Anorexia je zákerný protivník, no, s pomocou lekárov sa dá poraziť

Lucia a Silvia sú 20-ročné dievčatá, za ktorými by sa asi obzrel každý muž. Štíhle, pekné, dobre oblečené. Lenže obe majú za sebou roky trápenia. Trpeli anorexiou, mali dni, kedy úplne vynechali akúkoľvek stravu. Našťastie, včas vyhľadali lekárov a dnes majú to najhoršie za sebou. Anorexia je zákerná, napáda organizmus nebadane a dokáže aj zabiť. I košickí lekári zaregistrovali niekoľko smrteľných prípadov...

Chcela vyzerať inak

Lucia so Silviou prekonali ostych a rozpovedali nám o bolestných skúsenostiach s anorexiou. Luciine vety boli precízne formulované a asi nik by po debate s ňou nepochyboval, že ide o veľmi inteligentné mladé dievča. Študuje druhý ročník náročnej vysokej školy, je všestranne rozhľadená. A predsa päť rokov zúfalo bojovala s anorexiou. Bežný človek sotva pochopí jej pohnútky. Odmietať jedlo, pre mnohých jedno zo základných potešení?

"Vždy som bola štíhla, taká palička. Keď som prišla do obdobia puberty, začala som pomaličky priberať. Nebolo to výrazné, len som sa trošku zaokrúhlila. Veľmi ma to hnevalo. Ako väčšina žien, i ja som bola nespokojná so svojou postavou. Chcela som vyzerať inak..."

Lucia bola v tom čase rozlietaná ako väčšina dievčat v pätnástke. Nepríjemný pocit zo seba "kompenzovala" športom, lietaním z miesta na miesto, aktívnym spôsobom života, množstvom rozmanitých záujmov. A začala až priveľmi premýšľať o tom, čo vlastne jedáva.

"Kedy som si uvedomila, že s mojim stravovaním nie je všetko v poriadku? Keď som zistila, že nejem vôbec nič..." vracia sa v spomienkach do obdobia pred piatimi rokmi. "Voči akémukoľvek jedlu som mala výhrady. Aj ovocie bolo nevhodné. Obsahuje predsa cukor, behalo mi mysľou, a ten sa premieňa v tele na tuk."

Poruchy prijímania potravy, smerujúce k anorexii, sú spočiatku skryté, nenápadné. Averzia k jedlu prepukne pomaly a postupne. "Najprv som vylúčila maslo, potom aj olej. Žiaden pokrm, pripravený na oleji, som nezjedla. Postupne som, čo sa týkalo jedla, stratila akýkoľvek zdravý úsudok. Lenže vtedy som to nerexistrovala, zaplo mi až oveľa neskôr, počas liečby."

Anorexia je moderným fenoménom súčasnosti, hoci prvý prípad bol medicínsky popísaný už koncom 17. storočia.

V USA je 34 miliónov ľudí, ktorí majú vážne problémy s prijímaním potravy. Buď sú chorobne tlstí, alebo trpia anorexiou, či bulímiou. Anorexia 20-krát častejšie postihuje dievčatá, než chlapcov a prepuká spravidla v mladom veku. Anorektici po štyridsiatke prakticky nejestvujú. Chorý človek vníma sám seba ako tučného, nepekného. Pritom často nemá nadmernú hmotnosť, skôr naopak. Najrizikovejšou skupinou sú dievčatá a ženy medzi 15 a 25 rokom veku. V tejto skupine trpí chorobou približne jedno percento populácie. Ani muži nie sú pred anorexiou úplne uchránení, no z celkového počtu anorektikov tvoria iba 5 percent.

Chalpci - anorektici

"Aj u chlapcov máme prípady anorexie," upozorňuje detská psychiatrička MUDr. Terézia Rosenbergerová, ktorá liečila, či lieči aj desiatky anorektikov. "Nie tak dávno priviezli na pohotovosť chlapca, ktorý odpadol v električke. Po pobyte na traumatológii ďalší lekári skúmali jeho stav. Vyšetreniami zistili, že upadol do hypoglykemického šoku z nedostatku glukózy v tele. Vysvitlo, že v posledných dňoch absolútne nič nejedol. Šlo o syna mojich známych, a ani mne samej zo začiatku nenapadlo, že sa môže jednať o anorexiu..."

Možno si typickú anorektičku predstavujete ako zmätenú, zakomplexovanú bytosť s podpriemerným IQ. Mýlite sa. Sú to takmer bez výnimky slečny všestranných záujmov, talentované, inteligentné. Rodičov dokážu virtuózne klamať, vymýšľať si, zavádzať. Úspešne taja svoj odpor k jedlu neraz aj niekoľko rokov. Lucia bola podobný prípad.

"Mama si dlho nič nevšimla, kým ja som sa menila. Strašne som klamala. Nabrala som si jedlo, vrátila som ho do hrnca. Aby po mne ostal špinavý tanier, aby si mysleli, že som jedla. Začala som byť priam posadnutá vážením sa. Ráno som vstala a hneď som bežala k váhe. To isté po príchode zo školy. Evidovala som každý dekagram. Postupom času mama vycítila, že sa so mnou voľačo zlé deje."

Lucia si začala úzkostlivo strážiť líniu v 15 rokoch. Prešla na strednú školu, do nového prostredia, získala nových kamarátov. Nebadane začala byť depresívna, cítila vnútorné napätie, nechcela si pripustiť, že sa s ňou deje niečo negatívne. V duchu si prízvukovala, že má jedenie pod kontrolou. Bola presvedčená, že keď sa raz rozhodne normálne jesť, dokáže to. V jeden obyčajný deň ju mama kategoricky postavila na váhu. Videlo sa jej, že šaty na dcére visia. Prikázala jej vyzliecť si sveter, rifle, a keď ju videla, bez pardonu jej prikázala - musíš pribrať! Pre Luciu to bol prvý, dôležitý krôčik k vyhšadaniu lekára.

"Nerada, no predsa som si musela priznať, že to nemám pod kontrolou. Už som nebola schopná nič zjesť, môj organizmus protestoval proti hocijakému pokrmu. Nevpratala som do seba ani kúsok chleba, prehltnúť ho - to bolo pre mňa v tom čase nemožné. Vždy som všetko vypľula. Dostala som sa do takého stavu, že som jedla iba z jednej príčiny - aby ma niekto videl jesť. Vždy mi však prišlo zle a jedlo som vyvrátila. Doliehalo to na mňa, ovládal ma zlý vnútorný pocit..."

V tomto období vážila Lucia 45 kg a merala 167 cm. Jej šťastím bolo to, že prekonala zábrany a zašla aj s mamou k lekárovi. Anorexia zatiaľ nebola v rozvinutom štádiu, liečba nebola také namáhavá a ťažká. Rok a pol sa Lucii snažia pomôcť lekári, zdá sa, že s úspechom. Lucia pribrala 7 kg, ale hlavne zmenila pohľad na seba. Zdá sa, že je z najhoršieho vonku. Bohužiaľ, nie vždy je liečba úspešná. V rozvinutej forme anorexia ohrozuje život pacientky, pretože rozvráti metabolické rovnováhu organizmu. Ak sa telesná hmotnosť zníži o 35 % a viac, môže nastať smrť.

"V prevencii a osvete, týkajúcich sa správneho stravovania, máme obrovské rezervy," varuje internistka MUDr. Marika Zakociová, ktorá sa podieľa aj na liečení anorexie. "Azda nenadsadím ak uvediem, že už v materskej škole sa pomaličky dajú formovať zásady zdravej výživy. Žiaľ, aj pod vplyvom médií k nám preniká doslova kult štíhlosti, ktorý motivuje dievčatá vydať sa nesprávnym smerom. K chudosti, k prikrášľovanej kráse modeliek, herečiek a podobne..."

Rodičia vo všeobecnosti nevenujú náležitú pozornosť tomu, ako sa stravujú ich deti. A sami sú často zlým príkladom. Trend rýchleho stravovania naplno zasiahol aj Slovensko so všetkými negatívnymi dôsledkami, a práve mladí ľudia, ktorých organizmus sa ešte vyvíja, sú najviac ohrození. "Ich strava nie je kvalitatívne vyvážená, veľká časť adolescentov prakticky vôbec nekonzumuje normálnu, varenú stravu. Pritom človek, hlavne mladý, by mal dostať do tela široké spektrum výživných látok. A to sa dá dosiahnuť len pestrou, rozmanitou stravou." upozorňuje MUDr. Zakociová.

Pravidelne vracala

Silvia sa o to práve pokúša. Rodičia ju vychovávali k tomu, aby si jedlo vážila. Nikdy sa jej nestalo, že by vyhodila desiatu, ako to neraz videla u spolužiakov. Ešte aj zvyšky z obeda dávali psovi, nech nič nevyjde nazmar. Vyhýbať sa jedlu začala z identických pohnútok ako Lucia. Chcela byť štíhla za každú cenu. "V jednom období som pravidelne vracala. Už samotný priebeh dávenia je namáhavý pre celý organizmus. Pravidelne ma silno pálila záha, bolieval ma pažerák. Sprvoti som si myslela, že mám zapálené priedušky a hrtan..."

Jej posadnutosť chudnutím sa pomaličky, ale isto prehlbovala. Rodičia akosi prehliadali, že ich dcéra akoby sa postupne strácala. Keď bola jej hmotnosť tesne nad hranicou 40 kg, jej mama pochopila, že s dcérou je zle. "Mamka mi pomáhala zo všetkých síl. Ale ja sama som už nebola v stave niečo uvariť. Ba ani ohriať si hotové jedlo. Mala som panický strach čo i len otvoriť chladničku..."

Silviiným šťastím bolo to, že mala s mamou vždy blízky, priateľský vzťah. "O celom probléme sme sa dôverne porozprávali, povedala som jej celú pravdu. Nič som nezatajila, poprosila som ju o pomoc. Mama nebedákala, nič mi nevyčítala. Bola mi pevnou oporou."

Lekári jej predpísali vitamíny, lieky na podporu chuti do jedla. Spočiatku pila iba džúsy, po čase aj hustejšie, výživné nápoje. Jej telo sa pomaly zotavovalo, znieslo i krupicovú kašu, detské výživy, ovocie, zeleninu. "Myslím si, že teraz som na tom vcelku fajn. Hlavný, zásadný pokrok je v tom, že sa po dlhom čase dokážem normálne najesť. Stále si dávam pozor na mastné jedlá, ak vidím trebárs varené bravčové koleno, strasie ma."

Silviini najbližší stáli aj počas liečenia pri nej. Jej chlapec ju zo všetkých síl podporoval, povzbudzoval, rodičia tiež. Za necelé dva roky Silvia pribrala 12 kg, a teraz má temer ideálnu hmotnosť. Pri výške 169 váži 53 kg, je spokojná so svojim výzorom.

Nestačí sa najesť

Anorexia je zákerný protivník. Prichádza ticho a nebadane, vypudiť ju z mysle je ťažké. Väčšina ľudí (nezriedka i vysokoškolsky vzdelaných) ju vníma ako banálny problém, ktorý sa poľahky vyrieši. Nie je to tak. Závažnú poruchu prijímania potravy spravádzajú ďalšie dramatické prejavy. Oslabený organizmus anorektika je oveľa náchylnejší na rôzne infekcie, zlyhanie srdca, osteoporózu, a množstvo ďalších komplikácií. Rozšírený laický názor, že stačí naložiť viac na tanier a všetko sa spraví, je zásadným, nebezpečným omylom.

"Je veľa rodičov, ktorí po niekoľkých stretnutiach s terapeutom návštevy prestanú považovať za potrebné. Veria fikcii, že ich dieťa v rámci liečby stačí napchať liekmi a choroba ustúpi..." posťažovala si MUDr. Rosenbergerová. "Ak chceme anorexiu poraziť, musíme proti nej bojovať jednotne a systematicky. Rodičia, pacient, internista, psychológ, všetci by mali ťahať za jeden povraz, táto choroba je silný protivník. Ak príde, netreba podliehať panike. Dá sa poraziť."

Silvia s Luciou sú nespochybniteľným dôkazom. Našli v sebe silu priznať svoju slabosť, a ich blízki pri nich stáli od začiatku až do konca. Ich príbehy nedospeli k happy endu, anorexia sa môže vrátiť. No obe mladé slečny sa zmenili. Vnímajú samy seba inou optikou. Pred niekoľkými rokmi videli na sebe iba negatíva, teraz si cenia samy seba.

"Teším sa z bežných vecí, som oveľa otvorenejšia voči iným ľuďom," tvrdí Lucia. "Prestala som sa príliš zaoberať tým ako vyzerám ja, či niekto iný. Znova nachádzam potešenie v mojich záľubách, veľmi ma baví štúdium. Moje vzťahy s rodičmi sú srdečné, priateľské, spoločne prekonané trápenie nás ešte viac zblížilo. Viem, že budú vždy nablízku, ak by som potrebovala ich pomoc. Darí sa mi byť optimistická, nerobiť si ťažkú hlavu z vecí, ktoré ma kedysi trápili. Áno, bojovala som s anorexiou, už sa za to nehanbím. Kedysi som nevedela prekonať ostych, rozpaky, ak som mala otvorene priznať svoju chorobu. Dnes som na seba pyšná," dodá Lucia a pekná tvár sa jej rozsvieti šťastným úsmevom...

PLACKA: Anorexia je vážna psychická porucha, ktorá oveľa častejšie postihuje ženy a dievčatá, než mužov. Napriek tomu sa dá úspešne liečiť. Polovica pacientov sa vylieči definitívne, u 20 % nastane badateľné zlepšenie. Ďalších 20 % na ňu trpí naďalej. Asi 5 percent anorektikov sa po liečbe začne chronicky prejedať a stane sa obéznymi, približne traja, až štyria zo sto zomrú. Ak sa podarí chorobu zachytiť včas, je úspešnosť pomerne vysoká.

Známe osobnosti, ktoré zápasili s anorexiou:

- Nicole Kidmanová (herečka)

- Daniela Hantuchová (tenistka)

- Calista Flockhartová (herečka)

- Victoria Beckhamová (speváčka)

- Jane Fondová (hwerečka)

- Kate Mossová (modelka)

- princezná Diana

Marián BETÍK

Autor: Sterilizácia je definitívna

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári