Najväčší rad i zvada boli na kuracie prsia
Rastúce ceny tovarov v slovenských obchodoch nútia čoraz viac ľudí hľadať spôsoby, ako ušetriť. Jesť predsa treba, rovnako i obliekať sa či občas čosi v byte vymeniť. Preto, hoc je to pre našu ekonomiku rana pod pás, mnoho Slovákov využíva možnosť nakupovať v zahraničí. Kým pre západoslovenský kraj je jednoznačne výhodnejšie občas skočiť na väčší nákup do Českej republiky, tu, na východe, je ´magnetom´ Poľsko. Prijmite pozvanie na malú exkurziu na trh v meste Krosno.
Je sobota sedem hodín ráno a na hraničnom priechode Vyšný Komárnik - Barwinek panuje čulý motoristický ruch. Cez pasovú kontrolu prechádza smerom na sever jedno auto za druhým. Niektoré s prívesnými vozíkmi, no takmer všetky plné netrpezlivých pasažierov. Medzi evidenčnými číslami jasne vedú okresy zo severu Slovenska, ktoré to majú do Poľska iba na skok. Humenné, Svidník, Stropkov, ale i vzdialenejšie Michalovce, Prešov či Trebišov. Ani košické posádky nechýbajú. Ako sme sa neskôr obhliadkou parkovísk v Krosne presvedčili, z nášho mesta či okolia bolo minimálne každé desiate slovenské auto.
Na trh sme trafili ľahko. Stačilo nám ´zavesiť´ sa pri vstupe do mesta za hociktoré ´naše´ auto a to nás po vari dvoch kilometroch jazdy uličkami priviedlo na správnu adresu. Parkovísk v okolí bolo dosť, komu sa nechcelo platiť cca 1 zloté za hodinu, odparkoval auto v priľahlých uličkách. Kto to však nechcel mať s prípadným nákupom ďaleko, nechal ho priamo na trhu. Je to odlišné, ako v Košiciach. Kým u nás majú autá povolený vstup na trh iba ráno, tam sa v niektorých jeho častiach predierali davom celý deň. Najmä tam, kde mali svoj tovar rozložení predajcovia nábytku.
Krosňanský trh na mňa pôsobil trochu neusporiadane. Na rozdiel od košického, ktorý má sústavu rovnobežných uličiek, tam sa viaceré kadejako krútili. Zablúdenie však nehrozilo, i keď sa nám stalo, že sme niektorými prešli dvakrát. Hoci je trh menší ako náš, tovaru bolo i tak dosť na to, aby si každý záujemca vybral. Kupovať sa dá za miestnu menu - teda zloté, ale aj za koruny. Nestretli sme sa so žiadnym predajcom, ktorý by nebol ochotný prijať slovenskú menu. V čase našej návštevy bol v miestnych zmenárňach - ´kantonoch´ kurz na zloté 9.30 Sk. Teda za 100 korún dávali 10,75 zlotého. Kurz však cez deň mierne kolísal.
"My sme si prišli kúpiť najmä kožené bundy a obliecť do školy moje dve dcéry," prezradil otec dievčat v stredoškolskom veku, pri ktorých sme sa zastavili, začujúc slovenčinu. "Poradil nám to susedka, ktorá tu bola koncom prázdnin. Vypočítala, že na šatách, topánkach i potravinách ušetrila tri tisícky. Keďže moja manželka je nezamestnaná, musíme každú korunu otočiť dvakrát." Zhodou okolností sme trojicu stretli aj po vyše dvoch hodinách, ako ovešaná taškami mieri k niektorému z parkovísk. "Ešte neodchádzame, len si musíme uvoľniť ruky. Teraz máme v pláne pozrieť sa na potraviny. Vraj sú mnohé lacnejšie, než u nás," oznámil nám otec rodiny.
Najväčší záujem je o potraviny
Áno, nákup potravín je najčastejším cieľom cesty Slovákov na poľské trhy. Nečudo, stručný zoznam niektorých cien hovorí za všetko. Dvestogramová káva Nescafe Classic za 145 Sk a Nescafe Gold za 240 Sk. Trojlitrový olej za 110 Sk, kilogram vegety 85 Sk, trojkilogramové vedierko za 140 Sk. Na odbyt šli aj vajíčka po 2,30 a rôzne druhy cukríkov, predávané na váhu. Kilogram stál od 100 korún vyššie.
Mnoho Slovákov sme začuli pri nakupovaní zeleniny a ovocia. Paradajky boli od 10 do 14 Sk za kilogram, kapia po 25 až 27 Sk za kilogram, veľké karfioly za 15 Sk a brokolice po 20 Sk. Zemiaky sa predávali po 4,80 Sk za kilogram, pri väčšom odbere i lacnejšie. Podobné pravidlo platilo i pri kapuste po 4 Sk za kg, no ešte to nebola tzv. zimná na nakladanie. Z ovocia sme sa zaujímali o jablká. Päťkilogramové sieťované vrecko stálo od 50 do 60 korún.
Jednoznačne najväčší rad a najväčšiu strkanicu sme objavili pri stánku s mäsovými výrobkami. Po celý čas našej exkurzie, kedy sme okolo tohto miesta úmyslene prešli asi päťkrát, pri ňom vždy čakalo na nákup od 20 do 30 ľudí. Úmerne tomu, ako prichádzali ďalšie autá a autobusy. Najmä z nich vystupujúci Slováci sa hneď stavali práve do ´kuracieho´ radu. Pohľad na tabuľku s cenami jasne naznačil, prečo. Kilogram chladených kuracích pŕs bol za 119 Sk, stehná za 46 Sk a krídla za 40 Sk.
"Kedysi sa povrávalo, že poľské kuracie mäso je menej kvalitné, ale nie je to pravda," povedala nám žena vo veku asi 45 rokov, ktorú sme po nákupe oslovili. "Nie je to pravda. Ja tu chodím už vyše roka najmä kvôli kuracine a nikdy som sa v nej nesklamala. Dnes som vzala tri päťkilové balenia pŕs. Doma ich rozdelím na menšie dávky a zamrazím. Vydržia mi tak štyri mesiace. Potom prídem zas." Ak si uvedomíme, že na Slovensku sa kuracie prsia predávajú po cca 190 Sk a len počas akcií o čosi lacnejšie, sú tie ´poľské´ za 119 Sk skutočne lacné.
Maslo nechýbalo v žiadnej taške
V tomto, ale aj v iných stánkoch sme si všimli ponúkať i maslo. Aj o ňom sme počuli, že sa kvalitou nášmu nevyrovná, ale súdiac podľa záujmu zákazníkov, nemusí to byť pravda. Výlučne 200-gramové balenia boli od 25 do 27 Sk (najlepšie je Maslo Ekstra v zlatistom obale). Klasické 250-gramové balenie, ako ho poznáme u nás, sme nevideli. Aby ste teda boli ´v obraze´ v prepočte naň stálo poľské maslo od 31,25 do 33,75 Sk. Teda v cene o cca 10 Sk nižšej, ako u nás. Aj preto bolo vidieť na trhu biele tehličky v hojnom počte v takmer každej taške.
Keďže sa blížia ´dušičky´, nechýbali špecializované stánky s kvetmi a vencami. Okrúhle s umelým ihličím a piatimi či šiestimi kvetmi stál od 80 korún vyššie, tie väčšie boli samozrejme drahšie. Jednoznečne však nie toľko, ako u nás. Okrem umelých kvetov a vencov sa dali lacno kúpiť rôzne farebné kahance. Najlacnešie sklenené s vkladanou sviečkou boli po 10 Sk za kus, umelohmotné aj za menej. A keď už sme pri blížiacich sa ´dušičkách´, spomeňme i vzdialenejšie Vianoce. V ponuke boli pekné umelé stromčeky od 400 Sk za metrový až po 1000 Sk za krásavca, vysokého 230 cm. "Ale predám aj za menej. Dohodneme sa. Šišky ako ozdoby vám dám zdarma. Pred Vianocami budú stromčeky drahšie," ´lámal´ nás ochotný predavač.
Nábytok ´na mieru´
Čulý obchodný ruch vždy vládol v nábytkárskych sektoroch. Vyložené boli najmä koberce, sedacie súpravy, rohové lavice, stoly a stoličky. "Slováci u nás najviac nakupujú ´gaučové´ súpravy," tvrdil nám jeden z predajcov, keď sme mu povedali, že sme z novín a zisťujeme rozsah ponuky. "Toto sú len vzorky. Vieme vyrobiť akúkoľvek gaučovku chcú. Dodajú nám predlohu, vyberú si poťah a do dvoch týždňov si pre ňu môžu prísť."
Ceny sedacích súpav boli rôzne. Od 8 tisíc za gauč s dvoma kreslami a poťahom, ktorý svojim vzorom zákazníka skôr odrádzal až po 15 tisíc za skutočne peknú zostavu 3+2+1. Jednu ´sedačku´ strednej cenovej kategórie sme videli nakladať na dodávku s veľkou odkrytou plošinou. "Kúpil som byt a chcem ho dať do prenájmu," prezradil nám chlapík, podľa ´ešpézetky´ z Prešova. "Nepotrebujem nič drahé ani superkvalitné. Sedačku, pár postelí, nejaké stoly a stoličky. Cesta niečo stojí, ale pri nákupe v takom množstve sa mi to oplatí. Vyrátal som si, že dohromady ušetrím asi 10 tisíc." Dodal, že už dávnejšie si z Poľska doniesol aj plastové okná. No nie z trhu, ale z obchodu. Neboli vraj superkvalitné, ale jemu stačili i také. Vyšli ho asi o tretinu lacnejšie, než u nás.
Záujemcovia o nábytok sa dali ľahko spoznať podľa prívesného vozíka. S takým sme objavili aj jedného Košičana, no keď sa dozvedel, že sme z ´večerníka´, za nič na svete nechcel súhlasiť s odfotením. Na naše ubezpečenie o zachovaní anonymity aspoň prezradil, že si prišiel po ´plávajúcu podlahu´. Meter štvorcový za 210 korún. On i ďalší s vozíkmi mali okrem trhu namierené i do miestneho Mercury Marketu, vzdialeného asi dva kiklometre. Navštívili sme ho aj my a hoci sme nič nekupovali, aspoň sme sa pokochali tovarom, určeným na stavbu či úpravu domu alebo bytu. Na menšej ploche ako v našich podobných ´supermarketoch´ bola oveľa väčšia ponuka v nižších cenách. Nečudo, že na parkovisku pred obchodom zastavovalo jedno auto zo Slovenska za druhým.
Kontrolujú iba pasy
Prehliadkou Mercury Marketu sme exkurziu po Poľsku zakončili. V snahe vyhnúť sa čakaniu na hranici sme domov vyrazili už okolo poludnia. Vyplatilo sa, lebo na ´čiare´ sme stáli asi dve minúty. "Voziť sa môže všetok tovar neobchodného charakteru," odpovedal nám slovenský ´pasovák´ na otázku, či existuje niečo, čo sa z Poľska nesmie dovážať. "Teda nič v množstve, ktoré nezodpovedá osobnej spotrebe. My kontrolujeme iba pasy, ale colníci majú právo kontrolovať auto aj vo vnútrozemí." Ak dodal, najväčší nával je na hraničnom priechode v sobotu. V čase ´špičiek´ sa môže rad vozidiel, čakajúcich na pasovú kontrolu, natiahnuť na kilometer či pol hodiny.
Na záver trochu ekonomiky. Cesta z Košíc do Krosna je dlhá cca 160 km. Náklady na ňu pri spotrebe napríklad 7 litrov naturalu sú približne 750 Sk. Takýto, resp. vyšší rozdiel v cene za nákup musí mať posádka auta, aby sa jej cesta vyplatila. Už na jednom päťkilovom balení kuracích pŕs sa dá ušetriť 350 Sk a ďalšie koruny na ovocí, zelenine či inom tovare. Návratnosť investície do pohonných hmôt je teda istá a úspora peňazí pri väčšom nákupe značne vysoká.
Týmto článkom sme nechceli urobiť reklamu poľským trhom. Skôr naznačiť našim výrobcom a predajcom, prečo čoraz viac ich potencionálnych zákazníkov nakupuje u poľskej konkurencie. Pre našu ekonomiku určite nie je dobré, keď sa peniaze, zarobené na Slovensku, míňajú za hranicami.
Róbert BEJDA
Autor: Láska je, keď...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
