Na "Ostrove slobody" je povinnosťou zobrať stopára

Kuba, to sú krásne členité korálové útesy, nádherné pláže, známe krokodílie farmy, veľmi príjemní ľudia s chytľavým temperamentom, chutné mojito (typický kubánsky koktail z rumu s mätovými lístkami) i horúce rytmy salsy. Napriek tomu, že na Kubu sa mnohí ešte stále pozerajú s predsudkami, Košičan Milan Kolcun by vám potvrdil, že je to krajina, ktorú hodno nielen vidieť, ale v nej aj žiť. Iba tak môžete naozaj spoznať prívetivosť tamojších obyvateľov, ale zažiť aj veľa exotiky, o ktorej by sa vám u nás ani len nesnívalo.

"Na Kubu som sa dostal, keď naša krajina podpísala s tou ich dohodu o akademickej výmene. Vtedy som študoval španielčinu a mal som písať diplomovku o súčasnej kubánskej literatúre, pretože 90.roky neboli u nás vôbec spracované. Tak som sa prihlásil na konkurz, kam prišlo len 10 študentov. Takže šance dostať sa tam boli naozaj veľké," spomína si Milan, ktorý však vôbec netušil do čoho ide. Informácie mal len chabé a aj tie boli väčšinou nepravdivé. Tak sa napr. stalo, že mu akýsi dobrák povedal, že na Kube nie je toaletný papier. "A ja som samozrejme cestoval so zásobou na celý polrok. Potom som to musel porozdávať, lebo tam bolo všetkého naozaj dosť," smeje sa Košičan a vysvetľuje, že v karibskej krajine fungujú tak ako kedysi u nás dva druhy obchodov - jedny s jednoduchším tovarom, no i také ako naše niekdajšie Tuzexy, kde sa človek dostane takmer ku všetkému.

Takže piatim Slovákom nielenže nič nechýbalo, ale boli unesení aj z toho, čo z domu vôbec nepoznali. "To spojenie slnka, pláží a kubánskeho temperamentu nám pripravilo neopakovateľné obdobie života."

Časť slovenských študentov žila v Havane, časť v Santiago de Cuba a Milan si svoje tašky zložil v piatom najväčšom meste krajiny, v Holghuíne. "Fantastické bolo, že sme nebývali na hoteli, ale s Kubáncami na internáte. Stal som sa teda jedným z nich a to je na pochopenie krajiny najlepšie." Tak rýchlo spoznal aj ich mentalitu, pre ktorú je typické, že keď počujú hociakú hudbu, nemôžu sa nevrtieť, musia aspoň trošku tancovať. "Kubánci si navyše nerobia veľa starostí. Ak má niekto problém, že nemá peniaze na benzín a zajtra potrebuje niekam ísť, netrápi sa tým už dnes. My sa tu strachujeme, ale on sa večer ešte zabáva, lebo toto je problém zajtrajška. My už ako 20 roční rozmýšlame, či si nedáme dôchodkové pripoistenie. Toto keby som chcel vysvetľovať na Kube, doteraz by to nepochopili. U nich je dôležité žiť práve tento moment."

Kubánci sa aj rýchlejšie zamilovávajú, všetko intenzívnejšie prežívajú a aj v bežnej komunikácii sa jeden druhého veľmi často dotýkajú. "Mladí rýchlejšie dozrievajú. Čo sú u nás osemnástky, to sú u nich pätnástky. Tam sa v pätnástich môžu ľudia brať. U nich je všetko urýchlené. Aj fyziologický, aj sexuálny vývin." Telenovely, kde sa ľudia každú chvíľu vášnivo zamilujú a popri ´zákonitých´ majú ďalšie vzťahy, vraj sú až tak nadnesené. "Tam to nie je nezvyčajné. Oni do toho ´vkĺznu´ skôr. Okrem toho mi vysvetľovali, že už na treťom rande má niečo ´prebehnúť´, lebo inak je to divné. A učili ma aj, že na diskotéke si treba všímať ako dievča tancuje, lebo podľa toho sa bude správať aj v posteli."

Tamojší ľudia sú aj veľmi pohostinní - známe je ich príslovie - Môj dom je tvoj dom, takže ste všade vítaní, dvere sú pootvárané, nikde sa nezamyká a všetci sa chodia navštevovať. "O otvorený dom sa báť nemusíte. Kriminalita je tam veľmi nízka, pretože polícia je tam veľmi silná. Pojmu mafia dosť dobre nerozumejú, drogy sú tam veľmi málo rozšírené, pretože sú za to veľmi prísne tresty. Navyše má polícia aj pomocníkov. Tam totiž niekoľko domov tvorí jednu bunku, za ktorú je vždy niekto zodpovedný. Stále, aj v noci, tam niekto dáva pozor."

Či je na Kube chudoba je podľa Milana veľmi relatívne. Keď tam príde našinec, určite jeho celkový dojem bude, že sú chudobnejší. "Prídeme totiž do Havany a domy sú neopravené, občas spadne nejaký balkón, lebo nemajú peniaze na opravu. No na druhej strane si vezmime latinskoamerický kontext, keď v Mexiku každý štvrtý nevie čítať, čo na Kube neexistuje. Navyše je tam na vyššej úrovni lekárska starostlivosť a je tam najviac lekárov na počet obyvateľov. Lebo Fidel povedal, že školstvo, zdravotníctvo a kultúra nesmie trpieť, hociako sa budú priťahovať opasky. A toto sa im skutočne podarilo. Takže z tohto hľadiska bohatí sú - majú zadarmo školy, lekársku starostlivosť a základné potraviny. A na to sú Kubánci ako národ veľmi pyšní."

Aj platy sú tam veľmi relatívne. Oficiálne zarábajú Kubánci okrem stravných lístkov, ktoré im takmer stačia na stravu na celý mesiac, 15-30 dolárov mesačne. No vďaka dvom miliónom turistov, čo tam ročne chodia, je ich príjem omnoho vyšší. Človek, ktorý pracuje s cestovným ruchom tam totiž 30 dolárov zarobí denne ako ´bokovku´. Okrem toho tam fungujú tzv. chineterovia, ktorí sa vás ujmú sotvačo pricestujete do väčšieho mesta a už vám ponúkajú dobrú reštauráciu alebo taxík, ku ktorým vás zavedú. Zato dostávajú od majiteľov provízie. Chinetery ženy sú zas zvyčajne prostitútky, hoci proti prostitúcii muži zákona bojujú. "Títo ľudia s nadštandardným príjmom živia potom celé rodiny, pretože rodiny rodinné väzby sú u nich stále silné."

Keďže na Kube je nedostatok benzínu, nie je tam ani zďaleka toľko áut, ako sme zvyknutí u nás. Tam sa totiž dostávajú za zásluhy a aj to musia na svoju Ladu čakať v poradovníku. Sú tam ale aj takí, čo majú ešte americké autá z 50. rokov. Tie sú vo veľmi dobrom stave, pretože ich ´glancujú´ a veľmi dobre sa o ne starajú. Pre turistov slúžia Toyoty, ale tie by si domáci dovoliť nemohol. Takže najhromadnejším dopravným prostriedkom sú bicykle a autobusy, ktoré sa volajú gua-gua. Do tých sa natrieska maximálny počet ľudí, pretože aj autobusov je veľký nedostatok. A tí čo sa nezmestia, stopujú. Na Kube sú totiž štátne autá, teda autá štátnych firiem, ktoré majú povinnosť zobrať stopára. Štátne auto nesmie nikdy ísť nenaplnené. "A to sa mi veľmi páčilo. Tam sa ľudia tak ´zbratajú´. Lebo stopujete, zastaví vám nákladiak, kde už sedí ďalších 20-30 ľudí, dáte mu jedno peso, teda dve koruny a on vás odvezie. Keď potrebujete zastaviť, tak proste buchnete šoférovi na strechu a oni idú ďalej. Dobre sa tam človek opáli, porozpráva sa s ostatnými - je to zaujímavé."

Najrýchlejšie sa však človek po meste premiestni bicyklom. Ten si Milan kúpil hneď v prvé dni, pretože spoliehať sa na mestskú dopravu je nezmysel. Na nosič vzadu si dal aj malý vankúšik, lebo bol poučený, že keď sa mu nejaké dievča páči, môže ju ľahko ´zbaliť´ tak, že ju jednoducho ako stopárku zvezie. "Raz som jednu viezol vzadu a druhú vpredu na volante." Tak ako u nás vozia ctitelia svoje vyvolené domov autom, tak tam ich vozia na bicykli. "Aj pri divadle sú parkoviská na bicykle. Ak idete s dievčaťom do divadla, tak ju potom proste domov zveziete bicyklom. A ona sedí vzadu v tých večerných šatách. No vedia sedieť aj s tou kabelôčkou tak pôvabne," smeje sa Milan, ktorý vraví, že na Kube sa proste nezamilovať nedá. "Dievčatá sú tam veľmi sexi. Samozrejme aj tým, že chodia sporo odetejšie, ale najmä sú si vedomé svojej krásy a sú omnoho uvoľnenejšie."

Veľkou kubánskou atrakciou je Tropicana - kabaret na latinskoamerický spôsob. Je to fantastický trojhodinový šouprogram, ktorý stojí pre Nekubánca 60 dolárov. "No ale predsa nedáme polovicu mesačného štipendia na to. Tak sme zašli za jedným strážnikom, čo chodil okolo areálu, dali sme mu dva doláre a on nám povedal, na ktorý strom máme vyliezť, aby sme videli. Tak sme celý program videli za dva doláre. Na Kube sa dá proste vždy dohodnúť." Ešte zaujímavejšie to však bolo, keď šli do druhej Tropicany (na Kube sú dve), kde pol hodiny ukecávali vyhadzovača, že sú študenti a 60 dolárov proste nemajú, tak či by nemohli rovnako ako Kubánci zaplatiť 60 pesos (tri doláre). "Spočiatku sa nechcel dať zlomiť ani za nič. Až z nás napokon vypadlo, že sme z Československa a on zhíkol, že joj, Československo, moje najkrajšie roky - Marsky po štyri koruny, Liptovská saláma za 30, a keď si spomeniem na Parížsky šalát... A už nás púšťal zadarmo a hovoril: ´Príďte hocikedy, aj k nám domov, musíme pospomínať.´ To, že nejaký Kubánec vedel po česky alebo slovensky bolo dosť časté, lebo za socializmu u nás mnohí pracovali."

Zaujímavé je pre našinca zažiť na Kube aj Vianoce. Je tam totiž okolo dvadsať stupňov a namiesto šalátu a kapra sa pečie prasiatko. Klasické vianočné stromčeky tam len začínajú byť, ale pôsobí to skôr komicky, keďže tam ihličnany nie sú. "Prasiatko je tam typické vianočné jedlo. Niektorí si ho živé, ako u nás kapra, prenesú aj do bytovky, kde ho zabijú."

Kto sa na Kubu vyberie, určite by nemal obísť Park Baconao, kde sú kamenné prehistorické zvieratá v skutočnej veľkosti. "Je to niečo ako Jurský park, akurát tento má už 30 rokov. Celý deň tam chodíš a žiadne zvieratko sa nepodobá na iné. Je to veľmi zaujímavé. Veľmi pekný je aj koloniálny architektonický štýl miest. V Trinidade sú napr. domy, ktoré nie sú novšie ako z 18. storočia. Trinidad je spolu s Havanou zapísaný do Svetového kultúrneho dedičstva."

Milan precestoval celú Kubu z východu na západ a tvrdí, že je to úchvatná krajina. Svojou kultúrou, inakosťou, ale predovšetkým mentalitou ľudí, s ktorými si počas svojho polročného pobytu užil mnoho zábavy a preňho Európana i veľa exotiky.

Andrea TOMÁSCHOVÁ

Autor: Prognózy liečby nádorov

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári