štátneho divadla. Trvalo takmer tri sezóny kým sa súbor stabilizoval a mohol sa pustiť do tohto ctižiadostivého a náročného projektu s hudbou Michala Pavlíčka, filmom animátora Davida Spáčila, scénou Juraja Fábryho a kostýmami Milana Čorbu. Ondrej Šoth sa pod inscenáciu, ktorá bude mať premiéru 10. septembra, podpísal ako režisér, choreograf a spoluautor libreta. Zastihli sme ho v plnom generálkovom nasadení.

Malý princ bude baletné predstavenie na spôsob laterny magiky, teda divadla v ktorom sa čaruje s filmom.

- Neviem to ani vysloviť, aké je to šťastie, že vôbec máme šancu prvý raz v histórii na Slovensku uviesť projekt s laternou magikou, lebo to stojí obrovské peniaze. My sme si to však zariadili v porovnaní s tým, za veľmi málo peňazí. Našiel som tím ľudí, mravných a profesionálne zdatných a sú v ňom aj mladí ľudia, totálne neznámi, ktorí nemajú nič spoločné s divadlom ako napríklad autor filmu, animátor David Spáčil. Na druhej strane spolupracujem s ľuďmi s dlhoročnými skúsenosťami ako profesor Čorba alebo Juraj Fábry. Spojili sme sa do niečoho, čo má konečne šancu reprezentovať toto divadlo a Slovensko vôbec. Konečne môžeme prezentovať svetovú tanečnú premiéru na tému Exupéryho Malého princa.

Využil si skúsenosti so svojím pôsobením v pražskom divadle Laterna magika?

- Samozrejme, že áno. Ale je to veľmi nebezpečné používať film v divadle na veľkom javisku. Hrozí totiž, že ho toto silné médium potlačí. Celý princíp mojej práce spočíva v tom, že sa snažím aby bol iba ako výtvarný sprievod, podčiarkujúci Expériho princíp. Nesmie zabiť poetické dielo, ktoré sa odohráva mimo filmu. V tomto prípade máme len jeden veľký problém, a síce, že sme v prevádzkovom divadle a nemôžeme byť stále na javisku. Takže musíme dopredu vedieť ako to bude fungovať.

Pavlíček hudba, kostýmy Čorba, Juraj Fábry scéna - trojica známych osobností, každý inde.

- Fábri je v Londýne, Čorba v Prahe kde je aj Pavlíček a v Brne je tvorca filmu David Spáčil. Presná federácia - Čechy, Morava, Slovensko, západ - východ.

Ako sa ti podarilo získať tieto osobnosti k spolupráci s košickou produkciou?

- Európske divadlo je o témach. Nezáleží na mieste kde vzniká. Vedecko-technická revolúcia, postúpila. Divadlo sa nedá robiť starinárskymi prostriedkami, aj kvôli detskému divákovi. Neviem si predstaviť Exupéryho ako balet bez filmu a bez spolupráce komponentov: hudba, dej, film. Ale to všetko musí do seba zapadať. Najťažšie je nájsť proporciu a systém, aby to všetko dokonale zapadalo, aby jedno druhému nevadilo.

Ako do toho zapadajú tanečníci?

- Oni sú zvyknutí na všeličo. Tie koncepčné zmeny zažívajú stále, lebo divadlo sa nedá písať na papieri. My sme sa snažili neilustrovať príbeh knihy, ani nasilu podsúvať nejaké naše pocity a myšlienky. Rešpektovali sme ducha Exupéryho. Tá kniha je záhada a celé toto dielo musí byť záhada. Akonáhle by to bola ilustratívna debata, tak by sme to celé skončili. Zažil som nádhernú situáciu v Prahe s deťmi Sašu Rašilova a Vandy Hybnerovej. Ich desaťročná dcéra mi rozprávala, že v škole čítali Malého princa a potom videla bábkové divadlo, ale bola veľmi sklamaná. Keď som sa je pýtal prečo, povedala: Oni tam rozprávali a zobrali mi všetku fantáziu. Dodala ešte, že by stačil len pohyb.

Mojim hlavným motívom bol detský divák. Lebo naša dramaturgia veľmi dĺži detskému divákovi. Preto som chcel urobiť projekt, ktorý je estetický, výtvarne príťažlivý, ale nechcel som stvoriť nejaký ilustratívny hudobný paškvil. A keďže máme exkluzivitu v rámci celého sveta, lebo Malého princa v baletnom podaní ešte nikto nerobil, dostali sme už teraz lukratívne ponuky. Bude to vec, ktorá bude reprezentovať naše divadlo najviac.

Kde konkrétne?

- Pod záštitou Tonyho Blaira a princa Charlesa budeme hrať v londýnskej Royal Hall. A prejavil o nás záujem riaditeľ Národného divadla z Prahy a minister kultúry. Ale chceli by sme to doma hrať napríklad aj pre domovy opustených detí...

Baletný súbor začína novú sezónu, sú aj noví členovia?

- Samozrejme. Nastúpila k nám Cosmina Zaharia, bývalá sólistka Štátnej opery v Mníchove a sólistka baletu SND. Pred tým tu hosťovala a teraz je v stave, po dohode so šéfom jej baletu. A nastúpila sem do sezóny balerína, ktorá dostala titul Najlepšia tanečnica sveta 2004, Lesa Makarenko. Je pôvodom z Kyjeva a je tu dva mesiace, tančila v Londýnskej opere a v Paríži. Máme tu teda dve sólistky baletu na európskej úrovni. To nemajú ani v Prahe ani v Bratislave, nikde.

Do premiéry je ešte niekoľko dní, čo máte ešte pred sebou?

- Musíme veľa vecí prerobiť, je to niečo iné ako na papieri. U mňa síce nebývalo zvykom, že mám všetky veci pripravené dopredu dva týždne, ale tento projekt je výnimočný. Sme závislí od veľa vecí. Na javisku budeme až posledný týždeň pred premiérou. Ale môžem povedať, som hrdý, že na východe Slovenska sa mohol zrealizovať tento projekt. Východ niektorí ľudia, aj tí ktorí formovali túto republiku a pochádzali odtiaľ, nepochopiteľne ponižujú. Som veľmi rád, že konečne diktujeme poetiku práve tu. A vôbec, že tu robíme projekt, do ktorého sa málokto obuje. Robíme vlastne tanečné a filmové divadlo a to tu ešte fakt nebolo.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári