Do zahraničia ´uteká´ i veľa gymnazistov
Na vysokých školách, aj v našom meste, sa začal akademický rok. Hovoriť v tejto súvislosti o tom, či bude aj dostatok finančných prostriedkov, sa ale úplne objektívne nedá, lebo peniaze sa prideľujú na kalendárny rok. Ako pri otvorení nového roku uviedol dekan Fakulty elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity doc. Ing. Dušan Kocur, CSc. na dva druhy finančných prostriedkov - a to na mzdy pedagógov a vyfinancovanie energií - je do konca roka peňazí dosť, takže fakulta by mala fungovať bez problémov.
Iná bude podľa neho situácia od nového roku, kedy sa budú znovu prideľovať peniaze pre školstvo na rok 2005. Je tu totiž aj druhý pohľad, či môžeme byť spokojní s financovaním školstva ako takého. "To, že sú peniaze na odmenenie pedagógov a zabezpečenie tepla v učebniach, je síce pozitívne, lebo školu netreba zatvoriť ani skôr skončiť rok. Niekoľko posledných rokov sú ale vo všeobecnosti vysokoškolské vzdelávanie a veda u nás dlhodobo podhodnotené. A len môžeme závidieť Maďarom, Čechom a Poliakom, za ktorými dosť zaostávame," tvrdí D. Kocur, ktorého tento stav neuspokojuje, preto o problémoch hovorí a túto tému neobišiel ani pri spomínanom začiatku akademického roku.
Slovenská republika v porovnaní s ďalšími krajinami Európy vydáva na školstvo len 7-8 percent HDP /hrubého domáceho produktu/, čo je úroveň spred niekoľkých rokov. Potom síce prišiel mierny nárast, lenže teraz sme podľa dekana znovu na úrovni asi roku 1999. Najvážnejším je tento problém v oblasti budovania laboratórií. Len na ne, aby mohla fakulta nasadiť revitalizačný trend, by potrebovala asi 10 miliónov Sk.
"Kvalita výuky totiž nezávisí len od pedagógov, ale aj od vybavenia laboratórií. Čím je v nich lepšie zázemie, tým sú aj výsledky bohatšie." Svojím spôsobom ich slabé vybavenie má vplyv aj na ´strácanie´ peňazí daňových poplatníkov a odliv kádrov. "I keď to možno nechceme pripustiť, ale mladí odchádzajú preč. Najviac do Česka a Nemecka. Keďže sa tam uplatnia, o úrovni nášho školstva nemožno pochybovať, stále do života pripravuje múdrych ľudí. Lenže, potom odídu."
D. Kocur je z tohto odchodu mlade rozladený aj preto, že za hranice sa už nebalia len vysokoškoláci, ale aj stredoškoláci, hlavne gymnazisti, ktorí sa programovo hlásia tam, kde majú možnosť študovať na vysokých školách. "Po ich absolvovaní je viac ako pravdepodobné, že sa domov nevrátia. V zahraničí si po škole nájdu aj vhodnú, aj dobre platenú prácu. Slovensku teda ubúdajú nielen mozgy, ale aj tvorcovia hodnôt, čo veľmi skoro pocítime v štátnom rozpočte." I preto podľa docenta Kocura treba hľadať veľmi skoro také riešenia, ktoré neprinášajú len krátkodobé, ale dlhodobé úspechy. Je napríklad fajn, že na Slovensku momentálne získavame investorov a na istý čas aj partnerov, ktorým pomáhame daňovými prázdninami a pracovno-právnymi vzťahmi. Lenže, o 10-15 rokov títo partneri môžu dostať podobné ponuky inde a odídu od nás preč. "I preto je potrebné výrazne podporovať školstvo, aby sme raz sami dokázali tvoriť. Inak môže byť veľmi skoro neskoro," myslí si dekan Fakulty elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity doc. Ing. Dušan Kocur, CSc.
Alžbeta LINHARDOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
