1834. V ten deň pred 170 rokmi podľa dobových análov presne o 7.33 hod. zasiahlo Sedmohradsko, Galíciu a Horné Uhorsko vari najmohutnejšie zemetrasenie v dejinách. O sile prírodného živlu svedčia ešte aj dnes praskliny v múroch obytných a iných košických budov. Historici tvrdia, že zemetrasením vari najviac utrpel gotický klenot mesta - Dóm sv. Alžbety. Záchvevy boli také silné, že rozozvučali aj zvon v 58,5 metra vysokej severnej veži chrámu a zanechali nepekné praskliny v jej múroch.
"Novodobé reštaurovanie Dómu začalo v roku 1984," povedal nám akademický sochár Vladimír Višváder z firmy Villard, ktorej zamestnanci severnú vežu reštaurovali. "Počas prieskumu veže pred začatím reštaurátorských prác sme objavili nepekné trhliny ako pozostatok nielen zemetrasenia, ale aj požiaru a silných víchric z júna a júla 1875. Jedno z poschodí veže bolo poškodené až tak, že sme ju museli doslova zošiť špeciálnymi železnými prípravkami, aby sa nerozchádzali steny veže."
Villardovci preskúmali aj sakristiu Dómu, kde takisto objavili praskliny vzniknuté otrasmi. Zvyšok kostola však nemohli zmapovať, lebo na to nemali dostatok peňazí.
Iba pre zaujímavosť, zemetrasenie poškodilo múry a klenbu Dómu natoľko, že ho museli opravovať už v rokoch 1857 - 1863. Vtedajší majstri však neodstránili základné statické poruchy, ktoré po víchrici roku 1875 ešte zosilneli. Trhliny sa zväčšili a to si vyžiadalo ďalšiu opravu v rokoch 1877 1896 pod dohľadom reštaurátora Dómu sv. Štefana vo Viedni Franza Schmidta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
