11 detí, sa však pred senátom Krajského súdu v Košiciach spolu s manželom Tiborom zodpovedali z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby.

Podľa obžaloby prokurátora sa ho dopúšťali na štyroch maloletých deťoch tak, že zanedbávali ich výživu aj hygienu. Odopierali im zdravotnú starostlivosť, aj keď dve deti boli ťažko zdravotne postihnuté a potrebovali zvýšený lekársky dohľad. Kruté zaobchádzanie krkavčích rodičov s bezbrannými deťmi vyústilo do smrti ani nie štvorročného Leona. Chlapča postihnuté detskou mozgovou obrnou doslova vyhladovali…

Obžalovaní vinu za smrť Leona a týranie ďalších troch detí, popreli. Z ich výpovedí vyplynulo, e s postupne sa rozrastajúcou rodinou žili na Hrebendovej ulici v Košiciach. Odtiaľ sa odsťahovali na Vodárenskú ulicu a v roku 2002 sa presťahovali do Moldavy nad Bodvou. Tam žili krátky čas u Tiborovej mamy, ale aj odtiaľ sa po čase museli vysťahovať a odišli bývať k jeho bratovi. Žili v jednej izbe, v nevyhovujúcich hygienických podmienkách, bez vody.

Monika mala z predchádzajúceho vzťahu dve deti, ku ktorým pribudlo deväť súrodencov. Starať sa o toľko hladných krkov nebolo jednoduché. Obžalovaní boli nezamestnaní, žili len zo "sociálky" a prídavkov na deti.

"Ja som nikoho netýral. Robil som, čo som mohol, aby deti mali všetko, čo potrebujú. Cez týždeň som zbieral železo a iné suroviny, cez víkend som chodil brigádovať. Domov som sa vracal večer, manželka tvrdila, že deti sú najedené. Ja som jej dával všetky peniaze, čo som zarobil. Za všetko môže ona, každý deň pila. Odchádzala z domu za svojím bývalým... Nebola doma, ani keď zomrel Leon, odišla preč štyri dni predtým," bránil sa pred súdom Tibor T.

Leon sa narodil v auguste 1999. V priebehu prvého roku svojho života bol hospitalizovaný päťkrát, vždy kvôli zápalu priedušiek a pľúc. Neskôr s ním už na očkovanie nechodili. Matka s ním prišla na ošetrenie v roku 2002. Mal dýchacie ťažkosti a trpel podvýživou. Ako 2 a pol ročný vážil len 7 kilogramov. Po dvojtýždňovom preliečení v rámci ktorého pribral 200 gramov, bol z nemocnice prepustený. Keď ho matka priniesla

o mesiac neskôr na očkovanie, lekárka zistila, že opäť schudol. Naposledy videla chlapca ako trojročného, vážil 7,45 kg a trpel psychomotorickou retardáciou.

Posledný rok Leonovho života už jeho rodičia na predvolania detskej lekárky nereagovali. Necelé dva

mesiace pred dovŕšením štyroch rokov Leon v dôsledku celkového vyhladovania organizmu a následného zlyhania srdcovocievnej činnosti 1. júla lanského roka zomrel.

"Našiel som ho ráno mŕtveho, ihneď som zavolal záchranku aj políciu. Pred smrťou riadne jedol niekoľkokrát denne. Leon bol chorý, nevedel sa sám

najesť, museli sme ho kŕmiť. Deň predtým, ako zomrel, jedol kuraciu polievku, mäso, zemiaky, piškóty a pil čaj. Nemohol mať prázdny žalúdok," tvrdil Tibor T. Vysvetlil, že s Leonom nechodili k lekárovi na očkovanie, resp. vyšetrenie kvôli tomu, že sa často sťahovali, a tak predvolania nedostali. Bránil sa aj tým, že po presťahovaní do Moldavy nad Bodvou nechceli tamojšie lekárky prijať jeho deti do lekárskej starostlivosti, pretože tam nemali trvalý pobyt.

"To, že moje deti boli vyhladované a špinavé, nie je pravda. Vždy mali čo jesť a boli čisto oblečené. Keď boli choré, išla som s nimi k lekárovi. Za to, že Leon zomrel a ako vyzeral pred smrťou, ja nemôžem. Od narodenia bol chorý na hlavičku, lekári to vedeli, mali mu dať nejaké vitamíny," bránila sa Monika. Zdôraznila, že štyri dni pred smrťou Leon začal hnačkovať, neskôr zvracať, až celkom prestal jesť. Poprela, že nebola štyri dni doma. Tvrdila, že deň pred synovou smrťou odišla za otcom do Košíc požičať si peniaze, aby s ním mohla ísť k lekárovi.

Na otázku, či je pravda, že po pôrode ušla z nemocnice a nechala tam dcérku Elizabetu, obžalovaná zareagovala nasledovne: "Nielen ja jediná som ušla, a nie je to ani trestný čin. Ľutovala som manžela, lebo som sa dozvedela, že mu zomrel otec, bolo toho všetkého na neho veľa..." Monika svojským spôsobom odpovedala aj na otázku, čo urobila preto, aby jej deti mali dostatok jedla, aby boli vždy umyté, čisto oblečené. "Vážený senát, kto nekradne, nič nemá. Ja som nekradla..." Obžalovaná tvrdila, že neodmietla pomoc sociálnych pracovníčok, ktoré jej navrhli umiestniť deti, najmä Leona, do ústavu.

"Chcela som to, chcela. Sama som vyhľadala sociálnu pracovníčku. Dala mi podpísať nejaké papiere a povedala, že ešte musí rozhodnúť súd. Ja som čakala a čakala, ale nič sa nerobilo. Deti odišli do ústavu, až keď mňa s manželom zobrali do väzby..." uviedla Monika. Poprela, že mala milenecké vzťahy s otcom svojich dvoch najstarších detí, že s ním míňala peniaze zo "sociálky", aj to, že pila a hrala na automatoch. Od hry na automatoch sa dištancoval aj jej manžel.

Okrem obžalovaných manželov včera senát vypočul štyri detské lekárky, ktoré prišli do kontaktu s týranými deťmi a sociálnu pracovníčku. Dnes pojednávanie pokračuje výsluchom ďalších svedkov.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári