Košiciach, ktorý zamietol jeho odvolanie a potvrdil verdikt prvostupňového súdu. Tento trest si vyslúžil za týranie, vydieranie a krádež.
V prvom z troch skutkov súd uznal Dušana V. vinným, že od novembra 1999 do januára 2003 v bytoch na Floriánskej a Komenského ulici v Košiciach, fyzicky a psychicky týral svoju družku Mariannu. Izoloval ju od príbuzných a okolitého sveta, neustále sledoval, zamykal v byte, často ju fyzicky napádal, prikladal jej k hlave pištoľ a vyhrážal sa, že zabije ju, deti, a všetkých jej príbuzných. Zbraňou zastrašoval aj Marianinho syna Patrika, ba dokonca aj vlastnú dcérku, ktorá sa im narodila.
"Celé tri roky som sa ho nenormálne bála. Vedel to a zneužíval... Keď som bola po bitke celá modrá, vysmieval sa mi. Hovoril, že ma odvezie do lesa, zastrelí, zakope a povie rodine, že som odišla do zahraničia... Keď som chcela zavolať políciu, pohrozil mi, že vyhodí našu dcérku z okna... Strach mi nedovolil povedať niekomu o príkoriach, ktoré mi robil. Každý môj pokus o rozchod s ním skončil bitkou a vyhrážkami. Bola som rozvedená, do garsónky, v ktorej som žila so svojím vtedy 5-ročným synom, sa nasťahoval proti mojej vôli," uviedla 28-ročná Marianna.
Trpko dodala, že Dušan, s ktorým má trojročnú dcérku, si z nej urobil otrokyňu... Doma mal dve pištole, ktoré čas od času čistil... Dával ich nabité do ruky jej aj synovi, alebo jednu z nich prikladal k jej hlave a útočil na ňu... Patrika nenávidel, viackrát ho zbil, zastrašoval bejzbalovou palicou, a keď sa ňou zahnal na malú, tak sa zľakla, že od strachu prestala plakať. Syn mohol prísť domov len v čase, ktorý mu otčim určil... Bál sa ho a to čo prežil, sa odzrkadlilo na jeho psychike. Mal ťažkú depresiu, pocit strachu, správal sa utiahnuto, nehral sa s deťmi.
"Celá obžaloba je vykonštruovaná.Kategoricky popieram, že by som Mariannu alebo deti napádal. Nikomu z nich som sa nevyhrážal, ani som ich nezastrašoval a k ničomu nenútil. Celá tá záležitosť je založená na tom, že som sa s ňou rozišiel a ona sa mi chce takto pomstiť. Zoznámili sme sa v roku 1999. Spočiatku to bola veľká láska a romantika. Bola rozvedená, ja ženatý, ale odsťahoval som sa od manželky a detí k nej," bránil sa pred súdom obžalovaný.
Poprel, že družku nejakým spôsobom obmedzoval, teda, že jej zakazoval chodiť von a stretávať sa s príbuznými. Dušan V. presviedčal senát, že o deti sa riadne staral a družkinmu synovi dal facku len jediný raz, keď mu vbehol pod auto. K držbe zbraní, ktorými mal družku a deti zastrašovať uviedol, že to nie je pravda. Kedysi predtým vraj mal v nelegálnej držbe pištoľ, ale ju predal a ďalšiu štartovaciu na brokové náboje, jednoducho vyhodil...
Okrem týrania Dušana V. uznal súd vinným aj z vydierania a krádeže. V prvom prípade bitkou, namierenou zbraňou a vyhrážaním sa zabitím donútil družku, aby garsónku, ktorú mala v osobnom vlastníctve, previedla na neho. Marianna uviedla, že jej už bolo všetko jedno. Myslela, že bude pokoj, že sa druh zmení, ale to sa nestalo, na druhej strane však na základe kúpno-predajnej zmluvy prešli vlastnícke práva na byt na Dušana. Bol nezamestnaný, ale družke tvrdil, že brigáduje. Jej tušenie, že sa vezie v majetkovej trestnej činnosti, sa potvrdilo.
Na parkovisku pred košickým OC Optima sa spolu s dvomi nezistenými spolupáchateľmi vlámali do Škody Octávie. Ukradli z nej dva kufre, cestovný vak, kabelku s dokladmi, kreditnou kartou, peňaženkou a peniazmi. Izraelčanke Zuzane M. spôsobili vyše 117-tisícovú škodu. A to napriek tomu, že bol v podmienke. Dušan sa ani k jednému z uvedených trestných činov nepriznal.
Dokazovanie pred súdom však jeho vinu bez akýchkoľvek pochybností potvrdilo. Vyplynulo to z výpovedí svedkov, ako aj zo zaistených dôkazov. Manželka Dušana V., s ktorou nebol rozvedený, vydala polícii čiernu kuklu, náboje do pištole 38 špeciál, aj iné strelivo. Znalkyňa z odvetvia psychológie, ktorá vyšetrila Mariannu T. a jej deti vo svojich záveroch uviedla, že s výnimkou trojročnej Natálky, u nich zistila príznaky týrania. To bude mať v prípade 7-ročného Patrika dlhodobejšie následky, pretože správanie sa otca a nedostatok lásky v rodine, poznačili vývoj jeho osobnosti...
"Verím v spravodlivosť," vyhlásil na záver obžalovaný. Senát Okresného súdu Košice I však nerozhodol tak, ako si to predstavoval. Proti hore uvedenému verdiktu sa okamžite odvolal, ale o nič lepšie nepochodil ani na krajskom súde, ktorý prvostupňový verdikt spečatil. Rozsudok je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
