Riaditeľ Košického štúdia Slovenského rozhlasu Ján Lašák skresal pokutu vďaka manželke
S čerstvým vodičákom ťukol do ´lady´
Riaditeľ Košického štúdia Slovenského rozhlasu Ján Lašák nemal hneď po dovŕšení osemnástky neprekonateľnú potrebu vlastniť vodičský preukaz a preháňať sa na aute po cestách. Stále patrí medzi pokojných šoférov, ktorých len tak niečo za volantom nerozhádže.
"Aj napriek tomu, že môj otec a dedo boli profesionálni vodiči, získanie vodičáku pre mňa až také dôležité nebolo. Otca to asi dosť štvalo," prezradil J. Lašák, ktorý vodičský kurz absolvoval až v máji 1991. Už prvé pokusy za volantom dávali vedieť, že z neho ´pirát ciest´ nebude. "Na druhý deň, ako mi dali do ruky vodičák, som ťukol do Lady po rusky hovoriaceho vodiča. Nebola to moja chyba, to on vošiel asi osemdesiatkou na parkovisko. Pre istotu som parkoval pri policajnom aute."
Keďže vtedy ešte nevlastnil auto, označuje svoje prvé pokusy za volantom za vlažné. "Chyby som určite robil, ale nie z nervozity, skôr z neskúsenosti. Dnes si myslím, že som dobrý vodič. Nemám rád rýchlu jazdu. Vždy chodím podľa predpisov, aspoň sa o to snažím. Netvrdím však, že súhlasím so všetkými obmedzeniami rýchlosti. Nazdávam sa, že najmä v mestách a na ich okrajoch brzdia dopravu. Nikdy som ale tieto nariadenia úmyselne neporušil."
O svoje auto - fabiu - sa nijak špeciálne nestará, nepatrí medzi tých mužov, ktorý si motorového miláčika doslova hýčkajú a vymýšľajú mu mená. "Jazdím tak, aby som ho nezničil, veď je to drahá vec. Dnes už do nového auta vlastne ani nemôžete zasiahnuť, inak stratíte nárok na záruku. Keď sme však ako študenti opravovali Trabanta tam som toho vedel urobiť dosť."
Za volantom si občas aj zanadáva, najmä vtedy, ak mu nejaký bezohľadný šofér ´vlezie´ do cesty. Nerobí však rozdiely medzi vodičmi a vodičkami. "Na ženy nadávam vtedy, ak urobia chybu, rovnko ako na chlapov. Ak však žena ide opatrne, lebo si nie je istá a brzí tak premávku, to mi neprekáža. Z toho by si mali zobrať ponaučenie aj niektorí muži. Ak pri šoférovaní vozím svoje deti či kolegov, nebudem predsa nadávať..."
J. Lašákovi občas lezie na nervy ´kvalita´ našich ciest. Nie je však vyberavý, spokojný je s diaľnicou i serpentínami. "Ak je po ruke diaľniaca, som rád, ale keď mám trochu viac častu, obídem aj tunel Branisko a idem si zašoférovať na kopec do zákrut."
O tom, že je J. Lašák svedomitý šofér, svedčí aj fakt, že iba raz dostal pokutu. "Bolo to v Košiciach a malo to byť za 1500 Sk. Nakoniec však z toho boli len tri stovky. Neprosil som ich, no asi zbadali ´des´ na tvári mojej manželky. A mimochodom, manželka veľmi dobre vyzerá, asi zabralo práve to... Osobne nemám s policajtami žiadnu zlú skúsenosť, skôr naopak. To že stoja a snoria po priestupkoch to je náš folklór."
Pri policajnej prehliadke sa môže stretnúť i s úškrnom na ich tvárach, ktorý spôsobí identické meno i priezvisko s naším hokejovým brankárom. "Raz na hranici v Milhosti ma počas hokejových majstrovstiev upozornili, že na druhý deň chytám. Kolega tvrdil, že ma vezie na letisko do Miškolca. Ale potom sme im prezradili, že nie som ten, za ktorého ma považujú, ale len jeho brat. Radšej otvorili rampu."
Dáša KIRAĽVARGOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
