Ľutovala som tie dievčatá, ktoré Studénková zdeptala

Byť slávnou, známou, možno i obletovanou, mať vlastnú televíznu reláciu a milión na účte... Kto by to nechcel? Celkom iste to bol sen stoviek dievčat, ktoré sa prihlásili na kastingy reality show televízie JOJ Dievča za milión. Bola medzi nimi i 18-ročná študentka Gymnázia na Poštovej ulici Marianna Dorková. Stala sa jedinou Košičankou, ktorá sa dostala až do užšieho 25-členného semifinále. Po návrate z týždenného vyraďovacieho kola v Tunisku, ktoré znamenalo ´stop´ v jej ďalšom účinkovaní, sa s nami podelila o svoje zážitky a dojmy zo súťaže.

Prihlásiť sa do reality show chcelo v Marianninom prípade trochu odvahy a odhodlania. "Z novín som sa dozvedela, kedy treba prísť na casting. V lete som mala 18 rokov a chcela som urobiť niečo, čo môže spraviť iba dospelý človek. Povedala som si - prečo neskúsiť niečo také. Vypýtala som si od mamky dovolenie, šla som, vyskúšala a bolo to fajn."

Marianna ani len netušila, čo na ňu na prvom kastingu bude čakať. "Nechcela som ani nikomu povedať, že idem na konkurz. Vedela to len kamarátka, ktorá naň šla so mnou. V novinách bolo napísané, že máme prísť s dobrou náladou. Nemala som nijakú trému, lebo som od konkurzu nič nečakala," prezradila gymnazistka, ktorá už má isté skúsenosti s moderovaním. Občas moderuje školské akcie, súťaží v prednese. Mala však pred sebou náročnejšiu úlohu - presvedčiť o tom, že je jedinečná, porotu v zložení Zdena Studénková, Milan Kňažko a Fredy Ayisi. A to za kratučký čas, ktorý mala k dispozícii.

"Dôležité bolo zaujať už pred tým, než sme sa dostali pred porotu. K nim sa totiž nešlo podľa čísel, ale podľa toho, ktoré dievča upútalo pozornosť. Tie, ktoré len ticho sedeli, šli medzi poslednými... Vedela som, že nebude stačiť na to, aby som zaujala, čosi zarecitovať. Pani Studénková sa ma opýtala, čo som si pripravila a ja som porote predviedla to, čo dokážem s rukami."

Ak ste Mariannu nevideli v televízii, ťažko opísať, čo všetko to dievča s rukami dokáže. Zložiť si ich za chrbtom rovnako ako vpredu, spojiť ich a prevliecť cez hlavu tak, že sa až zdá, ako keby nemala kĺby celkom v poriadku... Od kedy toto ´číslo´ predviedla na kastingu, stále sa nájde ktosi, kto je na to zvedavý a tak sa Marianna za posledné týždne naprevliekala ruky cez hlavu až-až...

"Keď som to predviedla porote, bolo mi jasné, že ich to upútalo. Fredy Ayisi bol doslova ohúrený a chcel po mne, aby som to zopakovala, pýtal sa, či ma to nebolí a či nemám problémy s kĺbami," smeje sa Marianna.

Keď skončila pred porotou, čakala vyše dve hodiny, kým produkčná oznámila čísla dievčat, ktoré postúpili do ďalšieho kola. Keď oznámili, kto sa má chystať do Bratislavy, Marianna najprv zavolala rodičom. "Mama bola prekvapená a nemala vôbec predstavu, čo sa bude diať ďalej. Vysvetlila som jej, že 10. septembra idem do Bratislavy."

´Ostrá´ Bratislava

Podľa Marianny bol bratislavský konkurz ´ostrejšou´ záležitosťou ako ten košický. "Nazbieralo sa nás 80 dievčat z celého Slovenska, doslova nás nahnali do jednej miestnosti. V pätici sme sa chodili predstavovať pred porotu."

Vtedy stačilo malé zaváhanie, pretože porota hneď vylúčila dve či tri dievčatá, ktoré sa mohli rovno vrátiť domov, približne 50 dievčat malo šancu zaujať popoludní. "Rozdelili nás na polovičku a šlo nás pred porotu všetkých 25 naraz. Niektoré dievčatá dostali za úlohu napríklad z piatich spolu nesúvisiacich slov vytvoriť krátky vtipný príbeh. Ja som však k môjmu vlastnému údivu nedostala žiadnu úlohu. Mala som fotografie ešte z košického kastingu a poprosila som členov poroty o podpisy. Tak sme sa iba rozprávali o všeličom."

Marianna si znovu spolu s ostatnými dievčatami počkala na konečné slovo produkčnej, ktorá vymenovala 25 dievčat. Tie už vedeli, že sa pomaly môžu baliť do Tuniska... "Bola som prekvapená, keď som sa dozvedela, že postupujem a vôbec netuším, čím som porotu zaujala. Ja som bola veľmi potešená už z toho, že som sa s týmito troma ľuďmi mohla osobne stretnúť. Bolo vidno, že majú v porote rozdelené úlohy. Pán Kňažko sa vypytoval na všeličo, Fredy si všímal vzhľad, pohyb a pani Studénková triedila. Na mňa však bola veľmi milá, no úprimne som ľutovala tie dievčatá, ktoré doslova zdeptala. Boli potom urazené."

V škole musela Marianna písomne požiadať o uvoľnenie z vyučovania počas týždňa, ktorý sa chystala stráviť v Tunisku (18.9 - 26.9). Všetých 25 dievčat sa stretlo v Bratislave, kde ich ´nahnali´ do obchodného centra, nakúpili si veci, v ktorých potom celý týždeň propagovali sponzora. Rovno z obchodu šli na letisko a do Afriky.

"V hoteli sme mali malú poradu, vyžrebovali sme si nové čísla a dostali pokyny. Hneď ten prvý bol pre mňa šokom - rozcvička ráno o šiestej. To bolo tvrdé. Ja som typycký ´Lev´, ktorý nerád skoro vstáva. Ale čo sa dalo robiť?"

Tvrdý režim

Ráno hodinové cvičenie, raňajky a potom až do večera prednášky. Dievčatá predsa vedeli, že ich nečaká dovolenka...

"Nazvala by som to výcvikovým kampom. Prednášky sme mali z improvizácie, z etiky, pohybové kurzy. Vždy nás pri týchto prednáškach a kurzoch sprevádzali ľudia, ktorí si nás od začiatku všímali a hodnotili dievčatá, určovali, kto prešiel a kto nie."

Dievčatá, ktoré zlyhali v nejakej disciplíne či odvetví, dostali však vždy možnosť presvedčiť porotu o tom, že si zaslúžia druhú šancu. Mohlo by sa zdať, že takéto súťaže a presvedčovania poroty sú živnou pôdou pre kadejaké zákulisné ťahy dievčat... "Nič také som si nevšimla. Dievčatá aj celý štáb sa správali veľmi profesionálne."

O hodiny herectva, improvizácie či správnej výslovnosti sa staral i Boris Farkaš a Eva Žilineková. "Pán Farkaš s nami precvičoval improvizáciu. Všetky sme sa snažili nájsť vo svojom vyjadrovaní chyby a opraviť ich. Ja som si napríklad uvedomila, že mám čo robiť, aby som sa zbavila východniarskeho prízvuku. Neskôr sa nás pýtali, akú reláciu by sme chceli moderovať. Nemala som presnú predstavu, no povedala som, že by sa mi celkom páčilo uvádzať program pre deti, ktorý navyše JOJka ešte nemá."

Dievčatá boli aj pod drobnohľadom tanečníka, ktorý sledoval ich pohybové schopnosti, rozprával sa s nimi i psychológ. "Vždy boli pri nás prítomné aj kamery. Museli sme o všetkom rozprávať, réžia chcela aj to, aby sme sa vyjadrovali k iným dievčatám. Žiadna do kamery nepovedala na súperky nič negatívne, no povedzme si pravdu - aký to už môže byť vzťah, keď zavrú do jedného hotela 25 dievčat a sú to v podstate súperky?"

Košičanka sa najviac obávala líčenia. Sama sa totiž vôbec nemaľuje a na prvý pohľad jej bolo jasné, že ostatné dievčatá majú práve v tomto očividne dobrú prax. "Mali sme v jeden deň kurz líčenia. Základné veci nám vysvetlil vizážista, podľa toho som sa mala sama namaľovať. Na moje veľké prekvapenie som touto disciplínou prešla, dopadlo to dobre. Celé sa to takto odohrávalo od soboty do stredy, kedy porota rozhodla, ktorých osem dievčat definitívne postupuje do finále. Šli sme teda na dvojdňový výlet na Saharu a tých osem dievčat si vybralo zo ´zvyšku´ medzi seba ďalšie dve, ktoré tam chceli mať." Marianne sa miesto v desiatke neušlo...

Dopoludňajšie i popoludňajšie prednášky neboli žiadnou prechádzkou ružovou záhradou a Mariannu v prvé dni poriadne zmorili. "O siedmej večer sme už mali voľný program, no ja som počas prvých dní rovno zaľahla do postele a potrebovala som sa vyspať, oddýchnuť si. Bol to dril. Neskôr som sa večer vybrala s ostatnými dievčatami do hotela na diskotéku, bolo to celkom fajn. Keď som už vedela, že som nepostúpila medzi finálovú desiatku, našla som si čas aj na poobzeranie pamiatok, na prechádzky."

Slovenky sú sebavedomé

Okrem skúseností a zážitkov priniesla Marianne účasť v reality show aj priateľstvo. "Doslova sme si ´sadli do rany´ s Luckou Liptákovu z Rožňavy. Dúfam, že naše priateľstvo pretrvá," prezradila Košičanka, ktorá však mala možnosť vidieť za posledné týždne celú plejádu rôznych dievčat... "Všimla som si, že slovenské dievčatá sú veľmi sebavedomé a mnohé až príliš chceli upútať porotu. Niektoré si prehnane verili. Ja nie som ten typ - viem na čo mám a na čo nemám, do toho nejdem."

Keď sa Marianna dozvedela, že nepostúpila do finálovej desiatky - odľahlo jej. Pred sebou má totiž maturitu a ak by mala stráviť počas finále dva mesiace v Bratislave, riadne by jej to skomplikovalo prípravy na ukončenie strednej školy. "Chcela som postúpiť a robila som všetko najlepšie, ako som vedela, no nestačilo to. Mne to však neprekáža. Sama som bola prekvapená, ako rýchlo som postupovala cez jednotlivé výbery a to, že som sa dostala medzi 25-ku, je predsa úspech."

Hneď ako sa vrátila z Tuniska, ozvala sa jednej košickej televízii. Stačilo spomenúť, že bola s Dievčaťom za milión v Tunisku a boli na ňu zvedaví...

"Celkom určite takáto skúsenosť je dobrá a otvára dvere, uvidíme, čo mi to prinesie. Stále som rozmýšľala nad tým, že by som skúsila ísť študovať herectvo, no v poslednej dobe prevažovalo u mňa rozhodnutie ísť na právnicku fakultu. Po tejto skúsenosti však znovu intentzívne uvažujem nad herectvom... Dám si prihlášku aj na VŠMU aj na právo."

Teraz však musí v prvom rade dohnať v škole to, čo zameškala. "Ono sa to nezdá, ale aj keď človek vypadne zo školy len na týždeň, má čo dobiehať. Už sa mi v škole stalo, že za mnou niekto pokrikoval - aha, miliónové dievčatko. Nie je to nič príjemné... Na jednej strane som rada, že som vyskúšala účasť v súťaži, inokedy by som sa najradšej kdesi zahrabala..."

Najmä vtedy, keď na JOJ-ke idú záznamy z natáčania Dievčaťa za milión. "Nemôžem sa na seba pozerať. Keď viem, že sa o chvíľu objavím na obrazovke, utekám z obývačky. Som však veľmi zvedavá na to, ako sa bude súťaž vyvýjať ďalej. Dievčatá osobne poznám, takže budem vedieť predpokladať, ktorá ako v danej situácii zareaguje," dodala Marianna.

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: Pomôžu vám štyri sviečky

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári