systému hodnotí pozitívne, tvrdí, že bola nevyhnutnou, aby si mestá a obce konečne rozhodovali o svojich potrebách sami, aby dostali z centrálne vyberaných peňazí toľko, koľko im prináleží.
"Skončia sa časy, keď ministerský úradník v Bratislave rozhodol, že sa z celoplošne vybraných daní bude opravovať cesta v jeho rodnej dedine a na východ neprišla ani koruna. Skončí sa tým systém tvrdého lobizmu na ministerstvách, keď primátor krajského mesta musel pomaly kľačať na kolenách, aby sa riešenie problémov v jeho regióne dostalo do nejakého plánu," zdôrazňuje Trebuľa.
Podľa doterajšieho systému išla nosná časť finančných tokov do mesta prostredníctvom finančných transferov z jednotlivých ministerstiev, ktoré boli účelovo viazané - napríklad na mestskú hromadnú dopravu dostávali Košice 400 miliónov korún ročne. Od januára žiadna štátna dotácia na dopravu nebude, Košice ju budú financovať zo svojho rozpočtu.
"Fiškálna decentralizácia mení vzťahy, ktoré boli doteraz postavené na totálne centrálnom riadení krajiny, keď iba veľmi malý objem finančných prostriedkov vybratých na celom Slovensku - 6,5 až 7,5 percenta - išlo na financovanie samosprávy. V Čechách sa vracia do samosprávy 20 percent z vybratého balíka a napríklad mesto Ostrava s 315 tisíc obyvateľmi, má ročný rozpočet vo výške 5,8 miliardy, pričom 4 miliardy dostáva ako podiel z vybratých daní," vysvetľuje primátor.
Teraz by mestá a obce, to znamená samospráva, mala dostávať ročne z balíka vybratých daní z príjmu fyzických osôb 70,3 percenta, pričom štát bude garantovať, aby tento príjem nebol nižší ako v roku 2004, aj keby sa vybralo na daniach menej. Len pre spresnenie, vyššie územné celky dostanú 23, 5 percenta, a zvyšných 6, 2 percenta bude príjem štátneho rozpočtu.
"Celková situácia pre Košice bude závisieť od toho, v akej podobe bude schválené vládne nariadenie, ktoré doplní celý balík schválených zákonov o fiškálnej decentralizácii. V ňom bude stanovený tzv. veľkostný koeficient, od ktorého sa bude odvíjať celkový objem peňazí prichádzajúcich do košickej samosprávy. Koeficient podmieňujú mnohé faktory, napríklad počet obyvateľov toho-ktorého mesta, ale napríklad aj nadmorská výška, v ktorej sa to-ktoré mesto nachádza. Čím vyšší koeficient, tým viac peňazí to-ktoré mesto dostane."
A práve o výške koeficientu teraz prebiehajú vážne diskusie, pretože mesto Košice prostredníctvom primátora trvá na tom, že navrhovaných 1,4 je pre druhé najväčšie mesto, metropolitné centrum východu, nedôstojné a neprimerane nízke.
Návrh nariadenia vychádza z hierarchie miest, ktoré sú rozdelené do kategórií od 50- do 100-tisíc obyvateľov (6 krajských miest plus Martin, Poprad a Prievidza), pre ktoré bol navrhnutý koeficient 1,37. Na základe silného tlaku Klubu primátorov krajských miest - K8 - bola vytvorená kategória miest s počtom obyvateľov nad 100-tisíc, v ktorej sú len Košice.
"V návrhu je zatiaľ stanovený koeficient 1,4 pre Košice s počtom obyvateľov takmer 240-tisíc, pričom Bratislava má 2,53 s počtom obyvateľov takmer 430-tisíc. Ale napríklad Martin, kde žije tesne nad 59-tisíc obyvateľov má len o tri stotiny nižší koeficient, než Košice, pričom postavenie týchto miest sa nedá porovnávať," hovorí Trebuľa. "Preto v Bratislave presviedčame a trpezlivo vysvetľujeme, že pre Košice by bol primeraný koeficient vo výške 1,94, ktorý by mestu zabezpečil príjmy na úrovni tohto roka. Argumentujeme tým, že počet ľudí dochádzajúcich za prácou, či štúdiom je cca 150-tisíc k 235-tisícom obyvateľom s trvalým bydliskom. Z toho jednoznačne vyplýva vyššia potreba na služby spojené s mestskou hromadnou dopravou, údržbou ciest, verejným osvetlením a čistením verejných priestranstiev. Nariadenie vlády vôbec nerieši financovanie ciest II. a III. triedy v Košiciach, ktorých dĺžka je viac ako 60 kilometrov. Ostatné mestá sú riešené cez VÚC, chceme teda, aby takéto riešenie bolo schválené aj pre Košice, nakoľko samosprávny kraj bude príjemcom dane z motorových vozidiel," zdôraznil ešte Trebuľa.
Ak by sa koeficient 1,94 nepodarilo presadiť, mesto Košice by sa pri najhoršom variante muselo popasovať s deficitom vo výške 177 miliónov korún, čo by znamenalo výrazné zvýšenie dane z nehnuteľností a to až o 50 percent. "Vláda nechala tieto nepríjemné zvýšenia na nás, aby si mesta vykryli výpadky zvýšením daní z nehnuteľností. Zatiaľ je predčasne hovoriť o tom, o koľko by mala byť vyššia a pre koho, či pre občanov alebo podnikateľov. Musíme si počkať na nariadenie vlády a výšku koeficientu," uzavrel Trebuľa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
