Na západe je bežné zapinkať si aj v kancelárii

Môžete pri ňom zažiť podobné vzrušenie ako pri skutočnom hokeji. A netreba vám žiadnu výzbroj, korčule, prilbu, hokejku, chrániče... Ste kaučom i hráčom zároveň, od vašej formy, taktiky a šikovnosti závisí osud, úspech či neúspech celého mužstva. Môžete byť preborníkom ulice, dokonca aj majstrom sveta. Pritom sa váš hokejový svet zmestí na javisko s rozmermi deväťdesiat krát päťdesiat centimetrov.

Stolný hokej v dnešnej podobe vymysleli Švédi, ale v rôznych modifikáciách existuje prakticky na celom svete už dobrých sedemdesiat rokov. Pôvodne hra pre deti nadobudla vážnosť súťažného športu začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia, keď sa uskutočnil prvý veľký turnaj, prirodzene vo Švédsku. No až v roku 2001 sa dostal pod krídla organizovanej Medzinárodnej federácie stolného hokeja - ITHF (International Table Hockey Federation), ustanovenej počas už siedmych majstrovstiev sveta v západočeskej Plzni. Má dvadsať členských krajín z troch kontinentov a o svoje miesto na slnku sa bije aj Slovensko.

Vo Švédsku ich možno rátať na tisíce, u nás je to zatiaľ pár nadšencov, ktorých táto hra uchvátila natoľko, že sa podujali organizovať pravidelné súťaže, zostavovať rebríčky najlepších hráčov a vyvíjať činnosť vedúcu k rozširovaniu členskej základne novovzniknutej Slovenskej asociácie stolného hokeja.

Čo mohlo byť voľakedy trebárs vhodným vianočným darčekom pre vaše ratolesti, dnes nie je práve najlacnejší špás. "Celá hra vás vyjde na dva a pol tisíc a nie vždy sa dá zohnať, keďže u nás je jediný jej distribútor. A opotrebovanie je značné, pretože je to hra, ktorú treba poctivo trénovať, ničia sa figúrky, bránky a najmä otvory pre tiahla, ktorými sa ovládajú hráči," vysvetľuje Košičan Karol Hudec, ktorý touto hrou nainfikoval celú rodinu. So synom Tomášom chodia po domácich i medzinárodných turnajoch, ba členom klubu (THC Blue Dragon Košice) je i jeho manželka. "Aspoň na papieri, ako spoluzakladateľ, aj keď stolný hokej nehrá, lebo na založenie klubu bolo treba troch ľudí," smeje sa jeho predseda.

Šport, ktorému nadobro prepadol, snaží sa propagovať po košických školách. "Aj keď sa nestretávame s veľkým úspechom. Pre dnešnú mládež existujú len počítačové hry, virtuálne bitky... Keď prinesieme prihlášky do krúžku stolného hokeja, vrátia nám ich nevyplnené, nezískate ani jediného záujemcu. Pritom v posledných rokoch nastal v niektorých krajinách doslova stolnohokejový boom. Ešte nedávno sme o ruských hráčoch ani nepočuli, teraz sa tlačia medzi svetovú elitu."

Aj keď švédska nadvláda na plastickej kópii hokejového klziska tak skoro asi nepominie. Svetový šampionát v stolnom hokeji sa od roku 1989 hral vlani v Zürichu už po ôsmykrát a listina víťazov nepozná inú národnosť, Švédi dominujú ako v súťaži jednotlivcov, tak aj v turnajoch družstiev. Iná je situácia medzi juniormi a ženami, kde svoj mančaft z umelej hmoty pozlátili už aj Fíni, či jedna Francúzka... "Rusi do toho začínajú dávať veľké peniaze. Vo Švédsku, ktoré je dodávateľom stolných hokejov pre medzinárodné turnaje i majstrovstvá sveta, dokonca vyrábajú pre nich špeciálne ihrisko, s ich logom, znakom ruskej federácie, zatiaľ čo v ostatných krajinách sa hráva na klasickej verzii ihriska ´Play off´ s figúrkami vo švédskych a fínskych farbách, žlto-modrej a bielo-modrej. Rusi si dokonca pozývajú najlepších švédskych hráčov, aby ich trénovali, dokážu si ich zaplatiť. A je to vidieť. Už vlani jeden z Rusov vyhral v Plzni Európsku ligu..."

Trénovať stolný hokej, dokonca s trénerom, to je hádam trošku prehnané... "Vôbec nie, bez tréningu sa v stolnom hokeji nikde nedopracujete, špičkoví hráči majú denne aj dvojfázový tréning. To je náš najväčší problém - doma nemáme s kým trénovať. Na videokazete mám síce nahrané niektoré zápasy švédskych hráčov, z toho čerpám, podľa toho sa snažím trénovať, ale tam vidím iba hráčov, pohyb figúrok na stole, no prácu rúk, čo je najdôležitejšie, nevidím. Stále sa mi zdá, že napríklad v porovnaní so Švédmi som veľmi pomalý, slabý. Preto majú začiatočníci na internete k dispozícii školu stolného hokeja, rôzne cvičenia, všetky akcie... Je to strašne rýchla hra a dá sa naučiť iba tréningom. Začínajúci hráč nestačí v zápase so skúsenejším tie finty, akcie, prihrávky vôbec sledovať."

Aj preto je u Hudecovcov stolný hokej stále v pohotovosti, žiadna návšteva asi neodíde bez toho, aby si s hostiteľom nezapinkala. "To nie, nikoho nenútime, ten stôl stojí v izbe pre mňa so synom, aj manželka si naň zvykla. Na západe je celkom normálne mať stolný hokej aj v kancelárii, cez prestávku sa dá pri ňom výborne uvoľniť."

Možno sa vám zdá jeden súboj na päť minút hrubého času málo, ale na väčších podujatiach zohrá jeden hráč aj päťdesiat zápasov za deň. "Pričom najviac trpí chrbtica, lebo človek je stále zohnutý nad ihriskom. Je dovolené počas zápasu sedieť aj na stoličke, ale to sa využíva len výnimočne." Hráči si rozhodujú sami, takže predpokladom je férovosť medzi súpermi. Inak by dodržiavanie pravidiel bolo neustále jablkom sváru. Podľa nich totiž napríklad neplatí gól priamo z buly, alebo gól po buly vstrelený do troch sekúnd, aj keď mu predchádzala prihrávka. Gól nevyhádate ani vtedy, keď puk vyletí z bránky... "Ale s tým problémy nie sú. Málokedy sa stáva, žeby došlo k roztržke medzi hráčmi. Aj keď v tomto športe je všetko, čo v ozajstnom hokeji, nasadenie, bojovnosť a sem-tam sa stane, že hráč sa nechá uniesť. Vlani v Plzni jedného ruského mladíka tak ročúlila prehra, že rozkopal kôš so smetím... Ale to sú len výnimky."

Slovenský stolný hokej trochu dopláca na slabšiu členskú základňu, ale aj napriek tomuto hendikepu tu už existujú pravidelné súťaže, dlhodobo sa hrá turnajovým spôsobom o Slovenský pohár a sezóna vyvrcholí majstrovstvami Slovenska v kategórii jednotlivcov i družstiev. Bonbónikom je účasť na svetovom šampionáte. Ten posledný bol vlani v Zürichu a Slováci sa nedali zahanbiť, v tímovej súťaži vybojovali ôsme miesto. "V konkurencii štrnástich družstiev to nebolo zlé. Pomaly získavame pozíciu v druhej štvorke popri Rusoch, Lotyšoch a Nemcoch. Elitná štvorka (Švédi, Fíni, Nóri, Česi) tak skoro medzi seba niekoho nepustí. Aj keď musíme priznať, nebyť nášho kontumačného víťazstva 25:0 nad domácimi Švajčiarmi, asi by sme tam neboli. Za zeleným stolom sme uspeli s protestom, že nastúpili s desiatimi hráčmi, kým pravidlá povoľujú na súpiske len deviatich. Ich špičkový hráč sa totiž spočiatku viac venoval organizačnej činnosti, až keď Švajčiari videli, že by mohli dosiahnuť dobré umiestnenie, dopísali ho na súpisku. Ale náš protest nám uznali všetci..."

Zürich pohostil stolnohokejovú elitu (medzi 105 hráčmi boli aj Kanaďania, Japonci, Briti či Izraelčan) v štvorhviezdičkovom hoteli. "Turnaj sa uskutočnil vo veľkej hotelovej hale s klimatizáciou. Ale pre väčšinu hráčov tam bolo ubytovanie trochu pridrahé. Hrať však v takom prostredí bola paráda."

Košičania ho doma sotva môžu poskytnúť, ale z usporiadania druhého kola Slovenského pohára (13. novembra tohto roku) i budúcoročných majstrovstiev Slovenska (v máji 2005) nechcú vycúvať. Od obhajcov majstrovského titulu sa to nepatrí...

Bohuš MATIA

Autor: Gabrielle - Play to win

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári