Hore si pomáhali rukami, dole sa spúšťali po zadku

Prof. MUDr. Ivan Schréter, CSc., prednosta Kliniky infekčných chorôb Fakultnej nemocnice s poliklinikou L. Pasteura bol toto leto jedným z účastníkov Svetovej infektologickej konferencie, konanej v Mexiku. Okrem účasti sa prezentoval aj dvoma postermi. Jeden sa týkal zatiaľ jediného prípadu výskytu antraxu, ktorý sa vyskytol na Slovensku opäť po 26 rokoch a druhý novoobjavených vírusov spôsobujúcich poškodenie pečene. Ohlas na tieto vystúpenia bol veľmi pozitívny priamo na konferencii, aj po nej. Ozvali sa mu napríklad z istého anglického odborného časopisu a ponúkli, že by mohol o týchto dôkazoch publikačne informovať ich odbornú verejnosť.

Okrem odbornej práce som si počas pobytu v Mexiku našiel čas i na návštevu aspoň niekoľkých miest, nech trochu spoznám aj túto pre nás dosť exotickú krajinu," začal svoje rozprávanie I. Schréter. Ako o prvom začal rozprávať o meste Cancun, kde sa konferencia konala. "Je to moderné letovisko na pobreží postavené v americkom štýle a pozostávajúce z obchodov, hotelov, reštaurácií. Úžasné bolo cez deň, aj večer, pretože napríklad promenáda s obchodmi bola výrazne osvetlená rôzne sa meniacimi farbami. Raz svietili všetky lampy do červena, potom dožlta, aby sa vzápätí zmenili na modré."

K príjemnému dojmu prispeli aj rozsiahle pláže s jemným bielym pieskom a maximálne úslužným personálom. "V porovnaní s ďalšími časťami Mexika, ktoré sme tiež navštívili, toto prostredie bolo priam rozprávkové a honosné. Celkovo je ale Mexiko chudobná a ešte aj vyprahnutá krajina, ktorá na nás, Slovákov, zvyknutých na krásne zelené lesy, pôsobila dosť smutným dojmom."

Po stopách Mayov

Byť v Mexiku a nenavštíviť mesto Chichén-Itzá, to sa nedá. Je to niekdajšie starobylé mesto Mayov - príslušníkov indiánskeho kmeňa žijúceho kedysi v Guatemale a v Mexiku.

"Do spomínaného mesta sme sa vybrali autom, ktoré som si spolu s dvoma kolegami požičal. Tam sme išli po diaľnici, späť po miestnych cestách, aby sme navštívili osady a videli ako Mexičania žijú. Prekvapili nás skromné podmienky a kvôli suchu slabá úroda na poliach. Ani obydlia neboli prepychové. Domčeky buď zbité len z pletených vetví, alebo aj keď sme našli murované, mali len dvere, okná boli len otvormi v stene."

Samotné starobylé mesto Mayov - cieľ výpravy - bolo ale úchvatné. Na obrovskej lúke sa vypínala z kameňov postavená pyramída. Po schodoch sa dalo dostať až k jej vrcholcu. Tých schodov bolo do 200, čo by ešte nebolo také hrozné. Oveľa nepríjemnejší bol samotný tvar schodov, boli úzke a vysoké, a tak tvorili prudké stúpanie. Mayovia mali zrejme menšie chodidlá a ich nohy sa na schod vmestili, súčasní návštevníci zväčša stúpali hore bokom, pričom jedinou pomôckou boli ruky a ešte v strede schodiska natiahnuté lano.

"Aj tak bol výstup hore namáhavý. Nepríjemný bol i pohľad dolu, pretože zo schodov sme videli prakticky len prvý, vrchný schod, tie ostatné sa kvôli spomínej ostrosti za ním skrývali. Keby sa tak niekto pošmykol, veľmi zle by skončil. I preto si hore veľa ľudí pomáhalo pri stúpaní rukami a dolu išli zase spôsobom zadnica na schod, zosun, opäť zadnica na schod a znovu zosun."

Okrem tejto monumentálnej pyramídy upútala I. Schrétera i ďalšia budova - niekdajší chrám so stĺporadím dlhým asi 100 metrov, pričom stĺpy boli asi v štyroch radoch. "Jedna časť z nich bola oválna, druhá hranatá. Prečo boli takto rozdelené, to sme sa nedozvedeli. Zvláštne bolo i to, že medzery v okrúhlych stĺpoch vypĺňali rôzne kamienky, kým na hranatých boli reliéfy zachytávajúce podobizne bôžikov z klasického mayského obdobia."

Obdivovať mohli aj kostnicu, tiež pyramídu, ale podstatne menšiu, do ktorej sa vraj ukladali kosti. Verejnosti nebola sprístupnená. Prekvapením bolo tiež observatórium s kamennou kupolou, ktoré sa tvarom veľmi nelíšilo od súčasných. Lenže ani tam sa nedalo ísť. K zaujímavostiam patrili tiež akési prírodné studne v oblasti polostrova Yucatán. Bola to hlboká jama v tvare obráteného kužela s priemerom asi 50 m, na dne ktorej bola voda, a tá slúžila Mayom ako zásobáreň. Krajina totiž dosť už v minulosti trpela nedostatkom vody, čo pretrváva doteraz. Zmena klímy spôsobila dokonca postupne to, že z kedysi úrodných polí aj okolo tohto mesta, je dnes pustatina. Kvôli premene počasia dokonca postupne vyhynula mayská kultúra a civilizácia.

"Prekvapilo ma aj obrovské ihrisko aj s tribúnami na boku, kde by sa aj dnes dal hrať futbal. Aj to je dôkaz, že Mayovia boli nielen dobrí matematici a hvezdári, ale zrejme žili aj bohatým spoločenským a športovým životom. Ich lopta ale nebola kožená, hralo sa s kamennými a údajne tí, čo prehrali, museli zomrieť. To je však len legenda, ktorú sme počuli od domácich, ničím ju ale nemám podloženú."

Učia sa lákať turistov

"Boli sme aj v druhom mayskom meste - Tulum. Stojí na pobreží Karibského mora. Na hlavnú pyramídu, aj keď pohľad na vodu by bol určite krásny, sme sa nedostali, nie je na ňu prístup." No aj tak je podľa I. Schrétera dostatok miest, ktoré vedia Mexičania turistom a návštevníkom ponúknuť. Nežijú však len z histórie. Dosť pribúda rôznych zábavných centier a akvastredísk, kde sa dá plávať či sa ponárať spolu s delfínmi. Pravda, zadarmo to nie je, a tak tieto atrakcie využívajú hlavne Američania. Predovšetkým mládež, pre ktorú je Mexiko zrejme lacná dovolenka.

V Mexiku I. Schréter po prvýkrát videl na vlastné oči aj mangrovníky. Sú to rozsiahle porasty tiahnúce sa niekoľko kilometrov v plytných vodách. Ich dlhé korene končia vo vode. Pri prílive sú zaliate, pri odlive sa odkryjú a v korunách hniezdi veľa vtákov. "Bol to pre mňa civilizáciou nezasiahnutý kus sveta. Keď som už spomenul prírodu, k nej sa viaže aj let lietadlom. Keďže sme mali medziprístátie v hlavnom meste Mexika, prelietavali sme nad veľkým územím štátu. Pri pohľade zvrchu som znovu mohol vidieť tú šeď, veľa pustatín, vyschnutých stromov a kríkov, krátery po sopkách a skaly sopečného pôvodu. A zase všetko takmer bez zelene."

Keďže I. Schréter je nielen odborníkom v oblasti infekčných chorôb, ale aj vášnivým fotografom, robiť bolo čo. Najmä na východe slnka sa doslova vyšantil. Aj izbu v hoteli mal totiž otočenú na východ, a tak sa zobúdzal so slnkom /niekedy aj skôr/, aby si aspoň takúto spomienku priniesol do Košíc.

Jedli fazuľu a ochutnali i tequillu

Reštaurácie majú v ponuke dostatok jedál. Zväčša však dosť pikantných, lebo mexická kuchyňa je známa svojou ´štipľavosťou´. V jedálničku ale nechýbal ani dostatok ovocia, zeleniny, hlavne kukurica a fazuľa na rôzne spôsoby, a cestoviny.

"Priznám, ochutnal som aj tequillu. Byť tam a nepiť ju originál, to by predsa nešlo dokopy," naznačil I. Schréter. Buď sa podávala tak, že zákazník mal na chrbte dlane soľ alebo bol pohár predtým rovno do soli ponorený, a koľko zrniečok sa na okraji udržalo, toľko ich zákazník dostal. Bežné je ale i pitie piva a do Mexika prenikol v sieti rýchleho občerstvenia už i horúci pes v rožku, teda hot dog a hamburgery.

"Mrzí ma, že som sa nedostal na originálne trhovisko. Keď totiž navštívim nejakú cudziu krajinu, väčšinou na ne zájdem, lebo atmosféra takýchto nákupov je neopísateľná." V letovisku, kde boli, trhy a tržnice nefungovali. Len nejaké pouličné obchodíky a stánky, kde ponúkali hlavne pončá, sombréra i akési pletené deky, ktoré nosia hlavne mexické ženy. Ani na pláž pouliční predavači za turistami nechodili. Len raz za hodinu či dve prešiel medzi opaľujúcimi sa muž ponúkajúci práve takéto deky. Sem tam niečo i zakričal, ale vždy dodržiaval úctyhodnú vzdialenosť. Možno majú vo všeobecnosti títo ´podnikatelia´ podobný predaj zakázaný, aby neobťažovali. "Ja som si pre Mexiko charakteristické časti oblečenia domov nedoniesol. V batožine so mnou prišli len asi štyri sošky mayských bôžikov a dve kópie starých kalendárov, ktoré boli spracované na koži."

Obchodujú i deti

Pri slovách o obchodoch a obchodníkoch si I. Schréter spomenul na dve dievčatá pri benzínovom čerpadle. "Ponúkali vodičom pomaranče. Už olúpané. I keď inak by som možno urobil dievčatám obchod, kúpiť si takéto pomaranče bolo predsa len nehygienické."

Takto predávajúcich detí bolo ale viac. Napríklad pri vstupe a výstupe z mesta sú na ceste zväčša retardéry. Dosť vysoké, vodiča teda prinútia úplne auto spomaliť. No a práve to využívajú detskí predavači, ktorí osádku obklopia a svoje produkty, hlavne ´čačky-mačky´ pchajú ľuďom cez otvorené okná. I keď handlkovať sa o cenu, či už s malými, tak aj s dospelými obchodníkmi dalo, donekonečna to nešlo. Mali svoju cenovú hranicu, pod ktorú neklesli. "Čo sme ale obdivovali, boli typické črty po predkoch. Okrúhla tvár, tmavé vlasy, pomerne nízky vzrast, ale dosť mohutná zavalistá stavba tela, ktorá sa doteraz uchovala. Možno je to aj tým, že piráti nedovolili, aby sa niekto k ich ženám priblížil. Predtým ako vyplávali na more, svoje manželky vyviezli na ostrov a tam ich schovali. Doteraz sa ten ostrov volá Isla Mujeres - Ostrov žien."

Aj dnes sa naň dá dostať. Lenže, už ho vyhľadávajú len turisti, ktorí si požičajú golfový vozík a ostrov, keďže nie je veľký, za hodinu či dve celý obídu. K starostlivosti o turistov patrí i to, že pri každom priechode, napríklad v Cancune, stojí podvečer policajt a zastavuje autá, aby sa mohli ľudia pokojne z pláže dostať do hotelov a letovísk. "V Mexiku som tiež videl, že na predaj sú časti pobrežia, napríklad aj na riviére Maya, a tiež rôzne pozemky. Ktohovie, možno sa raz nejaký Slovák stane hotelierém na mexickom pobreží," vtipne uzavrel cestovanie po Mexiku prof. MUDr. Ivan Schréter, CSc.

Alžbeta LINHARDOVÁ

Autor: Sterilizácia je definitívna

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári