Obroda spoločnosti prichádza z Wittenbergu
Spoločnosť pozdného stredoveku už dlho spela k duchovnej revolúcii a obrode a osud akoby už len čakal na toho, kto hodí iskru do preplneného sudu prachu, ktorým bol vtedajší náboženský, politický a sociálny nepokoj doby. Tým kýmsi sa stal nemecký teológ doktor Martin Luther. Navzdory tomu, že nevyslovil snáď jedinú myšlienku, ktorou by sa teológovia nezaoberali už pred ním, mal natoľko silnú charizmu, že všetko, čo od neho pochádzalo, vnímali súčasníci ako čosi nové.
Luther pochádzal z chudobných pomerov. Bol synom roľníka, z ktorého sa neskôr stal baník. Narodil sa v Eislebene 10. novembra 1483. Detstvo strávil v Mansfelde, dospievanie na školách v Magdeburgu a Eisenachu. V roku 1501 začal študovať na univerzite v Erfurte a v roku 1505 ju absolvoval ako magister artium. V tom istom roku prijal sľub, že vstúpi do kláštora, vraj potom, čo do jeho blízkosti udrel blesk. V júli 1505 svoj sľub splnil a vstúpil do kláštora augustiniánov v Erfurte. V apríli 1507 prijal kňazské svätenie a začal študovať teológiu na univerzite vo Wittenbergu. V rokoch 1510 až 1511 navštívil Rím a na vlastné oči mal možnosť vidieť príklady mravného úpadku v samom srdci cirkvi.
V roku 1512 získal titul doktora teológie a stal sa profesorom biblistiky na Wittenberskej univerzite. Tu postupne dospel k podstate svojej viery, že pre večnú spásu človeka je rozhodujúca v prvom rade viera založená na Božom slove /čím sa dotkol dôležitosti rímskej cirkvi ako takej/. Svoje nové názory začal doktor Luther hlásať a kázať v roku 1517. V tomto roku tiež zostavil svojich povestných 95 téz proti odpustkom, ktoré zaslal svojmu biskupovi a kniežaťu Albertovi. Povesť o tom, že ich verejne pribil na bránu Wittemberského chrámu, je nepravdivá. Zverejnenie týchto téz sa udialo modernejším spôsobom tlačou. Istému podnikavému tlačiarovi sa totiž tézy dostaly do rúk a bez autorovho zvolenia ich vydal a rozšíril.
Lutherove tézy sa razom stali slávne, aj keď ich autor to práve vtedy a takým spôsobom nechcel. Ukázalo sa, že až priveľa ľudí bolo v tej dobe rozhorčených nemorálnou praxou obchodovania s odpustkami pod heslom "len čo peniaz v pokladni zacvendží, dušička /v očistci/ z ohňa vyskočí". Predaj odpustkov prudko poklesol, čo sa samozrejme obchodne poškodilo arcibiskupa Albrechta a jeho veriteľov, bankový dom Fuggerovcov. Proti Lutherovi bola podaná žaloba do Ríma a bol s ním zahájený proces ako s kacírom.
Lutherovi ochrancovia nedovolili, aby išiel na proces do Ríma. Vyslúchali ho najprv na ríšskom sneme v Augsburgu v roku 1518, a potom na slávnej lipskej dišputácii v roku 1519. Luther však od svojho učenia neodstúpil, naopak stále viac ho rozširoval. Proces proti nemu pokračoval v Ríme, kde konštatovali, že Luther hlása bludy a nakoniec mu pápežskou bulou "Exsurge domine" pohrozili kliatbou, ak do 60 dní neodvolá svoje bludné články. Bulu Lutherovi doručili do Nemecka, no on sa už definitívne rozišiel s Rímom 10. decembra 1520 pápežskú bulu verejne vo Wittenbergu spálil. Nasledovalo verejné vyhlásenie kliatby nad Lutherom 3. januára 1521. V tej dobe sa však jeho myšlienky dostali aj do Košíc.
Autor: Čo je to ´útvar´ chodcov?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
