sté narodeniny. "Ja tiež niekedy uvažujem, či som sa ozaj vtedy narodila. To sa museli na matrike zmýliť, že už toľko rokov mám," s humorom sebe vlastným, začala rozprávať nám aj starostovi MČ Juh Jaroslavovi Hlinkovi, svoj životný príbeh. "Som z troch detí a narodila som sa v Zlatej Idke v okrese Moldava nad Bodvou. Študovala som najprv sedem rokov u svojho brata a potom v Martine tri roky na sociálnej zdravotnej škole. Od roku 1933 až do 1945 som pracovala v Košiciach ako sociálna pracovníčka a od roku 1945 v košických nemocniciach ako zdravotníčka. Až do roku 1963. Keďže mám dve náročné diagnózy, tak som musela ísť do invalidného dôchodku."

Napriek podlomenému zdraviu je jej psychická kondícia obdivuhodná. Rozum slúži pani Rozálií ako mladici a stále sa živo zaujíma o dianie okolo seba. Svoju vitalitu a dlhovekosť pripisuje aj tomu, ako vtipne dodala, že sa nikdy nevydala:

"Niežeby som sa nechcela. Ale keď som bola veľmi mladá, a vždy som bola fešanda, tak mi mamka nedovolila. A potom keď som bola staršia, tak som sa už nechcela."

Aj keď žije sama, opustená nie je. Vzorne sa o ňu starajú jej príbuzní, priatelia a susedia. Najmä synovec Ladislav Mačuga s manželkou. Ten jej chodí navariť a popratať. "Najradšej má pečené kurča s plnkou a palacinky s lekvárom a tvarohom. Ešte stále si jedlo vie dokonale dochutiť. Nemá rada huby a ryby."

I keď pani Rozália je "veselá kopa" občas ju prepadne smútok: "Najmä keď som sama doma a spomeniem si na svojich dvoch bratov, ktorých som prežila. Boli to veľmi dobrí ľudia. Oni mi pomohli aj finančne, aby som mohla doštudovať," povzdychla si.

Keďže jubilantka je veľmi spoločenská, niet divu, že za mladi sa zapájala do rôznych aktivít. "Tri roky som hrala ochotnícke divadlo vo Veľkých Kapušanoch. A už vtedy na mňa vymysleli básničku: Sociálna pracovnica Ružena Mačugová, na javisku milovnica v skutočnosti panienka. Keď ma niekomu na javisku pusu dať, rýchle beží k farárovi sa vyspovedať."

Okrem lásky k divadlu sa netají aj tým, že ju vždy zaujímala história. Aj na včerajšej oslave nás prekvapila neuveriteľnými znalosťami, nielen z našej, ale i z maďarskej a celoeurópskej histórie.

Pani Rozália rada rozpráva o svojom živote a zážitkoch a pamätá si toho veru veľa. Ako však vtipne poznamenala, za to že tak veľa hovorí, dostane od synovca Ladislava hubovú polievku: "Viem, že dostanem kázanie. Znova mi povie, že hostia až pri okne sedeli, čo som toľko hovorila."

Jej dar reči si nás však získal a veríme, že takúto náturu si uchová ešte ďalšie roky.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári