ktorých štvorčlenná porota v zložení Laco Lučenič, Paľo Habera, Lenka Slaná a Julo Viršík, vybrala 20 talentov. Diváci sa s nimi zoznámia po prvý raz v októbri na Jednotke v relácii Divadlo. Porota bude rozhodovať kto pôjde ďalej, aby postupne vznikla finálová desiatka. Osud tej už budú mať v rukách diváci. Bezprostredne po skončení prvého castingu sa s nami o svoje dojmy podelil Paľo Habera.
Aké boli vaše kritériá?
- Hľadáme originálnejšie ako zabehané hlasy, ktoré sa v súčasnosti na Slovensku nachádzajú. Chceme nájsť vysoko nadpriemerné a takých sa tu už zopár objavilo. A keď si to dokážu ustrážiť tak sa môžu dostať veľmi ďaleko.
Povedali ste si už: Ten je dobrý, ale nie pre nás?
- Berieme každý dobrý hlas. Aj keď ich bude viacej, tak radšej budeme robiť s viacerými, čiže do všetkých vkladáme rovnakú nádej.
Boli aj slzy?
- Boli ale nie pred našimi očami. Samozrejme, emócie sú tam vždy. Väčšinou sa začínali slovami: ´Haberu si v živote nekúpim!'
Počula som, že niektorí spievali aj vaše pesničky.
- Boli aj takí.
Ako sa pritom tvárili, servilne?
- To je pre mňa špeciálna chvíľa, lebo vlastne musím, povedať verdikt svoju fanúšikovi. A neviete do akej miery ho potom strácate. Ale mne je to v podstate dosť jedno, som tu na to, aby som vybral takého, ktorý mi raz bude konkurovať. Ba chcem aby bol lepší ako ja.
Je ťažké za päť minút dokázať, že som ten pravý. Kam až zájdu?
- To je len začiatok. To čo bude nasledovať potom bude omnoho ťažšie, lebo budú musieť každý týždeň ukázať niečo nové. Musíme nájsť takých, ktorí sú schopní to zvládnuť. Dávame im možnosť spievať aj v inom jazyku. Väčšinou prídu s angličtinou, lebo v tej sa každému spieva výborne. Ale stavím sa, že 90 percent z nich ani netuší čo spieva. A potom sme tu mali kopec imitátorov. Mali sme tu niekoľko Cher a dve dokonca úplne originálne, zavriete oči a počujete originál. Alebo aj Cranberries či Celin Dionovú a dokonca sme tu mali presnú kópiu Craig Davida, aj s jeho briadkou a dredmi. No mal jednoducho všetko. Ale imitátorov nechceme, skúšame im potom dávať iné pesničky.
Paľo, predstavujete si aj sám seba keď vidíte ako sa tam potia?
- Samozrejme, spomínam si veľmi dobre, ešte nie som taký starý, aby som si nespomenul. Začínali sme v inej dobe. Boli to iné festivaly a tam som videl svoje vzory, ako bol napríklad Limit a Mekky Žbirka, Elán, na týchto sme chodili ako deti. My sme generácia trochu od seba a teraz sedíme s Lacom Lučeničom spolu v porote. S nami sa vtedy nikto nepáral, dokonca aj keď sme vyhrali nejaký festival, nebolo jasné, či máme nejakú šancu dostať sa do štúdia. Tie decká, ktoré vyhrajú v SuperStar majú isté, že nahrajú cédečko. Keď som mal 26 rokov, tak som o tom ešte stále iba sníval. Vlastne až v dvadsať šestke sa mi to podarilo. Niekedy sa tých ľudí pýtam, či už boli na nejakej súťaži. Lebo viem, že na tých súťažiach občas sedia ľudia z BMG, alebo iných vydavateľstiev a tí si už veľmi dobre zrátajú či je tam nejaký veľký talent. Väčšinou si ho vyberú a nepotrebujú ho dávať do SuperStar alebo inde. Majú ho v hrsti, dajú mu zmluvu a nechcú sa s nikým deliť. Veď na ňom dobre zarobia. Preto som najradšej keď príde človek, ktorý ešte nikdy nič neskúsil a možno aj 22-ročný, ktorý podľa mňa už má načase, alebo taký čo si doma len tak pohmkáva, príde sem, vybalí to na nás a my odhalíme jeho talent, o ktorom doteraz nikto nevedel. To by nám urobilo obrovskú radosť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
