poplatok. Jeho výška je odvodená ad typu nehnuteľnosti, v ktorej doposiaľ žil, resp. ju previedol na svoju rodinu počas uplynulých piatich rokov. Ak sa chce dostať do domva mimo poradovníka, zaplatí k tomu ďalších 10-tisíc.

Skončili teda časy, keď sa o všetky náklady staral štát, bez ohľadu na to, či dôchodca prichádzal z obrovskej vily alebo jednoizbového bytu.

V Rakúsku a Nemecku je už roky bežnou praxou, že ak žiadateľ pred prijatím do domova dôchodcov predá nehnuteľnosť, v ktorej býval, hradí náklady spojené s jeho pobytom v domove až do doby, kým neminie peniaze, ktoré za nehnuteľnosť získal. Až potom začne prispievať na jeho pobyt štát. Ak nehnuteľnosť daruje napríklad synovi, náklady v plnej výške hradí rodinný príslušník.

V Košiciach sú zatiaľ poplatky neporovnateľne nižšie, ale viac ako finančný výnos je pre spoločnosť prospešnejšie to uvedomenie, že sa nedá do nekonečna vo všetkom spoliehať na štát. Peniaze, ktoré sa takýmto spôsobom vyberú budú použité pre zlepšenie podmienok v domove, môžu sa z nich zrekonštruovať jestvujúce priestory, nakúpiť televízory alebo nové zariadenie.

Pozitívny je aj fakt, že o prijatí do domova nerozhoduje jednolivec, ale päťčlenná komisia na základe presne určených kritérií.

Problémom, s ktorým sa bude musieť popasovať nielen mesto Košice, ale celé Slovensko, je fakt, že miest v domovoch dôchodcov je oveľa menej ako je počet žiadateľov o prijatie. Z toho jasne vyplýva, že výstavba ďalších domovov a penziónov sa bude musieť stať jednou z priorít slovenských samospráv. Slovensko totiž starne a žiadateľov bude len pribúdať.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári