Petra Čisárika z Košíc. Princíp vyhlasovania tejto ceny je taký, že niekoľko krajín, Medzinárodnej únie pre detskú knihu prihlasuje jedného autora a ilustrátora. Ocenenie považujú za malú Pullitzerovu cenu za literárnu tvorbu pre deti. Významnou vecou je už samotná nominácia.
Potešila ťa?
- Samozrejme. Organizácia IBBY zastrešuje solídny počet krajín. Nominácie pripomenuli a ceny víťazom odovzdali nedávno na 29. kongrese v Južnej Afrike. Pri týchto príležitostiach jedna z členských krajín dostane za úlohu zorganizovať Rok detskej knihy, čo spočíva v tom, že má vytipovať výtvarníka, ktorý pripraví výtvarné vizuály a plagát k Svetovému dňu detskej knihy. Súčasťou je aj to, že jeden z literátov by mal napísať posolstvo. Vybrali nás s Jankom Uličianskym.
Pripravuješ niečo nové?
- Mali by sme dosť vecí s Janom Uličianskym, ktoré by sme mohli urobiť. Máme v zásuvke ešte veľa nápadov. Ponúkli by sme niečo, ale potrebovali by sme dohodu s nejakým vydavateľstvom. Takto ostáva iba robiť knižky do zásuvky. Nechystám teraz nič, ale rád ba som niečo robil. Čakám, že mi nejaké vydavateľstvo niečo ponúkne. Možno sa mi rysujú ilustrácie na nejaké známky, ale to radšej nechcem zakríknuť. A možno príde nejaká iná spolupráca. Známku som ešte nerobil, ale je to zaujímavá parketa. Rovnako ako knihy, známky ostávajú.
Vo svete tvoje ilustrácie získavajú ceny a vydavatelia nemajú záujem?
- To máš tak, pred rokmi nakrútil Miloš Forman slávny film Amadeus, ocenený Oskarmi. Jednu z cien udelila filmová akadémia aj českému kostýmovému výtvarníkovi Teodorovi Pištěkovi. Boli sme vtedy práve v Prahe na výročnej výstave československého filmu, videli sme tam fantastické originály kostýmov. A on potom povedal v jednom rozhovore: ´Dosať Oskara je iba na to, že ti závidia, ale vôbec to neznamená, že by si dostal ďalšie ponuky.' Bol vtedy bez práce.
Prečo sa dnes vydáva toľko málo domácej tvorby pre deti?
- Celá táto doba na to dolieha. Či už ide o ekonomickú situáciu, ale aj o spoločenský život. Nie sú tieto veci docenené. Kedysi bolo dostať cenu ministra kultúry za tvorbu pre deti veľkou udalosťou, dnes to prejde jedným článočkom v novinách. Sú iné priority.
Dostal si sa k ilustrovaniu cez prácu scénografa v bábkovom divadle?
- V košickom bábkovom divadle sme s Janom Uličianskym urobili jednu kapitolu, potom bol aktívny v rozhlase a pripravoval nejaké texty na knižné vydanie. Pravdou je, že keď mu nešlo niečo v divadle s hercami a mne zas v dielňach neurobili čo som si predstavoval, tak sme si hovorili: ´Bolo by najlepšie robiť knihy alebo animovanú tvorbu.'
Začali sme preto pracovať na knihe Ako sa zapáliť pre divadlo. Zaujímavé je, že nikdy nevyšla v knižnej podobe, ale inštalovali sme ju akú veľkú výstavu v bratislavskej Bibiane. Vyšla z toho taká zaujímavá akcia s hercami v galérii. Mala to byť výpoveď nás dvoch, ktorí sme vyšli z bábkového divadla. Dokonca sme už podpísali zmluvu vo vydavateľstve, ale prišla do toho revolúcia. Stihli sme ešte vydať Snehuliacke ostrovy a toto najprv trochu odložili a potom sa to celé zrušilo. K tejto našej prvej knihe sa možno oblúkom niekedy dostaneme. Ale bude už možno vyzerať trochu inak.
Prvou knižkou, ktorú sa nám podarilo vydať boli teda Snehuliacke ostrovy. Dostali sme za ňu cenu Mladých liet za ilustrácie. A vybrali ju do kolekcie najkrajších kníh v Československu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
