Najsmiešnejšia požiadavka? Čipkovaný kamión...

Dátum narodenia: 4. decembra 1961

Znamenie: Kozorožec

Obľúbená farba: hnedá

Obľúbená kniha: cestopisy

Obľúbený film: Tanec s vlkmi

Relax: plávanie

Jemné tradičné remeslo si našťastie našlo svoje nové nositeľky a moderné formy, a tak paličkovaná čipka má svoje miesto na Slovensku aj dnes. Júlia Olexáková sa tomutu remeslu venuje už 17 rokov. Nevytvára však čepčeky či obrúsky, denne sadá k valcu, aby spod jej rúk vyšli zaujímavé obrázky. Košíčky, vtáčiky, kvetinky - to všetko zasadí do rámu na svete je pekný darček.

Paličkovaná čipka sa J. Olexákovej priplietla pod nohy úplnou náhodou. "Je to taká zvláštna zhoda okolností. Som rodená Košičanka, no istú chvíľu som bývala v Trebišove a práve tam som zašla na kurz paličkovanej čipky. Veľmi sa mi to zapáčilo a od vtedy je čipka môjou vášňou. Vždy som mala vzťah k ručným prácam, ale až pri čipke sa môžem dostatočne realizovať," zverila sa sympatická dáma. Paličkovanej čipke sa venuje od roku 1987, po revolúcii sa rozhodla zanechať stabilné pracovné miesto, aby sa jemnému remeslu mohla venovať naplno. "Nezvládala som aj prácu aj čipku, ktorej som sa chcela venovať naozaj profesionálne. Práca na nej totiž zaberá veľa času. Už keď som chodila na kurz, len čo som sa vrátila domov, sadla som si k valcu a pokračovala som v paličkovaní. Veľmi ma to chytilo."

Tým, že sa J. Olexáková rozhodla venovať všetok svoj pracovný čas iba čipke, mohla ako živnostníčka pracovať doma. "Bolo to pre mňa dobré aj preto, že som mohla byť viac s dcérami. Tá staršia - Júlia - študuje právo a k ručným prácam veľmi vzťah nemá, no mladšia Danka skončila združenú odevnú školu. Už sme začali skúšať vytvárať nejaké šaty doma. Ona šije a ja sa snažím odevy oživiť čipkou. Netuším, či sa bude chcieť rovnako ako ja venovať čipke, no teší ma, keď vidím, že má vzťah k ručným prácam. Možno je takáto naša spolupráca lepšia, pretože čipkárok je v poslednej dobe na Slovensku veľa." Mnohé strediská totiž ponúkajú nezamestantým ženám možnosť naučiť sa paličkovať a šancu trochu si zarobiť. "Je to dobre, aspoň sa čipka nestratí zo sveta. Keď chodievame na rôzne akcie, kde predvádzame paličkovanie, je nás tam veru dosť." Európske ľudové remeslá v Kežmarku či festival Východná sú dobrými príležitosťami na to, aby sa J. Olexáková spolu s ďalšími umeleckými remeselníkmi predviedli pred očami návštevníkov. "Pristavia sa, pozerajú a zaujme ich to. Sú zvedaví a na všeličo sa pýtajú. Najmä ak im poviem, že sa tým živím, tak krútia hlavou a nechcú veriť, že sa to dá. Niekedy tomu neverím ani ja..."

Bez povšimnutie J. Olexákovej neostala ani história a tradícia slovenskej paličkovanej čipky. "Samozrejme, že som sa o to trochu zaujímala, chcem vedieť, ktorá čipka odkiaľ pochádza. Pôvodné remeslo je veľmi inšpiratívne, no mňa neláka. Možno aj preto, že je veľmi náročné. Každá čipka v rozličných regiónoch má svoje pravidlá, ktoré sa musia dodržiavať."

Boľavý chrbát, unavené oči

J. Olexáková pracuje doma, kde si sadne každé ráno za valec. "Mám aj takú minidielničku, v tej však už iba rámujem hotové obrázky. Musím si zachovať pracovný režim, aj keď pracujem doma a snažím sa dodržiavať pracovný čas osem hodín. Občas si môžem povedať - dnes to dobehnem v noci. Pretože inak by moja práca nemala efekt." Nedá sa však sedieť osem hodín v kuse pri valci a paličkovať. Už po dvoch hodinách sa J. Oleksáková musí aspoň poprechádzať po byte. "Príšerne z toho bolí chrbát. Musím si po čase urobiť pauzu, uvarím si kávu alebo idem robiť niečo iné. Nebolievajú ma ruky, pretože paličkovanie nie je namáhavé, no slabne mi zrak, bez okuliarov už nepaličkujem."

Rozhodla pre dekoratívnu čipku. Nevenuje sa tej tradičnej, ale vytvára obrázky. "Riadim sa požiadavkami zákazníka, veď sa potrebujem uživiť... Stáva sa, že príde niekto s už premysleným námetom a ja mu vytvorím obrázok podľa jeho predstáv. Ak zákazníčka nevie, čo by si priala, nechám jej prezrieť moje návrhy v katalógu a väčšinou si vyberie." J. Olexákovej sa osvedčila aj splupráca s výtvarníčkou - akademickou maliarkou Darinou Kopkovou. "Nepaličkujem totiž veci, ktoré sú bežné, snažím sa robiť originály. Venujem sa najmä spomínaným obrázkom, ale viem vytvoriť aj lemy na obrusy, práve teraz pracujem na veľkom obruse, do ktorého stredu bude zasadená paličkovaná čipka."

Dekoratívna čipka prevládla u košickej remeselníčky z jednoduchého dôvodu - oplatí sa. "Na maličkej dečke sa veľa narobím a zákazníčky mi povedia, že sa im vidí veľa dať 400 korún za také malé čosi. Obrázok však zasadím do rámu a vyzerá veľmi pekne. Navyše, je to oveľa tvorivejšia práca, dá sa pri nej experimentovať. Pri dečkách a okolkoch - čipkovaných obrubách obrusov - ide viac-menej o monotónnu prácu, rutinu. Pri obrázkoch treba rozmýšľať a to ma baví." Niekedy trvá aj tri-štyri hodiny, kým vnikne maličký obrázok. Je za tým kopa driny a chce to pevné nervy. "Keď som nervózna a nedarí sa mi, radšej to nechám tak, pretože vtedy sa mi aj nitka začne trhať, aj som nespokojná s tým, čo robím."

Košíčky, vtáčiky, srdiečka

Najväčší záujem majú zákazničky o malé obrázky s motívmi košíčkov, vtáčikov, srdiečok. Sú to všetko upomienkové darčeky, ktoré každého potešia. "Nemám obľúbené motívy, venujem sa takým, ktoré majú úspech. Občas musím odmietnuť, keď po mne chcú obrovské obrusy, lebo viem, že keď im poviem cenu, tak ich hneď prejde túžba po takom obruse... Nedávno po mne jedna pani chcela meter krát pol metra veľký obraz. Nechcela ho však dať zarámovať, iba stočiť a poslať ako dar do USA. Nesúhlasila som, lebo nezarámovanú čipku nedám z ruky. Kým by prešla až do Ameriky, kto vie, v akom stave by bola... To nechcem riskovať." Nestáva sa však, aby zákazníčky mali nejaké podivné požiadavky. "Zo žartu sa ma raz akýsi chlapci pýtali, či by som vedela vypaličkovať kamión. Teoreticky by som vedela, ale kto už by chcel kamión z čipky?"

J. Olexáková pracuje s ľahko dostupnými materiálmi, stopercentnú bavlnu či ľanové nite nie je problém zohnať. "Kupujem to vo veľkom, vždy mám doma veľké zásoby. Paličiek mám tiež dosť, nakúpila som si ich ešte pred revolúciou v 89. Jedno výrobné družstvo pri Prahe vyrábalo umelohmotné paličky a tie som si nakúpila do zásoby. Dobre sa udržiavajú, no začínajú sa mi lámať. Nikde som však iné umelohmotné paličky nezohnala. Dnes už nie je problém kúpiť drevené, lebo každý rezbár vie šikovne vysústružiť paličku. Dokonca som si u jedného sklára nechala urobiť sklenené. No a valec, na ktorom paličkujem, je v podstate sypkovina vyplnená pilinami."

Keď sa už pustí do práce, potrebuje svoj pokoj. "Neprekáža mi však rodina, môžem pokojne s kýmkoľvek komunikovať, musím sa však sústrediť na ruky a nemôžem zdvihnúť hlavu od valca. Rada pri paličkovaní počúvam hudbu, neprekáža mi ani televízor, vytvára zvukovú kulisu. Človek si však musí k valcu sadnúť vyrovaný, v žiadnom prípade nie nervózny. Je to riadna ´piplačka´ a vyžaduje nervy zo železa."

J. Olexáková používa najmä bielu niť, nevyhýba sa však ani tmavej nitke či farebným kombináciám. "Dôležité je, aby podkladová látka bola rovnaká ako rám a kontrastná s nitkou, a teda aby čipka vystúpila dopopredia. Najmenšie obrázky, ktoré robím, majú vnútroný rozmer rámu 8x11 cm, celopaličkovaná plocha, na ktorej teraz pracujem, má rozmer 80x50 cm. Vždy sa snažím odhadnúť množstvo nite, ktorú si pred prácou namotám na paličky. Ak mi to nevýjde, tak sa stále dá na niektorých miestach nitka nadviazť tak, aby to nebolo vidieť."

Ak však napríklad robí tanečnicu a pracuje na jej sukni, kde používa dlhé kusy nite, musí sa vrátiť späť, čiže vypárať niekoľko uzlíkov, aby sa vrátila na miesto, kde je nadviazanie nitky možné. "Pracujem s tenulinkou nitkou, niektoré čipkárky používajú kordonety alebo hačkovacú priazdu, tie sú však hrubšie. S tenku niťou sa pracuje ťažko, lebo treba dávať pozor pri uťahovaní uzlíkov, aby niť nepraskala. Našťastie sa to často nestáva."

Bludisko z nitiek

K valcu sadá vždy s už presne premysleným námetom. "Nie je problém vymyslieť zaujímavé námety. Snažím sa pracovať tak, aby celkový výsledok mal hlavu aj pätu a časti na seba nadväzovali. Na začiatku si nahodím niekoľko párov paličiek, jedna z nich je vodivá. Na maličký obrázok niekedy stačí 5, 6 párov. Pri spomínanom obruse, na ktorom pracujem, som nahodila už 40 párov a stále to nie je dosť."

Viete si to vôbec predstaviť? Neskutočné množstvo nitiek a paličiek, každá ma svoje miesto a úlohu. Pre nezasväteného to môže pôsobiť ako nitkové bludisko. Existuje totiž až 40 rôznych väzieb... "Mne sa paličky nepletú, presne viem, odkiaľ kam idem a podľa toho nahadzujem väzby. Vždy si na začiatku nakreslím na valec podklad, podľa ktorého paličkujem. Hotové väzby a postupne vznikajúcu čipku zachytávam špendlíkmi."

Špendlíky vyťahuje z čipky až po natužení, aby si aj po zložení z valca udržalo umelecké dielko svoj tvar. "Mám na to špeciálny prípravok, štetcom ho na čipku nanesiem. Nechám uschnúť, vyberiem špendlíky a hotovú čipku prichytím niťou k podložke a celé to zarámujem. Rámujem si sama, nechcem dať hotovú čipku z ruky..."

Aj napriek tomu, že sa J. Olexáková snaží čo najviac vychádzať v ústrety zákazníčkam, má námety, ktoré by chcela zrealizovať. "Možho že o ne nebude taký záujem, no ja mám rada moderné kompozície. Dúfam, že si nájdem čas, aby som mohla viac realizovať svoje nápady. Ale ak chcem z čipky vyžiť..."

Záujem o našu čipku prejavujú najmä turisti, najviac sa predá práve v lete na rôznych akciách spojených s predvádzaním remesiel a pred Vianocami. "Na jeseň sa chystáme na radvanský jarmok. O paličkovanú čipku je totiž sezónny záujem. Na jar a na jeseň mám ´uhorkovú´ sezónu. Po revolúcii sme skúšali predávať aj v zahraničí, no ani tam nie je tráva zelenšia ako u nás..."

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: V PONDELOK

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári