takom prípade sme siahli tentoraz. Vyhasli v ňom dva životy, no veľa nechýbalo, aby sa v jednej z rodín konali pohreby až tri.
Slečna Gertrúda nebola práve najvydarenejší ľudský jedinec. Vychudnutá, večne bledá a chorľavá, vysedávajúca zväčša zakríknuto v kúte. Jej mama a otec to znášali veľmi ťažko, lebo patrili k najbohatším občanom v okolí. Starý Lajči Fazekaš vždy peniazom pripisoval absolútnu moc. Veril, že ak felčiarom dobre zaplatí, poopravia, čo príroda zbabrala a z Trúdiky niečo vypiplú. Tí však zistili, že sa zle vyvíja nielen fyzicky, ale aj psychicky. Starý apa sa so svojimi problémami sa zveril i nejakej pokútnej šarlatánke. Tá mu poradila, že aj tá najhoršia ženská choroba sa vraj ´spraví´ po prvom pôrode. Lajči sa tejto rady chytil, no vyrobil si problém. Nájsť toho blázna, čo by Trúdike navliekol na ruku snubný prsteň a potom z nej urobil matku. Z neverejného konkurzu vyšiel víťazne Zoli zo susednej dediny. Bol síce dengľavý, ale keďže otca mal hotového hromotĺka, Lajči predpokladal, že dedove gény sa iste prejavia na vnukovi. Zoli sa síce zo začiatku trochu zdráhal a hlavu do chomúta vložiť nechcel, no zhodnotiac svoje šance u iných dievčat nakoniec privolil. Spolu s Trúdikou vyženil auto i horné poschodie najväčšieho domu v dedine. Tri mesiace po zásnubách bola svadba a akýmsi zázrakom už o rok nato aj krstiny.
Odkedy Trúdika porodila, Zoli bol odstavený na vedľajšiu koľaj. Čoskoro aj sám pochopil, že starý apa Fazekaš vlastne nepotreboval ženícha, ale jeho spermie, aby mu splodili vnuka. "Nechcel mi dovoliť na syna ani pozrieť, nieto ho pohojdať na rukách," sťažoval sa neskôr Zoli. "Veľmi som trpel. Trúdika sa o Miška nestarala. Naopak. Starať sa bolo treba o ňu. Až rok po pôrode som sa dozvedel, že trpí schizofréniou."
Keď sa Zoli definitívne uistil, že v dome starého Lajčiho hrá druhé husle, rozhodol sa k ráznemu kroku. Zašiel do advokátskej poradne a tam mu poradili, aby napísal návrh na úpravu rodičovských práv. Keď boli všetky potrebné formality na správnych miestach ´oštempľované´, vzal malého aj s kočíkom a zastavil sa až v rodičovskom dome vo vedľajšej dedine.
Starý apa okamžite zaútočil a použil všetky možné i nemožné zbrane. Vydieranie, vyhrážanie i návrh na rozvod manželstva. Nič však nepomáhalo. Zoli si Miška nedal a hoci Fazekaš ktovieako dosiahol expresný rozvod i pririeknutie syna pološialenej matke, Zoliho advokátom sa zas šikovným manévrovaním v paragrafoch stále darilo odďaľovať právoplatnosť všetkých rozsudkov. No súd postupne zamietol všetky námietky a po roku prípad definitívne uzavrel. Pre Zoliho so smutným koncom... S blížiacim sa dňom výmeny syna bol jeho otec čoraz nepokojnejší. Poruke mal stále veľkú a dobre nabrúsenú sekeru, na dvore zas ostrého a perfektne vycvičeného vlčiaka. Každému v dedine bolo jasné, že konflikt visí vo vzduchu.
"Bol som so psom pri neďalekom lese, keď som zbadal, ako pri dome zastalo auto svokrovcov," opísal Zoli podstatné časti osudného dňa. "Pustil som psa a bežal som za ním. Než som dobehol na dvor, už som iba videl, ako svokor nasadol aj s Miškom v rukách do auta a boli preč. Mama mi potom povedala, že Miška jej doslova vytrhli z rúk a keď oňho bojovala, Lajči ju udrel a ona spadla."
Zoli schmatol najdlhší nôž, ktorý našiel v kredenci a vyrazil za únoscami. Preskočil plot pri svokrovom dome, dnu vliezol pivničným okienkom a po schodoch pomaly postupoval nahor. "Keď som vrazil dnu, tí lotri (Lajči s manželkou) úplne zmeraveli. Vedel som, že keď sa spamätajú, boj bude oveľa ťažší. Preto som využil moment prekvapenia a Fazekaša som tým nožom prepichol na hrudi skrz-naskrz."
Ako sa neskôr ukázalo, už táto prvá rana bola smrteľná, lebo obeti ostrá čepeľ prakticky odrezala srdce. Lajči bol zrejme mŕtvy skôr, než sa naposledy vystrel na zemi. V tej chvíli sa bezhlavo vrhla proti nožu i jeho žena. Proti ostrej čepeli však nemali jej päste žiadnu šancu...
"Vôbec mi ich nebolo ľúto. Ak som Miška nemohol mať ja, nedoprial som ho ani im," vysvetlil neskôr Zoli motív vražedného besnenia. Takmer mu neunikla ani zjavne neškodná Trúdika. Hoci na celom boji o právo na syna neniesla ten najmenší podiel viny, Zoli sa v amoku rozhodol skoncovať i s ňou. Napriek tomu, že svojho bývalého manžela privítala po vyjdení z kúpeľne s otvorenou náručou, v ústrety jej podišiel s kuchyňákom v ruke. Nechápala, prečo ju bodá do prsníka i dvakrát do brucha. Iba si tíško sadla na zem, oprela sa o stenu a zavrela oči...
Zoli ju prekročil a vošiel do detskej izby. Privítal ho v postieľke stojaci Miško. Otec ho privinul a jeho hlávku si priložil k svojmu uchu, aby dieťatko nevidelo, ako mu po líci stekajú slzy. "Vedel som, že tak skoro sa už s ním neuvidím. Naposledy som ho pobozkal a vložil do postieľky..."
To už pred domom zastalo húkajúce auto polície, ktorú v zlom tušení zalarmovala jeho matka. Pomoc však prišla v dvoch prípadoch neskoro. Z pobodanej trojice zachránili lekári iba Gertrúdu.
Dvojnásobný vrah bol odsúdený na 15 rokov a náhradu trov za dva pohreby. Kým sa vráti z výkonu trestu, súd výchovu malého Miška zveril do rúk jeho jedinej žijúcej starej matky. Gertrúda skončila v ústave.
robo
Autor: Doprajte si príjemné veci
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
