Slovenského technického múzea v kaštieli v obci Budimír. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby svoje práce nevystavoval riaditeľ Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru Košice-okolie Ľubomír Hochvart.
"Tejto záľube sa venujem asi štrnásť rokov. Dostal som sa k nej v podstate náhodou, keď mi niekto podaroval knihu výšiviek. Tá ale bola v nemčine a keďže tento jazyk neovládam, mohol som si knihu len pozerať. Jediné rozumné, čo mi napadlo, bolo teda začať vyšívať," vysvetľuje šéf hasičov.
Ako vraví, začiatky veru ľahké neboli, hoci základy mu dala kedysi mama. Od nej sa naučil, ako sa robí krížik. "V jeden deň som si na základe spomínanej publikácie povedal, prečo to neskúsiť. Kúpil som panamu a bavlnky a začal vyšívať svoj prvý výtvor. Išlo o kvetinový motív, nejaké ruže. Nedarilo sa mi, mal som nervy, preto som s tým buchol. Po polroku som ale začal opäť."
V práci sa Ľ. Hochvart venovať záľube nemohol, pretože ako hasič musí koordinovať záchranu životov. Len čo však prišiel domov, vzal do ruky "nádobíčko" a ihla pretínala bavlnenú látku.
"Vyšívam po večeroch pred televíziou. Samozrejme, nie každý deň, ale čas si nájdem. Viete, každý máme nejaké hobby, niekto chodí do krčmy, iný zas vyšíva. Aj keď priznávam, že čo sa týka spojenia výšivky a muža, je to trocha zvláštne. Pri tejto činnosti si ale odpočiniem. Zaujímavé je však, že ak mám prišiť gombík, to už je problém."
A čo najviac pri začiatkoch umeleckej dráhy Ľ. Hochvarta prekvapilo?
"Že človek musí vedieť dobre počítať. Vyšívanie si však vyžaduje aj dobré oči. Zatiaľ sa mi podarilo dokončiť všetko, čo som začal. Všetkých 126 obrazov som dal zarámovať."
Námety prichádzajú v podstate samy, pretože v stánkoch je možné kúpiť o výšivkách niekoľko titulov.
"Nakupujem ich a čerpám z predlôh. Vyšívam rôzne motívy, napríklad Monu Lisu, egyptské motívy, zaujala ma i čiernobiela výšivka. Hasičská tematika veru neprevláda. Mám síce jedného malého dráčika, ale to je všetko."
Všetkých 126 obrazov má Ľ. Hochvart zavesených vo svojom byte.
"Je toho dosť, už ich mám aj na záchode. Ku každému dielu však mám osobný vzťah. Preto som nikdy nerozmýšľal, že by som niečo predal. Dokonca aj s darovaním mám problém. Viete, ak niekto maľuje, tak jeden ťah štetcom trvá niekoľko sekúnd, ja takú istú plochu musím vyšívať desiatky minút."
Rodina i kolegovia sa so záľubou tohto muža zmierili. Každý to však vidí inak.
"Kolegovia si na to zvykli, ženy ma skôr obdivujú, muži naopak. V niektorých prípadoch povedia, že čo sa mu stalo. Aj napriek tomu mi v podstate známi zorganizovali túto výstavu. Ja som s tým nechcel ísť na verejnosť, nakoniec som ale pristal."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
