Mužom pálenku na potenciu, ženám elixír večnej mladosti
´Toto je najkrajší kúsok zeme, aký kedy ľudské oko videlo,´ napísal kedysi Kryštof Kolumbus Isabele Kastílskej, keď pristál pri brehoch ostrova nazývaného pôvodnými obyvateľmi Ayti, čiže ´hornatý´. Toto moreplavcovo hodnotenie však môžeme brať s rezervou. Po dlhých týždňoch, strávených na mori, by Kolumbus to isté vyhlásil, i keby pristál uprostred Luníka IX. Aký je teda ostrov v Atlantickom oceáne, rozdelený na dva štáty, v skutočnosti? Jeden z najchudobnejších kúskov zeme - Haiti, tentoraz necháme bokom. Na svoju návštevu Dominikánskej republiky si však rada zaspomína Košičanka Renáta Dančevová.
Kým slávny moreplavec sa k ostrovu dostal v krehkej lodi, v súčasnosti pristáva v Dominikánskej republike jedno veľké lietadlo za druhým. Prilietajú z USA, Kanady i z Európy. "Európsky cestovateľ má po deväťhodinovom sedení v lietadle rovnaké pocity, ako kedysi Kolumbus. Je šťastný, že konečne stojí na pevnej zemi," spomína R. Dančevová na let z Viedne, s krátkou prestávkou v Londýne. "S nadšením sme vystúpili, no v okamihu sme nadobudli pocit, že sme v saune. V momente sme boli všetci mokrí. V Dominikánskej republike je totiž veľmi vysoká vlhkosť vzduchu a okrem klimatizácie v budovách sa s tým nedá nič robiť. Dokonca ani tieň príliš nepomáha."
Európana, zvyknutého na veľké železobetónové komplexy s obchodmi, zmenárňami, kinami a hotelmi, letisko v Punta Cana prekvapí. "Na prvý pocit sme mali dojem, že sme pristáli v domorodej dedine," spomína R. Dančevová. "´Terminál´, ak sa tak dá nazať, je totiž z väčšej časti postavený z bambusu, dreva a palmového lístia, utopený v mori orchideí, ľalií a mimóz. Pred vchodom hrala domorodá kapela miestne rytmy štýlu merenge, ktoré nás potom sprevádzali počas celého pobytu." Ako sa neskôr košická turistka presvedčila, k odbaveniu stoviek turistov skutočne stačil jeden úradník, sediaci v búdke a pár nosičov. Skutočná civilizácia začala až nástupom do klimatizovaného autobusu, ktorý posádku veľkého Jumba odviezol do hotelového komplexu Paloma Dream.
"V hoteli sme spolu s kľúčmi dostali do ruky plán a na zápästie umelohmotný pásik," približuje Košičanka proces ubytovania. "Ten sme si nesmeli dať dole ani keby sme mali na sebe kostým od Gucciho a kilo šperkov. Náramok, ako nám vysvetlili, totiž slúži k realizácii tzv. hotelového komunizmu." Vďaka označeniu na ruke každý presonál jednotlivých hotelov vedel, ktorý turista patrí k nim a ktorý je cudzí. V tej spleti ubytovacích komplexov, často prepojených iba mostíkom nad bazénom a oddelených pásom paliem, sa totiž ľahko mohlo stať, že niekto zablúdi. Aby sa mu to nestalo, mal mapku a identifikačný náramok. Vďaka nemu turistu v prípade zablúdenia ochotný personál nasmeroval správnym smerom. Identifikačný pásik tiež zabezpečoval, aby zákazník požíval výhody ´all inclusive´ iba v tom svojom hoteli...
Suchy tyranov aj buditeľov
Hoci turistov do Dominikánskej republika láka najmä teplé a priezračné more, množstvo pláží s biely pieskom, či nádherná vegetácia, pozornosť si zaslúžia aj iné atraktívne miesta. Napríklad hlavné mesto - Santo Domingo - je údajne jediným pravým americkým gotickým mestom. Vo dvojmiliónovej metropole je totiž najstaršia katedrála na americkom kontinente.
"V monumentálnom múzeu Faro a Colon, postavenom v roku 1992 pri príležitosti osláv objavenia Ameriky, si prídu na svoje najmä milovníci muzeálnych exponátov. Väčšinu tvorili relikvie, vylovené z potopených lodí. Prechádzky starým mestom nás zaviedli do histórie - koloniálne paláce, dlažby z ´mačacích hláv´, parčíky s vodotryskami, trhy so všeličím možným, sochy buditeľov, osloboditeľov a tyranov." To všetko dotvára atmosféru mesta, aké v Európe nikde nenájdete.
Oveľa modernejšie je mesto Santiago. "Je známe výrobou rumu a cigár," prezrádza R. Dančevová všeobecne známu skutočnosť, ktorá preslávila Dominikánsku republiku. "V továrni na tabak, ktorej súčasťou je Museum del tabaco, nás privítali s otvorenou náručou," spomína. "V malých halách ľahko prídu turisti z Európy o ilúziu, že najkvalitnejšie cigary značky Davidoff balia krásne mulatky na svojich hnedých stehnách. Balia ich totiž muži, remeslníci na slovo vzatí. Vyberajú tie najlepšie tabakové listy a spracujú ich do tuhých roliek za pomoci tých najprimitívnejších nástrojov."
Miestni baliči majú k nízkemu platu jednu výhodu. Čo vyfajčia v práci, to je zadarmo. Pravda, v továrni boli zamestnané aj ženy. "Oblečené v bielych plášťoch dávajú na hotové cigary zlaté krúžky a vkladajú ich do ručne robených krabičiek." Prehliadka továrne končila v predajni, kde si pri pití kávy mohol každý turista - zákazník vybrať nejaký suvenír. Záležalo iba na objeme jeho peňaženky...
Prišla o dva nafotené filmy
Dominikánska republika nie je známa iba prekrásnym pobrežím, ale aj prírodnými krásami, ktoré sú vo vnútri ostrova. "Napríklad v centrálnej vysočine, pod vrcholom Pico Duarte sú vodopády rôznych veľkostí, na poloostrove Cabo Samaná sú zas typické dažďové pralesy s neuveriteľným množstvom tropických rastlín, pestrofarebných vtákov a motýľov. Fotoaparátom sme zas dali najviac zabrať pri jazere Lago Enriquillo či ostrove Isla Cabritos. Žiaľ, o dva filmy plné záberov na kŕdle plameniakov, vylihujúcich krokodílov a leguánov, som prišla. Pri návrate z výletu mi spadla počas vystupovania z člna taška s filmami na chvíľu do vody a bolo po spomienkach..." Mimochodom, na niektorých miestach v tejto divočine sa natáčali filmy Apokalypsa a Jurský park.
Cesta po ostrove každého skôr či neskôr zavedie do miest, obývaných iba domorodcami. Trochu nadnesene sa vraví, že nenájdete dvoch ľudí s rovnakou farbou kože. Dejiny a premiešanie jednotlivých rás spôsobili, že stretnete ľudí čiernych ako uhoľ i belochov, ukrývajúcich sa celý život pred slnkom. A potom celú škálu farieb ľudskej kože, ktorá sa vojde medzi tieto dva extrémy.
Miestni obyvatelia majú k životu veľmi kladný vzťah. "Ich najpoužívanejším slovom je ´manana´," spomína R. Dančevová. "To znamená, ´nič sa nedeje´ prípadne ´žiaden problém´. Životnou filozofiou je zas ´ži a nechaj žiť´. Nikto si z ničoho nerobí ťažkú hlavu. Keď je niekto hladný, odtrhne si zo stromu. Také, ktoré ponúkajú čosi na nasýtenie, tam totiž rastú všade. Veď stačí zabodnúť do zeme palicu a po čase na nej určite vyrastie nejaké užitočné. Orchidea, banánovník, pomarančovník... Zalievať to netreba a slnko svieti samo. Proste - manana."
Návšteva u šamanov
Okrem cigár je Dominikánska republika známa i alkoholom a rôznymi šamanskými výrobkami. "Na trhoch i počas exkurzií po domorodých dedinách nás na každom kroku oslovovali miestni ´šamani´, že práve ich pálenka je tým najlepším liekom na potenciu a dlhovekosť. Jeden z evidentne starších mužov nás napríklad presviedčal, že má 120 rokov a nedávno sa mu narodil ďalší syn." Manžel R. Dančevovej si žiaden medikament nekúpil, no vari traja výzorovo už zrejme dôchodcovia zo zájazdu si kúpili aspoň jeden. Vraj, čo ak predsa zaúčinkuje...?
Na ženy tam zas číhali miestne babizne, ponúkajúce zaručené elixíry na krásu. "Jedna z predavačiek tvrdila, že v jej kréme je rozomletý pancier vzácnych korytnačiek karetových. Udrží vraj pleť krásnu a vláčnu. Ak by som ju chcela uraziť, stačilo sa opýtať, prečo ho na svoju zvráskavenú tvár nepoužíva ona..." U Košičanky teda babica nepochodila, ale keď sa okolo nej asi o pol hodinu vracala, z vyše dvadsiatich krabičiek jej dobrá polovica chýbala. "Zaujímavé bolo, že keď som sa na to pri večeri pýtala, žiadna zo žien sa k nákupu krému nepriznala. Pritom sme v tom čase boli na trhu iba my..."
Kulinárske špeciality
Čo sa týka kulinárskeho umenia, nie sú miestne špeciality pre skutočných gurmánov tým pravým - orechovým. Dominikánky totiž všetko varia väčšinou v jednom hrnci, kým ´to´ nezmäkne. Národné jedlo sa volá Bandera Dominicana a skladá sa z ryže, veľkej červenej fazule alebo bôbov a z kúskov mäsa. Ochutnať môžete aj callaloo - polievku z listov tara s mäsom. Samozrejme, nechýbajú rôzne pokrmy, pripravené z darov mora.
"Zaujímavá je príloha k mäsu, robená z banánov. Tie sa nakrájajú na štvrťky a obalia v špeciálnom cestíčku. Skladá sa z hladkej múky, rumu a vajec. Takto obalený banán sa vypraží na rozpálenom oleji a môže sa ešte potom poliať karamelom a posypať strúhaným kokosom. Mžem potvrdiť, že je to skutočne pochúťka. Už som si to robila aj doma, no bez toho karamelu," tvrdí. R. Dančevová.
Takmer všetok rum vypijú
Čím viac zanedbávajú svoj žalúdok tuhou stravou, o to viac si Dominikánci doprajú z ponuky rôznych tekutých pokrmov. Hoci je v tejto republike až šesť výrobní rumu, na export sa veľa nedostane. Väčšinu ostrovnej prodkcie totiž skonzumujú miestni obyvatelia s podporou turistov. A tých sem ročne prídu až tri milióny. Keď si každý z nich vezme aspoň jednu fľašku ako suvenír, pokryje to tretinu ročnej produkcie. Zvyšok sa jednoducho vypije a len asi desať percent zvýši na export.
"Najobľúbenejším kokteilom na ostrove je nápoj zvaný Cuba libre, teda slobodná Kuba. Je to rum s coca colou a plátkom citrónu." Pomerne slušná je tiež domáca whisky, veľmi podobná škótskej. "Aj keď sa na ostrove vypije veľa alkoholu a počula som, že domorodci dokážu stiahnuť liter rumu denne, opitého človeka som na ulici nevidela, uzavrela svoju spomienky R. Dančevová.
Róbert BEJDA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
