Každý jeho výšľap na javisko preň končí umeleckým orgazmom

Herec, moderátor a komik Ivan Vojtek sa najradšej smeje a nerád sa rozčuľuje. K prezývke Tuli prišiel vraj preto, že sa rád túli, čo predviedol aj počas návštevy Košíc minulý víkend. Vyobjímal každého, koho stretol... Spolu s bratislavskými kolegami rozosmial vypredané hľadisko Jubmo centra počas hry ´S pyžamom alebo bez´ a než vyšiel na javisko, našiel si čas na rozhovor.

Do predstavenia ´S pyžamom alebo bez´ zasiahne I. Vojtek až takmer na záver - príde si pre svoju ženušku. A veru tá má čo robiť, aby ho presvedčila o tom, že i napriek tomu, že dom je plný mužov a žien v pyžame, a že ona má trochu ´pod čapicou´, strávila večer vo všetkej počestnosti.

"Ak by sa nejakí muži okolo mojej ženy takto obšmietali, pozabíjal by som ich všetkých do jedného. A súd by ma určite oslobodil, veď keď môže iných...," zastrája sa I. Vojtek. "Existujú totiž dve možnosti ako si poradiť so ženou pristihnutou inflagranti. Buď milenca rozštvrtíte, alebo je to taký borec, že radšej zdupkáte. Preto si myslím, že je treba volať, ak sa manžel vracia neohlásene skôr domov. Aspoň hodinu pred príchodom, nech manželka stihne upratať..."

Do rozbehnutej hry nie je jednoduché nastúpiť... "Keď však naskakujem do tak dobre rozbehnutého vlaku ako je táto komédia... S Marekom Ťapákom, Gabikou Škrabákovou, ale aj inými sme dobre zohratá partia, vždy si pri zájazdoch užijeme veľa srandy. Každý vytasí najnovšie klebety... Ja som však v tomto veľmi nevďačný, lebo ja klebety nepoznám, ja iba ticho počúvam a zbieram informácie."

Zájazdové hranie je tak pre I. Vojteka spojením príjemného s užitočným. Príde si zahrať do miest, kde bežne nehráva a užije si zábavu s kolegami. "Stále platí, zíde z očí, zíde z mysle a preto si myslím, že je treba sa pripomenúť, ukázať sa divákom tam, kde nás chcú. Ja sa napríklad vždy veľmi teším do Košíc, lebo je to krásne mesto s krásnymi babami, kde sa človek dohovorí aj po maďarsky a ja tu mám veľa kamarátov."

Najlepšie si I. Vojtek užije predstavenie vtedy, keď sa mu spolu s kolegami podarí odbúrať pomyslnú rampu medzi javiskom a hľadiskom. "Mám taký pocit, že sa nám to celkom darí. Myslím si, že ľudia sa tešia na to, že im ponúkneme trochu homur, smiechu a zabudnutia na všedné starosti. Keď v sa človeku snúbi práca s končíkom, tak to už je nie povolanie ale povolenie. Povolenie od Boha rozdávať radosť. Pre mňa je každý výšľap na javisko väčšou a väčšou radosťou, ktorá sa končí umeleckým orgazmom."

Špecialista na bránicu

Diváci - a nie len košickí - sa oveľa radšej vyberú do divadla na komédiu ako na iný žáner. Chcú si oddýchnuť, zasmiať sa. "Ja viem, že Shakespeare i Ibsen napísali hodnotné diela a aj tie je treba hrať. Komédiu mnohí nazývajú ľahkým žánrom... Ja sa však pýtam - čo je jednoduchšie - diváka rozplakať alebo rozosmiať? Ja si myslím, že úprimne rozosmiať diváka je riadne ťažké."

Napriek tomu sa to I. Vojtekovi darí, veď keď sa hovorí o ňom, spomínajú sa tri profesie - herec, moderátor a komik. "To, že ma ľudia vnímajú ako komika, neberiem ako zaškatuľkovanie, ale ako špecializáciu. Veď kto kedy povie o profesorovi Milanovi Izákovi, že je zaškatuľkovaný lekár - očiar? Je to špecialista, ktorý má z celého ľudského tela na starosti oči. Ja mám na starosti bránicu. Tá sa však rozkmitá fyziologicky rovnako pri smiechu i pri plači. Ja si vyberám ten smiech..."

Rozdávať smiech považuje I. Vojtek za poslanie, ktoré dostal od Boha. "Nedá sa to naučiť. Treba tomu rozumieť. Humor sa nedá ani pochopiť, je to taký fenomén, niekedy z človeka vyjdú slová - ani nevie ako a kedy a padnú na úrodnú pôdu. Inokedy to človek ´šroubuje´, silí a pokúša sa o akýsi pseudohumor, prichádza však ticho, rozpaky, nikto sa nesmeje. Ja sa našťastie pri humore netrápim, ja ho totiž nevyrábam."

Nikdy si nepovie, že teraz skúsi divákov dostať tým a tým. Buď sa mu podarí ich rozosmiať, alebo nie. "Už pán Werich povedal - buď to tam je, alebo to tam nie je. Kopromisy sú podľa mňa najhoršie. Horúce i studené prijmem a vlažné vypľujem, lebo najhoršie, čo môže byť, je vlažný humor..."

Humor, ktorý rozosmieval tisícky diváko pred televíznymi obrazovkami, sa darilo I. Vojtekovi produkovať pred časom, keď mal vlastnú reláciu ´A tento poznáte?´ V nej spolu s hosťom doslova ´tasil´ vtipy z rukáva. "Už dva roky túto reláciu nerobím, no v ľuďoch ostala zakonzervovaná, stále je kdesi v ich podvedomí. Ešte vždy sa nájde ktosi, kto ma zastaví a chce po mne vtipy. Raz ma tak oslovil jeden chlapík a vraví mi - ty si taký srandovný, povedz vtip. Ja mu na to - a ty sa čím živíš? Povedal, že je pekár, tak som po ňom chcel, nech mi ide napiecť zo tri rožky. Reku, ty sa živíš pečením, ja okrem iného i rozprávaním vtipov. Keď mi ty napečieš, ja ti porozprávam vtipy. Urazil sa..."

Negatívna popularita I. Vojteka často neprenasleduje, možno preto, že ho ľudia poznajú ako rozprávača vtipov, kuchára, pojedača klobások... "S popularitou je to ako s počasím, občas lezie na nervy, občas poteší. Každá minca má dve strany a na hranu padá len málokedy... Ja sa snažím brať všetko s nadhľadom. Občas zo seba vystúpim, pozriem sa na seba s odstupom a poviem si - pozri sa, aký si trápny. Nikdy sa však nerozčuľujem, mne to nerobí dobre a iným to možno urobí radosť..."

Možno je tragédom

Nerozčúlil sa ani vtedy, keď mu v marci zrušili v televízii Markízka reláciu o varení ´Tulinárium´. Za kuchynským pultom nahradil Petra Novotného, no vydržalo mu to iba dva mesiace. "Chodili nám haldy listov s pozitívnymi ohlasmi a ja mám také indície, že zrušenie relácie malo politické dôvody, no nemám dôkazy. Stále mám však ambície ponúknuť sa televíznym divákom. Ako? Tak ako ma poznajú a ako ma chcú vidieť - ako komika. Robiť opak - to by nefungovalo. Možno som v kútiku duše tragédom, no divák ma takto nechce vidieť. Chce ma radostného a veselého, takého ma má rád a taký preto budem."

Ani I. Vojtek však nie je továreň na dobrú náladu a každý má občas zlý deň. Aj vtedy však musí vedieť výjsť na javisko a rozdávať smiech. "Práve preto sa o javisku hovorí, že sú to dosky, ktoré znamenajú svet. Svet úplne iný, ako ten, ktorý je v zákulisí, v šatni, v hľadisku, vonku pred divadlom. S prvým krokom na javisku zo mňa opadne všetko, čo sa na mňa od rána nausádzalo. V deň, keď mi zomrel otec, som mal večer hrať komédiu. Divadlo chcelo predstavenie zrušiť, no ja som nesúhlasil, povedal som si, že to predstavenie mu venujem. No a čo, že to bola komédia? Odohral som, diváci sa smiali a nikto si nič nevšimol. Otec sa možno prišiel pozrieť a aj on sa zabavil..."

Aby sa v dnešnej dobe herec uživil, neostáva mu nič iné, ako sa utiekať k dabingu, reklamám. Už dávano nie je účinkovanie v reklame podradnou prácou, nevyhýbajú sa jej ani herecké osobnosti, pri ktorých by si nikto neodvážil ich za to kritizovať. "Mňa si spoločnosť vyrábajúca mäsové výrobky vybrala preto, že som dôveryhodne vyzerajúca osoba. Nemôže predsa reklamu na klobásky robiť Csongor Kassai, ktorý vyzerá, že sa dosť dlho priadne nenajedol. Ešte tak keby propagoval tabletky na chudnutie... Mne predsa ľudia uveria, že jedávam pravidelne klobásky, slaninku či bôčik." I. Vojtek patrí k tým ľuďom, ktorý za najlepší zákusok považujú vyprážaný rezeň. "Ak by ste mi dali na výber sacherovu tortu a čabajku, tak si vyberiem klobásku. A hneď po nej zjem tú tortu..."

Niektorí chlapi by postavu I. Vojteka nechceli za nič na svete, no on je spokojný. "Čo sa týka jedla, ja počúvam sám seba. To, na čo mám chuť, to si doprajem. Má to však háčik, treba vedieť ustriehnuť mieru. Ak dostanem chuť na čokoládu, zájdem za deťmi a pýtam sa - nenašiel by sa kúsok čokoládky? Dcéry si povedia - už je to tu, tato zas počúval svoje telo. Ak však dostanem chuť na jogurt, som schopný dva týždne sa touto dobrotou napchávať. Rovnako však aj maďarskou salámou. U mňa neplatí nič také ako - teraz toto budem jesť a dám si iba toľkoto."

Povolenie od Boha

Udržiavanie si postavy či chudnutie je podľa I. Vojteka vecou psychiky. Nerád sa obmedzuje a ak by si mal odoprieť niečo, na čo má chuť, ubližoval by si. "Mal som také pokusy, skúšal som nasilu chudnúť. Neprospelo mi to. Nikdy si však nepoviem, toto musím mať, toto chcem. Stále si od Boha pýtam povolenie. Aj keď si večer ľahnem spať, opýtam sa šéfa tam hore, či mi povolí ráno sa zobudiť. Keď ráno vstanem, tak mu poďakujem."

Poďakoval sa mu i pred časom, keď dostal možnosť dabovať v seriáli Dallas hlavnú postavu - sympatického dobráka Bobbyho v podaní Patricka Duffyho. "Vtedy sa mnoho ľudí čudovalo, prečo som túto rolu dostal práve ja. U divákov je zaužívaná predstava, že keď poznajú slovenského herca a počujú ho v dabingu, že by sa mal na postavu, ktorej prepožičal hlas, podobať. Ja sa teda na Bobbyho nepodobám... Je to však v duši. Treba vycítiť povahu herca, ktorého treba nadabovať. Zdá sa, že práve s Bobbym to vyšlo - nedostal som žiadny výhražný list."

K roli herca, moderátora a komika si pred rokom pridal I. Vojtek i rolu speváka. Vydal album Veľké dieťa. "Oslovili ma ľudia, ktorí tvrdili, že je to ako ušité na mňa. Nahrali sme cédečko, no nebudem rozvádzať to, prečo zlyhala reklama, marketing. Jožko Kroner však vravel - treba mať za riťou vyoranú brázdu. Tak ja som vyoral cédečkom ďalšiu. Teraz pracujem na knihe. Nebude to jedna z tých rýchlokvasených spomienkových knižiek. Budú tam samozrejme moje spomienky na všeličo, ale pekne zaobalené. Dúfam, že sa mi podrí knižka trochu šteklivá, trochu zábavná, nad ktorou sa budú môcť čitatelia s úsmevom zamyslieť." V I. Vojtekovi sa toho totiž toľko nazbieralo, že sa mnohé jeho myšlienky a postrehy doslova drali von. Nadiktoval ich teda kamarátovi Jurajovi Soviarovi a spolu dali dohromady. Svetlo sveta by knižka mala uzrieť ešte pred Vianocami. "Rozmýšľal som aj nad tým - a s tým sa chcem s čitateľmi podeliť - ako je možné, že už 19 rokov som šťastne ženatý. Samozrejme, máme štandardné manželstvo s hádkami. Treba si však uvedomiť, že aj keď je zamračené, prší, blýska sa, tam nad tým všetkým je schované slnko a čaká na vhodný okamih, aby sa vynorilo."

Tak sa zdá, že I. Vojtek je prototyp nevyliečaného optimistu, ktorý sa snaží na všetko pozerať z lepšieho konca. "Vraví sa, že optimista je zle informovaný blbec. Rád nim preto ostanem aj do smrti. Svet bez úsmevu by bol ako svet bez žien a v takom svete by sa mi nepáčilo. Najhoršie je, že sme na seba všetci spolu s dospelosťou zobrali masku akejsi dôstojnosti, zahodili sme city, skrývame ich. Dofrasa s tým všetkým - buďme naspäť deťmi!"

Keď príde za otcom dieťa a chce sa ísť sánkovať, rodič zahromží a povie - tak poďme. "Vo svojom vnútri sa však raduje, hurá - môžem sa ísť sánkovať. Ak by totiž šiel sám, vyzeral by ako blázon. Takto vyzerá ako starostlivý rodič. Prečo sa však neodviazať? Život je predsa taký krátky. Ja sa snažím byť dieťaťom čo najčastejšie..."

Dátum narodenia: 8. septembra 1962

Znamenie: Panna

Rodinný stav: ženatý, dve dcéry

Domovské divadlo: Nová scéna

Relax: muzika, rybárčenie

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: Pomôžu vám štyri sviečky

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári