Zniesol vajce reformácie, ktoré Luther vysedel
Vo svojich časoch bol považovaný za najväčšieho učenca doby knieža humanizmu. Bol nemanželským dieťaťom. Jeho otcom bol akýsi kňaz a matkou dcéra lekára, ktorá sa s ním "spustila". Narodil sa v Rotterdame, asi v roku 1469 /nevie sa to presne/. Napriek pôvodu netrpel núdzou a dostalo sa mu skvelého vzdelania samozrejme cirkevného. Podobne ako Martin Luther vstúpil v roku 1486 do mníšskeho rádu augustiniánov a v roku 1492, keď Kolumbus objavil Ameriku, ho vysvätili za kňaza. Krátku dobu bol tajomníkom biskupa v Cambrai. V štúdiách pokračoval v Paríži a keď ich skončil začal žiť ako učenec na "voľnej nohe". Cestoval po západnej Európe, spoznával rôznych významných a učených ľudí, prekladal a vydával spisy cirkevných otcov.
Erazmus veril, že cirkev je nutné reformovať pokojným spôsobom, z jej samého vnútra. Podľa neho na to stačili dobrí učenci a poriadne štúdium Nového zákona a cirkevných otcov. Mal nesmierny dar humoru a tak boli jeho diela veľakrát satirické. Vysmieval sa z pápežovho pohoršujúceho života, z neporiadkov v kláštoroch a zo samotnej stredovekej scholastickej filozofie. Predstavoval si, že každý by mal poriadne poznať bibliu, ktorá by mala byť všetkým dostupná a Sväté písmo by si mal pospevovať každý sedliak za pluhom, či každý tkáč za svojim stavom. Svoj humanistický postoj vyjadril v zhustenej forme v predhovore k prekladu Nového zákona. Podľa neho mal na svete zavládnuť striedmy duch evanjelia a zmiznúť balast cirkevných tradícií. Jeho heslom bolo: Odstránte zlozvyky, nie však podstatu.
Luthera sprvoti podporoval, no neskôr, keď sa jeho učenie stalo príliš vášnivým a sprevádzalo ho náslie, sa od neho dištancoval, čo bolo okolo roku 1524. Preto musíme byť opatrní pri posudzovaní našich košických učencov, ktoí boli počas svojich životov odsudzovaní ako luteráni. Vieme totiž, že to boli v prvom rade obdivovatelia Erazma Rotterdamského, ktorý mal istý čas spoločné názory s Lutherom, ale nikdy sa s rímskou cirkvou nerozišiel. Tá napriek tomu jeho učenie v roku 1527 odsúdila a došlo to až tak ďaleko, že všetky jeho knihy dala v roku 1559 na index. To však už bol Erazmus dávno mŕtvy. Zomrel v roku 1535 v Bazileji, v dnešnom Švajčiarsku.
Asi najznámejšou Erazmovou knižkou je satira Stultitiae Laus - Chvála bláznivosti napísaná v Anglicku v roku 1509, keď pôsobil ako profesor na univerzite v Cambridge. V tejto knižke, ktorá sa dá kúpiť dokonca aj dnes a v Košiciach, sa vysmieva celému usporiadaniu vtedajšej spoločnosti, kde prevláda chovanie bláznivé a streštené nad pokojným a dôstojným. Keď sa zamyslíme nad súčasným svetom so všetkými jeho bulvárnymi hodnotami, trblietavými megashow, posadnutosťou peniazmi, sexom a krásou, skorumpovanou politikou, falošnou demokraciou, všemožne prekrúcaným právom, snobstvom a živelným konzumom, musíme uznať, že Chvála bláznivosti by kľudne mohla vzniknúť aj dnes a bola by tu na mieste.
Autor: Košice v stredoveku
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
