Keď rozmýšľa nad vtipom, vyzerá veľmi vážne

Dátum narodenia: 1. marca 1953

Znamenie: Ryby

Obľúbená farba: všetky teplé farby

Obľúbené filmy: dokumentárne

Obľúbená kniha: Bratia Karamazovci

Obľúbené jedlo: mačanka, ale nie som vyberčivý

Relax: príroda

Všetci poznáte jeho vtipy, ktoré už takmer tridsať rokov uverejňuje v košických denníkoch. Smejete sa nad nimi, no netušíte, kto ich to vlastne kreslí. Košický karikaturista Jozef Jurko nám dovolili nahladnuť do jeho súkromia, pustil nás k svojmu stolčeku, pri ktorom sa s perom v ruke namočeným v tuši rodia všetky tie vtipné obrázky...

"Už od detstva som mal tendenciu stvárňovať svoje postrehy výtvarne. Či už kresbou alebo pomocou plastelíny. Všimli si to moji rodičia a prihlásili ma na ľudovú školu umenia," spomína si J. Jurko. Začal teda už na základnej škole, pokračoval na strednej škole, kde sa k záľube v kreslení pridal i humor. Počas hodín sa snažil načrtnúť karikatúry učiteľov, čo spolužiaci vedeli náležite oceniť. Čo už môže byť pre stredoškolávkov lepšie, ako uťahovanie si z profesorov...

"Aj tablo nechali spolužiaci na mňa, na tú dobu sme ho mali dosť nezvyčajné. Kreslenému humoru som sa venoval aj na vojne, veď aj tam bolo treba trochu rozveseliť kamarátov a v roku 1976 mi vo Východoslovenských novinách uverejnili prvý kreslený vtip. Bolo to pred Vianocami a ja som nakreslil kapra obeseného na šibenici... Ani som dopredu nevedel, že mi ten vtip uverejnia. Od vtedy je kreslený humor v novinách mojim koníčkom."

Podľa vlastných slov nebol P. Jurko výnimočne dravý typ a nesnažil sa nejak systematicky presadzovať a ´pchať´ svoje kreslené vtipy nasilu do novín. "Bolo to všetko veľmi spontánne. Keď sa zjavil Košický večer, začal som prispievať aj doňho. Najprv menej, potom viackrát do týždňa i každý deň. Stal sa zo mňa postupom času dvorný karikaturista týchto novín."

Rada Viktora Kubala

Vďaka kreslenému humoru spoznal mnohých ďalších humoristov - Laca Tverďáka, Fedora Vica, Rasťa Visokaia, Ľubomíra Juhása ale i Viktora Kubala. "Občas som mal taký pocit, že by som mal robiť niečo intelektuálnejšie. Trošku ma to trápilo a vravel som si, že napríklad na takú výstavu nemám nič iné, iba tie vtipy, ktoré uverejnňujem v novinách. Ale práve Kubal mi povedal myšlienku, ktorú mám stále na pamäti. Mnohí totiž rozdeľujú humor na intelektuálny a takzvaný komunálny, medzi ktorý patrí aj novinový vtip. Mne však Kubal povedal - nezaoberaj sa tým, existuje totiž humor iba dobrý a zlý. Vtedy nastal zlom v mojom myslení."

Dnes sa J. Jurko pozerá na humor a humoristov občas s veľkou nevôľou. "Z ich práce sa vytráca spontánnosť, rovnako ako z reakcií publika. Ktosi ukáže divákom tabličku s nápisom smiech, oni sa začnú rehotať a pritom sa nič zábavné nedeje. Mnohí humoristi seba a aj humor degradujú. Ja sa snažím preto ostať sám sebou." Na otázku, či sa mu to darí, mu každý deň odpovedajú tí, ktorí sa nad jeho vtipom v novinách pousmejú či začnú nahlas smiať. "Reakcie okolia sú samozrejme pozitívne, no tie beriem s rezervou. No cítim, že tá moja práca asi nebude taká zlá, keď moje vtipy stále uverejňujú v novinách..."

Mesto mu dáva inšpiráciu

U J. Jurka neexistuje téma, ktorej by sa venoval najradšej, no predsa len uprednostňuje tématiku Košíc. Ako sám tvrdí - je lokalpatriot. "Som Košičan, ktorý žije v tomto meste. Ešte aj dovolenky trávim tu. Chcem vypovedať hlavne o tom, čo trápi nás v tomto meste - nákupy, doprava, zlodeji. Mesto mi dáva inšpiráciu, hľadám ju v bežnom živote, športe, kultúre ale i politike. Čosi nakreslím, odnesiem do redakcie, rýchlo utečiem a čakám," priznal sa karikaturista. Pred uverejnením vtipu máva totiž vždy akúsi trému. Snaží sa získať čo najčerstvejší výtlačok novín a v pokoji si ho pomaličky otvorí a hľadá svoje dielko. "Obzriem si ho a buď som rád, alebo som sklamaný a rozmýšľam, čo by bolo treba vylepšiť."

Nápady J. Jurka doslova prenasledujú, kamkoľvek sa pohne. Občas sa mu stane, že mu čosi znenazdajky skrsne v hlave. "Vtedy si urobím poznámku, zachytím si nápad čo i len jedným slovom na škatuľku od zápaliek či na cestovný lístok. Ale občas sa mi potom stane, že hľadím na to napísané slovo a rozmýšľam, čo som tým chcel povedať... Ak idem s manželkou, tak je poviem - keď prídeme domov pripomeň mi, že to a to je dobrý nápad. A rád by som pri tejto príležitosti odcenil aj trpezlivosť svojej manželky, je vždy aj mojim prvým divákom a kritikom."

Keď je na svete nápad, kreslený vtip sa už zrodí ľahko, ale predsa to nie je také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. "Realizovanie nápadu je zložitý proces, osvedčilo sa mi prvotné načertnutie vtipu guličkovým perom. Návrhy si kreslím do bloku a až potom ich realizujem na rys. Roky-rokúce som verný redisovému peru a tušu. Skúšal som síce pracovať aj s fixom, ale neosvedčilo sa mi to. Redisové pero totiž najlepšie reaguje na tlak mojej ruky."

Zázrak na blšáku

Za tie roky, počas ktorých sa venuje kreslenému humoru, mu spod rúk vyšli tisíce kresieb a zodral stovky pier. "Mohol by som napísať knihu o redisových perách. O tom, ako sa zodierajú, ako ich treba pribrúsiť. Mám vzťah k mojej fľaštičke s tušom i k perám. Mám rúčku, ktorú nechcem meniť, kým sa nerozpadne, vždy je mi ľúto, keď sa mi ošúcha pero, s ktorým sa mi dobre robilo. Nové ma vždy nazlostí a je neprispôsobivé. Potom si naňho zvyknem a ono už aj začne haprovať, je neposlušné." Mohlo by sa zdať, že redisové pero je len redisové pero... "Tie pôvodné je ťažko zohnať a tie, ktoré sa vyrábajú teraz, nie sú také kvalitné. Nedávno ma však rodina vytiahla na blšák a tam som našiel kôpku starých nepoužitých redisových pier za desať korún. Ten predajca sa ich nevedel zbaviť a pre mňa boli hotovým zázrakom."

Občas vznikne pod rukami J. Jurka vtip veľmi spontánne, občas si musí jednoducho sadnúť a premýšľať nad nápadmi. "Vďaka tomu, že som bol v čase, keď bol Košický večer ešte denníkom, nútený dodávať vtipy v istom termíne, musel som sa naučiť systematicky vytvárať nové a nové kresby. Vždy som počas týždňa zbieral nápady a keď ich nebolo dosť, tak mi v sobotu nebolo všetko jedno. Cez víkend som nakreslil, čo bolo treba, odniesol v pondelok vtipy do reakcie a zutekal. Trochu som si vydýchol a zbieral ďalšie nápady."

Občas sa nájdu ľudia, ktorí vtipom neporozumejú. Vtedy je zbytočné snažiť sa vysvetliť pointu, celý vtip stratí zmysel. "Keď za mnou príde ktosi s mojou kresbou a povie mi - to čo si tým chcel povedať? Vtedy je zbytočne niekomu niečo vysvetlovať. Vtip podľa mňa nie je ani o tom, že sa treba nad ním rehotať. Ja cítim humor aj vtedy, ked ticho sedím a nesmejem sa."

Inšpiráciu J. Jurko často hľadať ani nemusí, nájde si ho sama. "Je však pravda, že keď človek chodí do práce a stará sa o rodinu, psychicky ho to veľmi zaťažuje a to pre humor nie je dobré. Za tých takmer tridsať rokov od kedy sa venujem kreslenému humoru, som však získal zmysel pre vnímanie detailov. Akosi podvedome ich vidím, registrujem. Obzerám sa úplne za všetkým, som ako taká otvorená hlava." Vtip totiž reaguje na skutočnosť skratkovite, dôležité sú detaily, anomálie a výrazné črty. "Všetky tieto drobnosti si všímam a často si to ani neuvedomujem, je to podvedomé. Zvykol som si na to a tento môj zmysel pre detail sa u mňa akosi vyvinul počas tých rokov, od kedy sa venujem humoru."

Odložené má všetky kresby

Často sa stáva, že od niekoho, kto sa humoru venuje systematicky, všetci očakávajú, že bude taký zábavný, až sa všetci ľudia pri ňom budú od smiechu za brucho chytať. Nezriedka je tomu však naopak a títo ľudia sú v skutočnosti tichí a utiahnutí. "Čítal som veľa rozhovorov s humoristami-hercami, ktorí sa priznali, že sú doma smutní či zádumčiví. Všetko, čo chcú povedať humorom, povedia už počas práce. Ja som trochu introvertný a uzavretý a tiež nechŕlim na požiadanie vtipy z rukáva. Aj ja však viem byť veselý a rozveseliť okolie. Aj sa mi občas stane, že to preženiem. Ale tí, čo ma poznajú, vedia, že keď rozmýšľam nad vtipom, vyzerám veľmi vážne." priznal sa J. Jurko.

Keď vyzerá mrzuto, neznamená to, že ho niečo trápi, to sa mu len hlavou preháňajú nápady a hľadajú si svoje miesto pred tým, než ich ruka karikaturistu prenesie na rys papiera. A tých popísaných rysov sú tisíce... "Neodkladám si celé časopisy či noviny, zaberali by veľa miesta. Robím si výstrižky. Na chvíľu som s tým prestal, ale bolo mi to ľúto, tak som sa k tomu vrátil. Odložené mám aj všetky kresby na rysoch, lebo z redakcií mi vracajú aj tie, ktoré použili. Občas sa k nim vrátim, domaľovávam ich. Niekedy si pozriem tie staré a nepáčia sa mi. Nič im a ani sebe však nevyčítam, lebo mi tie kresby pomohli prepracovať sa tam, kde som teraz. Skúšal som totiž aj iné techniky, kresliť iným sklonom, no nikdy to nebolo prirodzené a aj ruka ma potom bolela a nakoniec som sa vrátil vždy k tomu, čo mi vyhovovalo najlepšie. U mňa neplatí - hovorí, ako mu zobák narástol, ale kreslí, ako mu ruka narástla," smeje sa J. Jurko.

Napriek tomu považuje homor za vážnu vec, ktorá sa nerobí ľahko. "Nie je to žiadna sranda, treba k tomu pristupovať vážne a občas je humor veľmi ťažká vec. Lebo občas povedať čosi vtipné sa môže podariť každému, ale robiť humor systematicky nie je vôbec jednoduché. Napriek tomu som vďačný, že som bol obdarený týmto darom. Myslím si, že každý z nás má nejaký dar, len ho treba vedieť nájsť a využiť."

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári