No sú to zväčša incidenty, ktoré sa buď urovnajú v krčme pri pive, alebo ich jednoducho zahladí čas. Dvaja hlavní aktéri dnešného príbehu však nepatrili k susedom, ktorých vzťahy by boli vzorové. Naopak, odkedy si vedľa seba postavili domy, 11 rokov si robili naprieky. Ten posledný sa však iba ďalšou odvetou neskončil...
"Bolo to v nedeľu ráno, keď mi žena povedala, že nám zase chýba jedna sliepka," spomínal na všetko, čo predchádzalo incidentu, 36-ročný Dušan H. "Vraj sa staví, že ju roztrhal susedov Azor. Ako všetka predošlé." Naposledy takú bielu, čo znášala vajcia ako na bežiacom páse. Dva dni ju hľadali, no potom našli biele perie pod susedovou čerešňou. Samozrejme, bolo krvavé. Sused Fero pritom žiadne sliepky nechoval. No mal psa - poriadneho včiaka.
"Bola to už piata zmiznutá sliepka za dva mesiace. Tušil som, že opäť skapala u suseda. Hoci som tomu nepripisoval žiaden úspech, šiel som sa za ňou pozrieť." Dušan vošiel do záhrady a kráčal k plotu. Postavil sa na starú vaničku a nazeral susedovi do dvora. "Zdalo sa mi, že na opačnom konci pri kôlni vidím nejaké perie. Vtom sa zjavil Fero."
Dušan sa suseda opýtal, či náhodou nemal včera Azor na večeru kuracinu. Samozrejme, Fero vedomosť o spestrenom jedálnom lístku svojho psa poprel. Dušanovi odporučil, nech viac stráži sliepky. Hlavne aby nelietali na jeho dvor a neosierali ho.
Dušan sa vrátil do kuchyne a nalial si slivovicu. "Bol som veľmi rozčúlený," priznal neskôr. "Nevedel som, ako tomu hrdúseniu sliepok zabrániť." Po pár ďalších poldecákoch slivovice mu vraj napadlo riešenie. "Rozhodol som sa, že toho psa otrávim," prezradil svoju stratégiu.
Zašiel do komory, odrezal kus bravčoviny a vrátil sa do kuchyne. Mäso trochu rozklepal a keď bolo ako placka, nasypal doň jed na potkany. Potom mäso zvinul a zašil, aby sa ´palacinka´ nerozpadla. Večer vyšiel na dvor a keď sa presvedčil, že ho nik nepozoruje, podišiel k plotu. Jemne zapískal a len čo začul približovať sa Azora, hodil návnadu na susedov dvor. Nemýlil sa. Pes po nej chňapol a už ho nebolo...
O následných udalostiach u suseda Fera zreferovala súdu jeho manželka Edita. Od bolesti zavýjaúceho psa vraj okolo polnoci vzali do domu a až do rána oka nezažmúrili. Pri prevoze k veterinárovi Azor zomrel. Fero vraj už vtedy vyslovil podozrenie, že ho niekto otrávil. Pitva jeho predpoklad potvrdila. O tom, že jed dal psovi zožrať Dušan, Fero nepochybooval. Vedel, že iba ten je čohosi takého schopný. Keď sa vraj Fero vrátil domov, pred manželkou sa zastrájal, že to susedovi vráti. No nepovedal, ako. Aspoň tak to na súde tvrdila jeho žena.
"Asi o tri dni po smrti toho psa sme našli všetky sliepky mŕtve," pokračoval Dušan v opise susedských priekov. "Mali vykrútené krky. Všetkých sedemnásť aj s dvoma kohútmi. Vedel som, že to urobil Fero, no dodnes nechápem, ako sa mu to podarilo. Je jasné, že to urobil v noci, no tak, že ani jedna sliepka nezačala kotkodákať...?" Poriadne naštvaný sa Dušan vybral hneď za horúca vydiskutovať celú záležitosť priamo k Ferovi. Rozbije mu tú jeho zarastenú papuľu a budú si kvit...
"Keď som vošiel k susedovi do dvora, bol šokovaný, že ma vidí. Opýtal sa ma, čo tu chcem a tak som mu hneď jednu vrazil." Samozrejme, Fero nemienil ostať susedovi nič dlžný a chcel ´požičané´ vrátiť. No nie päsťou, ako dostal pod oko on, ale motykou, ktorou ešte pred pár minútami bojoval s burinou. "Rozohnal sa a kým som si uvedomil, že ma ide skutočne seknúť, mi zaťal do ľavého ramena," pokračoval Dušan. "Strašne ma to rozbolelo, no zároveň i naštvalo. Vytrhol som mu tú motyku z ruky a začal som ho ňou udierať. Pamätám si tri či štyri údery a potom už nič."
V skutočnosti sa motykou rozohnal asi dvadsaťkrát. Tak to aspoň tvrdila Ferova manželka, ktorá sledovala incident spoza okna. Až keď Dušan odhodil motyku na zem a držiac si rameno odišiel, vyšla na dvor a zohla sa k mužovi. Tomu už ale nebolo pomoci. Sused mu tou motykou rozbil hlavu na kašu.
"Vôbec sa na to nepamätám," tvrdil na súde. "Keď som sa dva či trikrát rozohnal, zahmlilo sa mi pred očami a viac neviem nič. Prebral som sa až doma, keď do mňa žena naliala slivovicu." Okamžite vraj volali lekára, no ten už bol na ceste. Sanitku totiž ako prvá volala Ferova žena. Aj keď zbytočne, lebo muža mala mŕtveho... "Veľmi ma to mrzí, že to takto skončilo," kajal sa Dušan. "Keby ma nenapadol tou motykou, dali by sme si iba dve-tri po hube..."
Krajský súd uznal Dušana H. vinným z vraždy a vymeral mu 7 a pol roka v najprísnejšej NVS. Hoci podal odvolanie, nepochodil. Najvyšší súd verziu o nutnej obrane neakceptoval, pretože počtom rán, ktoré Dušan susedovi zasadil, hranicu nutnej obrany ďaleko prekročil. Odvolací súd akurát zmenil miesto budúceho Dušanovho pobytu. Namiesto III. ho poslal do miernejšej - II. NVS.
robo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
