Keď im šli na nervy Taliani, vybrali sa za Estóncami

Občas sa oplatí dobre sa učiť a školu neflákať. Svoje o tom vie 30 študentov z Gymnázia na Poštovej ulici. Vďaka tomu, že ich škola sa stala školou roka v rámci celého Slovenska, mohli si jej najlepší študenti vychutnať dva týždne v Aténach počas olympijských hier. 10 chlapcov, 20 dievčat a 6 profesorov prezentovalo naše mesto i krajinu na celoeurópskom stretnutí mládeže v Grécku. O olympijskej atmosfére, starogréckych pamiatkach ale aj o večerných uliciach Atén sa rozrozprávali dve študentky - Gabriela Dobranská a Petra Polányiová.

Z Košíc vyrazil 10. augusta plný autobus. "Už počas cesty vznikla dobrá nálada. Všetci sme to brali ako dovolenku. Platili sme si iba cestu a vreckové. O všetko ostatné sa postarali Gréci. Dokonca aj profesori prestali byť našimi učiteľmi a niekedy sme ich vôbec nespoznávali. Srandovali, šalili sa s nami," prezradili dievčatá, ktoré si tak spolu s ostatnými špolužiakmi uvedomili, že aj učiteľ je len človek.

Po príšerne dlhej ceste ich privítal jeden z miestnych organizátorov. "Ubytoval nás, všade s nami chodil, vždy sa pýtal či niečo nepotrebujem, či je všetko v poriadku. Boli sme prekvapení, ako sa o nás starajú."

Keďže do Atén spolu so slovenskými gymnazistami prišlo na stretnutie mládeže 20 škôl z celej Európy, bolo treba všetkých kdesi ubytovať... "Každá krajina bola ubytovaná v jednej škole. Do tried nanosili postele, skrine... Bolo to síce provizórne, ale celkom v pohode. Len tá tabuľa na stene nám nedala zabudnúť, že sme v triede. Ale bola praktická - písali sme si na ňu odkazy."

Jedlo v alobale

Aj stravovanie si študenti užili provizórne... Tak ako spálne vznikli z tried, na jedáleň sa premenila telocvičňa. "Nosili nám jedlá v alobalových krabičkách. Raňajky boli také ako u nás, no obedy a večere grécke - veľa zeleniny, mleté mäso a strukoviny. Našlo sa aj pár ľudí, ktorým vypovedal žalúdok poslušnosť, no nebolo to nič strašné."

Prilepšiť si mohli v uliciach Atén, ochutnať gyros či suflaky - špíz s mnohými druhmi mäsa. "V jeden deň sme mali suflaky párty, no najlepšia aj tak bola uvítacia večera. Toľko jedla pohromade, ako vtedy, som nevidela. Na dlhej ulici bolo plno stolíkov s jedlom, pitím. Celú noc sa grilovalo a stále bolo hotové čerstvé jedlo - mäso, šaláty, čapovali pivo, víno. Boli tam všetky školy, ktoré sa zúčastnili stretnutia, no aj miestni a každý jedol, koľko vládal. Gréci nás ohúrili hneď v prvý večer."

Čo však trochu študentov prekvapilo, boli toalety v škole. "Žiaci tam majú len tie našlapovacie záchody. My sme však našťastie v prisunutých maringotkách mali sprchy a aj normálne záchody. Inak však boli Gréci dosť čistotní, aj keď sa o nich hovorí opak. Je však pravda, že na pláži bolo neskutočné množstvo špakov... Na druhej strane však, ak zorganizovali nejakú párty alebo stretnutie, hneď po skončení začali upratovať a ráno už nebolo na mieste ani smietky."

V každej škole teda ubytovali iný štát a aj keď bývali zvlášť, mali všetky európske národy možnosť poriadne sa premiešať. "Mávali sme prezentácie, na ktorých sme predstavovali vlastné školy, mestá, krajiny. My sme mali k dispozícii 20 minút, niečo sme zaspievali, tanovali. Vraj sme sa páčili. Nič tam však nebolo povinné a ak niekto nemal chuť sledovať prezentáciu iného národa, mohol si urobiť vlastný program. Radi sme si však pozreli ostatné školy, porozprávali sa so študentami."

Najviac lákali športoviská

Najviac samozrejme lákali olympijské športoviská. Košičania si pozreli basketbal, volejbal, atletiku, cyklistiku i tenis.

"Organizátori nám hradili nejaké vstupenky, no my sme boli zvedaví aj na Hantuchovú s Husárovou. Požiadali sme, aby nám zohnali vstupenky a o pár minút sme ich mali." Ani podpora Košičanov však dvojici našich tenistiek nepomohla - prehrali. "Mali sme tričká s nápisom Slovensko a našu vlajku. Boli sme najväčšia skupinka Slovákov a povzbudovzali sme poriadne. Až tak, že na nás musela Husárová robiť pst. Ony dve totiž hrali len na malom dvorci, a tak sme sa nemali kde medzi ľuďmi stratiť a naše tenistky o nás vedeli. Keď sme však išli na centrálny dvorec, takmer sme sa stratili. Bolo to obrovské."

Na Slovenské tenistky však neboli zvedaví len košickí gymnazisti ale aj hlava našej republiky. "Videli sme pána Gašparoviča sedieť oproti, a tak keď naše tenistky dohrali, bežali sme k nemu a poprosili ho o spoločnú fotografiu. Ochrankári tam len tak postávali, asi sme sa im nevideli nebezpečné a on rád súhlasil. Pôsobil priateľsky..."

Na všetkých športoviskách sa to len tak hemžilo divákmi. "Väčšina z nich boli Gréci, aj keď sa samozrejme vždy našli aj skupinky turistov. Gréci však robili asi najväčší hluk. Keď súťažil Grék, mohli sme ohluchnúť. Boli sme na atletickom štadióne vtedy, keď do cieľa došla na prvom mieste grécka chodkyňa. Vtedy som mala pocit, že štadión vzlietne. Tá atmosféra, ktorá tam vládla, sa nedá s ničím porovnať."

Ochrankári boli na každom kroku

Kvôli záľahe tiel poriadne nevideli ani olympijský oheň, ktorý niesol pravnuk Spiridona Louisa - víťaza prvého maratónu novodobých olympijských hier v roku 1896. "Len sme videli, že sa čosi deje, lebo zrazu bol hluk, všade sa tlačili ľudia a okolo bežal obkolesený množstvom policajtov starý pán. Až neskôr sme sa dozvedali, kto to vlastne bol. Ale policajti v Grécku sú fešáci..."

Ochrankárov bolo v Aténach viac než dosť, veď teroristických útokov sa organizátori obávali ako čert kríža. "Na každé športovisko bol trojfázový vstup. Najprv prezreli vstupenky, neskôr našu batožinu, presvecovali batohy, museli sme vyprázdniť vrecká. Až potom sme mohli vstúpiť cez tretiu kontrolu do areálu športovísk. Väšinou boli vstupenky na dolopudnie a popoludnie, takže keď sme po obede išli na tenis, tak sme sa pohybovali medzi všetkými dvorcami a boli sme tam až do večera. Keď sme napríklad šli dopoludnia na volejbal, tak sme stihli i tri zápasy."

Na všetkých športoviskách ´číhali´ na turistov predražené suveníry. "Na šiltovkách, tričkách i ponožkách boli olympijské kruhy. Bolo to však príšerne drahé, ceny boli presne stanovené. Na klasickom trhu s ovocím a zeleninou sa dalo ´handrkovať´. Gréci však boli milí, keď sme si čosi kupovali, len tak prihodili strapec hrozna či iné ovocie. Čo nás dosť prekvapilo bolo, že aj v najväčšom úpeku chodili v tmavých rifliach. Keď sa v jeden deň ochladilo na 32 stupňov, vyťahovali vetrovky. Na druhej strane nechápali, keď sme sa počas 40 stupňových horúčav mali chuť niekam vybrať. Vraveli nám, aby sme si zaliezli do chládku pospať si a oddýchnuť."

Košičania si však chceli Atény poriadne vychutnať. Samozrejme, že neobišli ani historické pamiatky. Navštívili Poseidonov i Diov chrám, Akropolu, Olypiu a parlament. "Pri parlamente boli strážcovia v krojoch a mali na sebe pančucháče, boli naobliekaní. To sme im vôbec nezávideli. Bol tam jeden policajt, ktorý ich chodil utierať vreckovkou." Ten drzých turistov odháňal, keď chceli na strážcov robiť ´ksichty´. "Gréci sú hákliví aj na svoje pamiatky. Nesmie sa k nim ísť len v plavkách či málo oblečený, vystrájať, robiť hluk. Keď sme sa chceli otfotiť a robiť pri tom lastovičku, už nás zahriakli..."

Jamelia naživo

Historické pamiatky sú síce fajn, no aby sa mladí študenti nenudili, mohli si užiť aj iný program. "Mali sme ísť do múzea, no bolo nám povedané, že to nie je môžné a či by sme namiesto toho nešli na MTV Party... Samozrejme, že sme neboli proti. Najprv sa tam nič nedialo, no o chvíľu vyliezli na pódium B3 či Jamelia a ďalšie takého veľké hviezdy. Rýchlo sme sa teda predrali čo najbližšie k pódiu." Tam sa síce pre stisk nedalo ani len pohnúť, ale hviezdy svetovej popscény boli na dosah...

"Spoznali sme sa tam s mladými športovcami z Kene, boli priateľskí, dobre sme si zatancovali. Mali sme teda možnosť spoznať ľudí z veľkého množstva národov nie len vďaka tomu, že sme boli na stretnutí európskej mládeže ale aj preto, že v Aténach bolo množstvo turistov. Potvrdili sa nám všetky tie prototypy členov národov. Španieli, Taliani a Portugalci sú hluční, vysokí a tmaví, Fíni a Estónci sú pokojní, ryšaví či blonďaví. Najviac času sme trávili s Čechmi a Poliakmi, lebo s nimi sme sa vedeli najlepšie dorozumieť. Ale snažili sme sa komunikovať s každým. Keď nám šli na nervy hluční Taliani, šli sme za Estóncami. S nimi sa dalo pokojne porozprávať..." Aj keď na stretnutí mládeže sa zišli zväčša tínejdžeri, veľa vzťahov nevzniklo. "Veď ako by pokračovali ďalej? Iba cez listy? Náš spolužiak sa však s jednou Češkou vodil za ručičky..."

Grékom nerobilo problém pískať po všetkých dievčatách, ktoré šli okolo. "Nebolo to však nič extrémne. Oni proste reagujú inak, sú viac hluční, otvorení. Je však pravda, že keď videli dievča s plavými vlasmi, hulákali poriadne... Navyše sa zdali dosť násilnícki. Pôsobili tak. Pre nich je prirodzený bližší kontakt, pri rozprávaní sa šťúchajú, štípu. Bez toho, aby si to uvedomili, vám narobia na rukách modriny... Pre nich to bola sranda, my však na také čosi nie sme zvyknutí."

Samozrejme, večerné Atény boli hlučné. "Ruch bol na uliciach dosť veľký, no inak to pripomínalo Košice. Gréci posedávajú po večeroch v krčmách rovnako ako Slováci. Pijú frapé a pivo. Nie však domáce ale nemecký Heineken."

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: Nezabudnite na doplnok

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári