Prežil dobré i zlé peripetie 20. storočia
Už 80 rokov prináša maratónsky beh do nášho mesta na jeseň jedinečnú a neopakovateľnú armosféru. Košičania každoročne povzbudzujú potleskom bežcov na trati a vyjadrujú obdiv k ich športovému odhodlaniu a vytrvalosti. Medzi nimi sú aj takí, ktorí si pamätajú jeho zakladateľa, "Bélabáčiho"Brauna, neskôr Bukovského. Tí pred štartom maratónu zájdu do tichých zákutí cintorína a za šumu padajúceho októbrového lístia položia na jeho mramorový náhrobok kyticu kvetov. "Bélabáči", hoc už dávno mŕtvy, stále žije v športovom podujatí, ktoré pred 80 rokmi založil. On sám bol zosobnením pravého Košičana, ktorý prežil takmer všetky dobré i zlé peripetie, ktoré dvadsiate storočie tomuto mestu nadelilo. Ak by sa dožil dneška, oslávil by stodesiate narodeniny.
RODINNÉ KORENE
V rušných 80. rokoch 19. storočia sa v rozrastajúcich Košiciach usadil židovský obchodník a podnikateľ Leopold Braun pochádzajúci zo severnej Moravy, kde sa v obci Mosty u Jablunkova v roku 1856 narodil. Keď sa v Košiciach 21. júna 1885 ženil s o rok staršou Fany rodenou Geigerovou, bol už mladý vdovec. Jeho prvou manželkou bola Šarlota Rosenfeldová. Z Liptovského svätého Mikuláša pochádzajúca Fany bola taktiež mladou vdovou po Košičanovi Hermanovi Goldsteinovi. Ani jeden z manželov pravdepodobne nestihol mať deti v prvom manželstve, no pozor, s istotou to nevieme.
Leopold Braun začínal ako obchodný pomocník, ktorý sa čoskoro pustil s príbuzným svojej manželky do samostatného podnikania. Spôsobilosť na podnikanie v obore farby a priemyselný tovar mu udelili 6. apríla 1887. Od 4. mája toho istého roku už figuruje vo firemnom registri košických kupcov ako obchodník s farbami a rozličným tovarom. V ten istý deň si v dome na Mlynskej ulici číslo 4 otvoril obchod. Majiteľkou domu bola v tom čase pani Serena Grünová. O rok neskôr, 21. marca 1888 si Leopold Braun založil spolu s Ignácom Geigerom firmu na výrobu farieb, olejov a chemických výrobkov v nenápadnom prízemnom dome na Peštanskej triede číslo 20. Z Peštianskej sa medzitým stala Južná trieda, no dom bývalej továrničky už dávno nestojí.
Firma Braun a Geiger produkovala ročne okolo 20 ton farieb. Od januára 1891 prijali za spoločníka ďalšieho člena rodiny Viliama Geigera. Tým sa zmenil názov firmy na Leopold Braun a spol. /Braun Lipót és társa/. Ich produkcia farieb slávila aj úspechy, keď na miléniovej výstave v Budapešti v roku 1896 získala za svoje produkty medailu. Továrnička rozšírila v roku 1908 výrobu aj o slamené metly a prijala Eduarda Schönberga za tichého spoločníka. Vráťme sa však naspäť. Leopoldovi a Fany Braunovcom sa v nárožnom dome na dnešnej Južnej triede 5 /vtedy Pesti út 3/ 4. novembra roku 1894 narodil syn Vojtech. Fany v tom čase už nebola žiadna mladica mala 39 rokov, no napriek tomu priniesla v roku 1898 na svet ešte aj dcérku Margitu. Z malého Vojtecha mal časom vyrásť veľký športovec, športový funkcionár a zakladateľ najvýzamnejšieho košického športového podujatia maratónu.
MLADOSŤ, ŠTÚDIUM A VOJNA
Základné a stredoškolské vzdelanie získal Béla Braun v Košiciach. K aktívnemu športovaniu ho počas štúdii priviedol Ľudovít Kmeťko, jeho profesor telocviku na gymnáziu. Kmeťko /v tej dobe sa písal Kmetykó/, rodák z rumunského Aradu, bol všestranný športovec, pôsobiaci naraz na viacerých košických školách a v atletickom klube KAC, kde sa stal od roku 1910 vedúcim. Skratka KAC znamenala Kassai atletikai club Košický atletický klub. Kmeťkovou doménou bola gymnastika a dopracoval sa až k medzinárodnej reprezentácii. Na olympijskch hrách v Štokholme v roku 1912 bol členom strieborného družstva uhorských gymnastov. Béla braun začal s atletikou pod Kmeťkovým vedením v roku 1909 ako pätnásťročný. V tej dobe bol už polosirota. Otec Leopold mu zomrel v roku 1908. Fyzické dispozície umožňovali mladému Braunovi, aby sa presadil vo vrhačských disciplínach a v päťboji. Pravidelne sa zúčastňoval ľahkoatletických pretekov, bol však aj futbalistom, zápasníkom, šermiarom, lyžiarom a turistom. Za svoj najväčší vtedajší športový úspech považoval výkon 12,16 metra vo vrhu guľou, ktorý dosiahol v roku 1911 v Košiciach, pričom porazil dorasteneckého majstra Uhorska.
Ako každý zdravý dozrievajúci mladík prežíval svoje prvé lásky, vďaka ktorým dnes vieme, že mal hudobné i básnicke sklony. Na jeho hudobné schopnosti sa traduje taká spomienka, že na študentskom plese vo dvorane hotela Schalkház vo februári 1912 zahral istej slečinke Márii na cimbale jej obľúbenú pieseň. V tom istom čase sa prejavil aj ako básnik. Jeho dielko "Zimné obrazy" /Téli képek/ uverejnili noviny Kassai ujság 20. februára 1912. Osemnásťročný Béla Braun v tomto roku s vyznamenaním skončil gymnaziálne štúdiá.
V ďalšom štúdiu pokračoval na technickej univerzite v Budapešti. Samozrejme sa naďalej venoval aj športu. No potom vypukla Veľká vojna /až neskôr jej začali hovoriť "svetová" a ešte neskôr "prvá svetová"/. Mladý Braun musel prerušiť štúdiá a 25. mája 1915 narukovať do armády. Slúžil v 33. cisársko kráľovskom pluku ťažkého delostrelectva, najprv v hodnosti záložného poručíka, neskôr ako nadporučík. Mal šťastie a hroznú vojnu prežil v poriadku. Na jej konci mu hruď zdobil celý rad vyznamenaní: jedna bronzová a dve strieborné vojenské záslužné medaily Signum laudis /Znamenie slávy/, bronzová vojenská medaila Za statočnosť, strieborná vojenská medaila II. triedy Za statočnosť, Karolov vojenský kríž a Rad Železného kríža II. triedy. Podľa neskorších fotografií je jasné, že bol na svoju uniformu s medailami pyšný a rád ju nosil.
Na jeseň roku 1918 sa krvavá vojna skončila, sprevádzaná agóniou a rozpadom habsburskej ríše a vznikom celého radu nových nástupníckych štátov. Nadporučík Braun sa vrátil späť k vysokoškolskému štúdiu a v roku 1920 bol promovaný na stavebného inžiniera. To však už boli jeho rodné Košice súčasťou nového štátu Československej republiky.
ČASY, KEĎ VZNIKOL KOŠICKÝ MARATÓN
Po návrate do Košíc využil Vojtech Braun svoj literárny talent a uchytil sa ako redaktor. Vo vtedajších národnostne zmiešaných Košiciach vychádzalo novín požehnane. Nemecky a maďarsky píšuci Braun /samozrejme že ovládal aj slovenčinu/ spolupracoval hlavne s Kaschauer Tagblat /Košický denný list/, Kassai napló /Košický denník/, Kassai újság /Košické noviny/ a Kassai Közlöny /Košický vestník/. Mal dobrý štýl a stal sa známym a obľúbeným redaktorom. Jeho životnou vášňou však bol šport a on nemohol skončiť ináč, ako športový funkcionár a organizátor.
A tak stál pri kolíske prvorepublikového organizovaného športu na východnom Slovensku. Bolo málo takých športových podujatí, kde by organizačne nevypomáhal a na ktorých zároveň fungoval ako športový novinár, ktorý o nich v miestnej tlači referoval. Slovenských zápasníkov zastupoval v Československom zväze ťažkých atlétov a v roku 1921 založil Východoslovenský atletický zväz, ktorý sa v roku 1923 pretransformoval na Východoslovensko podkarpatoruský okrsok Československej atletickej amatérskej únie /ČsAAU/, v ktorom sa Vojtech Braun stal podpredsedom. V tom istom roku sa stal predsedom košického atletického oddielu KAC. Čoskoro sa mal dostaviť najosudovejší moment jeho kariéry športového organizátora.
Začiatkom leta roku 1924 prebehli v Paríži ôsme novodobé olympijské hry, ktorých sa zúčastnili aj traja Košičania: Vojtech Braun, vyslaný na ne pravdepodobne ako športový dopisovateľ, bežec vytrvalec Jozef Koščák a vodnopólista Vojtech Neményi. /staršia literatúra hovorí o troch funkcionároch, súčasný výskum to však vyvrátil/. Atmosféra hier, osobná prítomnosť barona Pierra de Coubertin, zakladateľa olympijského hnutia, a hlavne olympijský maratón, na Vojtecha Brauna nesmierne zapôsobili. Tu kdesi v ňom začala klíčiť myšlienka na zorganizovanie maratónskeho behu v Košiciach. Sľuboval si od nej hlavne oživenie dovtedajšej športovej činnosti na východnom Slovensku.
Okamžite po návrate domov sa pustil do realizácie tejto myšlienky. Už 19. augusta mal na schôdzi okrsku ČsAAU referát o parížskej olympiáde a o maratónskom behu. Necelé dva týždne potom usporiadal KAC pokusný vytrvalostný beh na 30 kilometrov. Bežal sa 31. augusta na Peštianskej triede smerom na Barcu a Šebastovce /dlhé roky to potom bola oficiálna trať košického maratónu/, zúčastnilo sa ho deväť bežcov a závod nakoniec prekvapivo vyhral Karol Halla z KAC. Favorit Koščák bol až tretí. Pokusný beh sa v každom prípade vydaril, aj keď sa ešte pred ním našlo niekoľko "kuvikov", podľa ktorých bolo usporiadanie pretekov na takú dlhú vzdialenosť odsúdeniahodnou opovážlivosťou.
Štyri dni po pokusnom behu zasadol okrsok ČSAAU a jednomyseľne sa rozhodol usporiadať prvý ročník košického maratónu na už klasickej trati merajúcej 42 195 metrov. Termínom prvého maratónu sa mal stať 28. október 1924 /bol to štátny sviatok mladej republiky/ a bežať sa malo z Turne nad Bodvou do Košíc. Napriek nepriaznivému počasiu prvý maratón prebehol úspešne. Zúčastnilo sa ho osem bežcov /pôvodne bolo 17 prihlásených/ a vyhral ho Karol Halla. Akciu pomáhala organizovať polícia i armáda, v ktorej vtedy slúžili prevažne Česi. Košický maratón, dnes známy ako Medzinárodný maratón mieru, bol na svete. Zhodou okolností sa bežal iba pár dní pred tridsiatinami svojho zakladateľa.
Jedným z najbližších spolupracovníkov Vojtecha Brauna sa stal okresný policajný inšpektor Antonín Zikmund. Československú armádu vo vtedajších Košiciach zastupoval veliteľ 11. pešej divízie, legendárny generál Rudolf Gajda. Zrod maratónu v Košiciach sa tak stal aj politickou demonštráciou spolupráce s úradmi Československa a prispel k ukľudneniu miestnych pomerov. Až príliš veľa Košičanov sa totiž v predchádzajúcich rokoch nedokázalo zmieriť so vznikom nového štátu.
KARIÉRA ŠPORTOVÉHO ORGANIZÁTORA
Vznikom košického maratónu sa inžinier Vojtech Braun stal automaticky predsedom jeho organizačného výboru.Túto funkciu zastával v rokoch 1924 až 1938 a potom po vojne v rokoch 1951 až 1959. No neznamenalo to, že by sa prestal angažovať v iných športových odvetviach. V roku 1926 zorganizoval v Košiciach šermiarske a boxerské /vtedy sa im hovorilo pästné/ majstrovstvá Slovenska. V roku 1927 nasledovali na pôde KACu Majstrovstvá Slovenska v grécko rímskom zápasení so zahraničnou účasťou. V roku 1928 stál pri zrode ďalšieho podujatia KACu cestných cyklistických pretekov Košice Tatry Košice, a v roku 1929 pri zrode lyžiarskeho maratónu na 50 kilometrovej trase z Gelnice do Košíc. V roku 1932 zorganizoval medzinárodný šermiarsky turnaj Majstrovstvá Vysokých Tatier.
Samozrejme pritom aj sám úspešne športoval. Ešte v roku 1922 vyhral Majstrovstvá Košíc v sánkovaní. Ako účastník lyžiarskeho maratónu z Gelnice do Košíc bol v roku 1933 druhý v kategórii starších. Štyrikrát bol finalistom majstrovstiev Košíc v šerme a dvakrát sa v tomto závode umiestnil ako druhý.
Ako športovec dosiahol síce iba miestnu úroveň, ako športový funkcionár a spravodajca bol však kapacitou európskeho formátu. Na olympiáde v Amsterdame v roku 1928 bol členom rozhodcovského zboru atletických súťaží. Na Majstrovstvách Európy v atletike v Turíne /1934/ a Paríži /1938/ zastával funkciu maratónskeho rozhodcu. Olympiády v Berlíne v roku 1936 sa zúčastnil ako novinár. Doma inicioval založenie tatranských automobilových a motocyklových súťaží. Pomáhal pri zakladaní maratónu v holandskom Enschede a maďarskom Szegede.
V tých časoch, keď bol šport skutočne amatérsky, sa Vojtech Braun pochopiteľne musel niečím živiť. Pracoval teda v rodinnom obchode na Mlynskej ulici a funkcionárčil v obchodnom grémiu. A stihol byť ešte aj politicky angažovaný v Zjednotenej maďarskej strane. Kým žila jeho matka, býval s ňou v nenápadnom prízemnom dome na Zvonárskej ulici číslo 16 vtedy však mal číslo 24. Jediné, čo v tej dobe inžinier Braun nestíhal a to mal už 35 rokov bola ženba a založenie rodiny.
Podrobnejšie o tom napíšeme o týždeň, keď rozprávanie o rušnom živote "Bélabáčiho" dokončíme.
Text: Katarína Turčanová, upravil Jozef Duchoň
Fotografie pochádzajú z fondov Východoslovenského múzea
Mal ´otec´ košického maratónu nevlastnú sestru?
Placka: HISTORICKÁ KLEBETA
Pri popise rodinných koreňov Vojtecha Brauna sme spomenuli, že obaja jeho rodičia boli ovdovelí, čiže mali už raz predtým manžela. Vieme tiež, že v roku 1908 vstúpil do firmy Leopolda Brauna ako tichý spoločník istý Eduard Schönberg. Manželkou tohto pána bola Anna rodená Goldsteinová. Vieme tiež, že matka Vojtecha Brauna bola v prvom manželstve vydatá za Hermana Goldsteina. Keď Fany Braunová v roku 1932 zomrela, odkázala svoj majetok synovi Vojtechovi, dcére Margite a Anne Schönbergovej, rodenej Goldsteinovej. Prečo? Nebola to náhodou jej dcéra z prvého manželstva a tak nevlastná sestra zakladateľa košickej maratónskej tradície?
Pozostalosť Vojtecha Brauna je prístupná verejnosti
"Bélabáči" celkom privátne
Od dnešného dňa do 3. októbra je v priestoroch historickej budovy VSM na Námestí Maratónu mieru 2 inštalovaná výstava venovaná dvojnásobnému jubileu maratónskeho podujatia v Košiciach. Jej organizátormi sú Maratónsky klub, Východoslovenské múzeum, Ministerstvo vnútra SR - Štátny archív v Košiciach, pobočka Košice. Výstava po prvýkrát v dejinách predstaví verejnosti doteraz neznáme doklady, trofeje a fotografie z rodinných albumov Vojtecha Brauna, známeho neskôr s priezviskom Bukovský. A tak tí z našich čitateľov, ktorí sa o maratón zaujímajú, by nemali zaváhať a prijať naše srdečné pozvanie.
Autor: DVOJNÁSOBNÝ JUBILANT
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
