Jediná kvapka mlieka zmení odtieň celej kávy

Placka: V prírode nachádza dokonalý pokoj

Takmer každý, kto sa venuje výtvarnému umeniu, má svojho "obľúbenca" z nejakého-toho storočia pred nami. Nie vždy to vie pregnantne popísať, vedú ho skôr pocity, istá spriaznenosť, pre ktorú sa nie vždy nájdu slová. Rovnako to cíti aj Milan Špak pri El Grecovi, odchovancovi Tiziana a Michelangela. Možno je to práve svetlo jeho vnútorných vízií, postavy preniknuté zbožnosťou, akoby ožiarené magnéziovým bleskom, predĺžené extázou. Milanovi sa pri slovách o El Grecovi rozjasní tvár, ktorú má aj tak akoby zahalenú v neviditeľnom obláčiku, z ktorého vyžaruje spriaznenosť s dobrom.

M. Špak je študentom posledného ročníka Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach, odbor maľba. Prestúpil sem po štúdiach na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde mal odbor reštaurátorstvo. Rok bol na výberovom pobyte v Amerike a rok na stáži na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Po spletitých cestách svojho 27 ročného života je opäť doma.

Svoju vnútornú spätosť s maľovaním si plne uvedomil na študijnom pobyte v USA, kde zároveň vnímal ich konzervativizmus, aj prehnanú hrdosť na Ameriku hraničiacu až s nacionalizmom. Všetko pekne zabalené v dávke tolerancie. Na výstave, ktorú mu tam inštalovali a mal s ňou veľký úspech, jedným z exponátov bola americká zástava. Symbolicky na ňu umiestnil odlietajúce holubice, tiež kríže a nalepil na ňu obrázky z rasistických útokov 60-tych a 70-tych rokov. Bol tam aj Indián - akoby v tieni a výňatky z udalostí v Hirošime a Nagasaky. Napriek americkému pozlátku si práve tam uvedomil, že maľba je to, čomu sa chce naplno venovať.

Mantra rezonuje z obrazu

Na jednom z obrazov sedí Budha v lotosovom sede v rozvinutom lotosovom kvete spolu s Ježišom, ktorý má ovinutú ruku okolo jeho pliec. Je to ako duchovné univerzum bez hraníc, do ktorého sa môže premietať nekonečné poznanie, ktoré na tohto mladého muža v jeho plnej šírke ešte iba čaká. Jedna z jeho školských prác sa volá Stretnutie s treťou dimenziou. Rytina do kriedy pozlátená plátkovým zlatom a krásne vyleštená rezonuje vpísanou mantrou Ó mani padme húm. Človek má chuť meditovať spolu s obrazom a cez neho sa napájať na vyššie zdroje. Ozaj, s akými zdrojmi pracuje Milan Špak?

- Vnútorne som spätý s prírodou, lebo v nej sa dajú nájsť tie najdokonalejšie umelecké diela. Sú to krásy, ktoré sa my iba snažíme napodobniť,- vyznáva sa. - V prírode nachádzam dokonalý pokoj a chcel by som, aby to žiarilo aj z mojich obrazov. Príroda má svoje neviditeľné bytosti, ktoré tíško, zatiaľ nepoznané prichádzajú k M. Špakovi možno práve vtedy, keď sa pozerá na hviezdnu oblohu s bosými nohami v tráve.

Svet ako chrám

Medzi ľuďmi, ktorí sa vyjadrujú štetcom a farbami, často nachádzame rozorvané duše, ktoré akoby vypľúvali svoj vnútorný kvas na plátno. Tvorba sa pre nich stáva terapiou, občas bolestivou, ba niekedy až hrozivou. Nájdeme ich v análoch histórie, ale má ich aj dnešok, keď sa negatívne postoje k svetu premietnu do obrazu. M. Špak vníma svet ako chrám, v ktorom sa vedie cnostný život so všetkými hodnotami tak málo populárneho pojmu morálka. Praktické zvládnutie úloh nášho bytia, v čom sú aj strasti, duševné krízy, zvládnuté emócie, bdelá kontrola myšlienok a kvalitné medziľudské vzťahy to všetko je rast v nekonečnom procese. Úlet do metafyzična nemôže priniesť rovnováhu, ktorá napĺňa pokojom. Cnosťami zalievaná láska vzklíči v kráse a prinesie človeku radosť i šťastie. - Treba začať u seba. Veď i jediná kvapka mlieka zmení odtieň celej kávy,- názorne podporí myšlienku Milan. Zjednocujúcim prvkom v jeho obrazoch sa javí ich duchovný obsah.

Maľovanie je pre neho spôsobom komunikácie. Nie je to však rozhovor samého so sebou bez ohľadu na publikum. Svojou tvorbou si nelieči traumy, ani depresie, nesnaží sa búrať konvencie alebo šokovať spoločnosť drastickými, krvavými inštaláciami. Nevnáša do diel násilie a negativizmus povýšené na umenie. Dobre vie, že v tejto zrýchlenej dobe by sa človek mal vrátiť k sebe, k vnútornému svetlu, ktoré treba stále rozžarovať. V jeho tvorbe je nosná idea, ktorá si formu prispôsobuje, avšak čitateľným spôsobom.

Vnútorná melódia v obraze

Mladý výtvarník hrá na gitare, trocha aj na akordeóne. Spontánne skladá melódie a rozvíja ich podobne, ako ked nápad, ktorý nosí v hlave, dostáva na plátno. Obraz má podla neho spievat, rezonovat a možno príde cas, ked ku každému svojmu vnútorne precítenému dielu zloží melódiu, ktorú spojí s obrazom. Potom to už nebude iba symbolika.

Hlboká túžba po poznaní ho priviedla k štúdiu orientálnej filozofie. Syntéza západného racionalizmu a múdrosť východu sa spojili v spirituálnych pravdách, v ktorých človek nachádza praktické riešenia. - Niet iba jedinej, tej správnej, zvrchovanej cesty. Počúvam svoj vnútorný hlas. Vo chvíľkach ticha, ktoré sa stali dôležitou súčasťou mojich dní, sa tento hlas intuícia, ozýva čoraz zreteľnejšie ako spoľahlivý radca na mojej ceste.

Naša púť životom, to je štúdium, počas ktorého dostávame mnoho lekcií a možností ďalej rásť. Ak učivo nezvládneme, zostaneme v tom istom ročníku. - Je to ako hra. Šachové figúrky máme v rukách. Sme na ťahu, - končí svoje úvahy Milan.

Tancujúci Šiva sa z jeho obrazu určite usmieva.

lg

Autor: Chemický peeling (2)

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári