Pohotovostní lekári-veterinári nahrádzajú krv u psov, ktorú stratili poranením, zavodňovacími roztokmi
Košice - Majú pozitívny vplyv na deti, pomáhajú prežiť chvíle samoty nielen ľuďom so šedinami vo vlasoch. Reč je o najlepších priateľoch človeka -
Miroslav Sambor
Externý prispievateľ
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
psoch. Štvornohí zástupcovia rôznych plemien, sprevádzajúci ľudstvo už od prehistorických čias, sú však takisto náchylní na rôzne choroby, nevyhýbajú sa im ani rôzne úrazy. Iba nedávno nás oslovila pani, ktorej miláčika uhryzol oveľa väčší pes. Obeť útoku masívne krvácala, a tak vyhľadala veterinára.
"Psík stratil veľa krvi, ale napriek mojej žiadosti, aby mu lekár dal krv, ten to odmietol," posťažovala sa nám respondentka. V Košiciach žijú v rodinách tisícky psov. Preto nás zaujímalo, či a ako im, prípadne iným zvieratkám dokážu veterinári nahradiť stratenú životodarnú tekutinu.
"Viete, ani neviem, či vôbec niekto z veterinárov má nejaké krvné konzervy pre psov," reagoval na našu otázku MVDr. Martin Kráľ z pohotovostnej veterinárnej služby na Toryskej ulici. "U nás to riešime tak, že zraneným psíkom či iným zvieratkám nahrádzame stratenú krv takzvanými zavodňovacími roztokmi. Napríklad Hartmanovým. Krvná konzerva ako tovar vlastne nejestvuje, ak organizmus psa nepríjme roztok, celkom vykrváca."
Podľa M. Kráľa však tento stav môže nastať iba pri masívnom poškodení veľkej cievy. Treba však presne určiť, o aký problém ide, zhodnotiť ho chirurgicky. Pri našom pátraní, ako sa dá zachrániť nemá tvár, sme natrafili na intenzívnu jednotku Univerzity veterinárskeho lekárstva, ktorá sídli na Komenského 73.
"U nás riešime prípady, pri ktorých prišli psy o značné množstvo krvi, transfúziou," informovala nás študentka Saša. "Pretože u psov nemôžeme hovoriť o krvných skupinách, darcom krvi môže byť hocijaký, najlepšie čím najväčší pes. Musí byť však celkom zdravý."
Odborníci na základe krvného obrazu určia, či je vôbec u psa nutná transfúzia. Ako sme sa dozvedeli, pomôcť môže aj takzvaná autotransfúzia, keď si krv daruje sám "pacient".
Po prvý raz uskutočnil transfúziu krvi medzi zvieratami v Anglicku (1665) Richard Lower. Pomocou hrubej striekačky vytvorenej z husieho pierka a mechúra vytvoril slávny architekt Christopher Wren spojenie medzi psom, ktorý krvácal z tepny na krku a druhým psom. V júni roku 1667 francúzsky lekár Jean-Baptiste Denis podal transfúziu jahňacej krvi deväťročnému chlapcovi trpiacemu horúčkou. Prepojil jahňaciu tepnu s chlapcovým predlaktím bez akýchkoľvek negatívnych reakcií u pacienta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári