka, Peter D. 6 a Ladislav D., ako obzvlášť nebezpečný recidivista, 7,5 roka. Všetci v III. NVS.
rob
Autor: Aký ste zákazník?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
